Leithaberg radmarathon 2015
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Cestná cyklistika
Moje nohy a hlavne hlava už skoro zabudli na túto milú udalosť, ale musím aspoň pár riadkami o nej napísať, lebo som po prvý krát stál na bedni. Preteky som šiel po tretí krát a opäť 120km trasu, teda 3 kolečká. Poznal som ju teda dobre. Tento rok bola novinka a to štartovanie vo vlnách, najprv dlhá trať a potom na dva krát krátka 80km trať. Na štarte som stretol aj kamošov z klubu - Emila a Duškyho. Taktiež štartovali Expendables. Všetci krátku trať.
Deň predtým som šiel moju prvú časovku v Čunove, v hroznom lejaku, bez cyklo-budíka, len tak na pocit, koľko to išlo. S časom som bol spokojný, vzhľadom na to, že som sa na to špeciálne nepripravoval. Boli tam omnoho lepší a preto som skončil šiesty v kategórii. Nohy boli už v pohode a aj tretry sa vysušili.
Štartoval som kdesi zo stredu poľa. Mal som, čo robiť, aby som sa dostal do hlavného balíku, podarilo sa mi to a na hlavný kopec už sme šlapali spolu. Aj ma držali, ale nechcel som ísť do úniku. Napriek tomu som sa postupne predral na čelo. Bolo teplo a pot sa mi lial do okuliarov. Pred záverom kopca som sa pretekal s nejakou dievčinou. Vyzerala slabučká, ale ťahala dobre. Na vrchole som bol medzi prvými. V zjazde ma už predbiehali. Jazdila sa hrana, na tesno za sebou, predbiehanie aj v zákrutách. Tento zjazd je veľmi technický a veru mi ušli, mal som čo doháňať na úbočí, no podarilo sa mi ich docvaknúť. Za prvou dedinou, zrazu chlapík ľahol, fľaše sa rozleteli. Vyzeral ok, nikto iný sa k nemu nepridal. Začalo mrholiť, cesta bola vlhká. Pekne sme sa doviezli až pod druhý kopček a tiež v ostrej zákrute niekto ľahol. Fúha, no treba si dávať pozor. Kopec som vybehol ľahko a s rezervou. Zjazd bol divoký a rýchly. Dolu je prudká zákruta v odbočke na hlavnú cestu. Máličko mi ušli, ale v pohode som ich opäť docvakol.
Pred nami išlo sprievodné vozidlo a pred Purbachom nás zaviedlo na vedľajšiu cestu. Bola nekvalitná a válal sa tam štrk. Na najbližšej odbočke sa väčšina z nás vrátila na hlavnú cestu, štyria pokračovali za autom. V tom zmätku a váhaní ma odcvakli. Fúkal hnusný bočný vietor a išiel som úplný šrot až do dediny, aby som ich chytil.
V druhom kole som sa povozil v balíku, taktizoval som. Kopce sa mi išli ľahšie. Cesta už vyschla, v zjazde z Leitha som bol opäť pomalý, nechcel som riskovať pád a na viac som nemal. Ešte stále fúkal ten silný bočný vietor na ceste pred Purbachom. Veľa jazdcov išlo v protismere, aby sa schovali.
V treťom kole som bol už prvý na Leitha Birgu, ale mi to bolo na nič, lebo v zjazde ma opäť zjazdili. Najväčší kúsok sa mi podaril na záverečnom kopčeku, kedy som sa nechtiac dostal do úniku. Vydržal mi tak do polovice zjazdu. V závere sme sa chystali na finiš. Občas niekto v silnom vetre vyrazil do útoku. Bolo to obdivuhodné, pretože bočný vietor bral kopu síl a ťažko sa bolo udržať vôbec v balíku.
Záver prechádza cez sériu pravouhlých zátačiek, ktoré sú nebezpečné na prejazd a zároveň uberajú sily na špurt. Špurt mi vyšiel a svojho konkurenta som o pár desatín predbehol, čo mi prinieslo 3. miesto v kategórii 45-49rokov. Chlapci z Expendables boli ako tím tiež tretí. Prvá cyklomedaila potešila, najazdené kilometre sa prejavili. Dal som to v čase 3:24 asi o 15 min lepšie ako po minulé roky. Celé som to odjazdil v balíku, síce druhom, ale aj tak super. Doteraz sa mi to nepodarilo. Ako výhru som si odniesol škatulu cestovín.