25. Senec Triatlon

Ako sa hobík priplietol k elite:-)

Zahájili sme triatlonovú sezónu na Slovensku. Vyzeralo to akoby sobota bola vytrhnutá z kalendára. Celý týždeň nádherné teplé letné počasie. V deň pretekov lialo skoro celý deň, teplota vzduchu okolo 14C, vody 21C, ale klesalo to. Fučalo. Prihlásil som sa na olympijské objemy, kvôli príprave na Ironmana, aj keď bolo jasné, že budem zametať koniec pola pri vynikajúcich výkonoch. Pretekať so Šimkom a jemu podobným, keď behajú desinu za 32 v ramci triatlonu je predsa len z kategórie nebeských. Preteky prebiehali celý deň vo všetkých kategóriách. Najviac si užili žiaci a juniori, nemuseli dávať dolu ani plavecké okuliare, či kúpaciu čiapku. Voda z tenisiek striekala ešte aj v druhom kolečku. Vyvrcholením dňa bol open šprint triatlon a o päť minút aj olympijský pre registrovaných pretekárov.

Toto bol už môj štvrtý ročník, prvý olympijský. Tentokrát som nezabudol neoprén, aj keď som nepočítal s tým, že ho povolia, preto som si ani nechty nestrihal, nech mám lepší záber. Dorazil som relatívne v pohode. Najedol som sa po ceste v aute domáceho chlebíka. Zaparkoval som neďaleko Milana, ktorý ma zaregistroval deň skôr. Pri prehliadke štartovnej igelitky nám chýbali nálepky s číslom. Mohli sme merať cestu na registráciu. Aspoň sme urobili inventúru kamarátov. Bolo nás tam veru dosť z plávania, mal som pocit, že všetci. Veľmi pekné. Potešilo ma to. Pred dvoma rokmi som tam bol sám. Nastal čas rozcvičenia. Nahádzal som na seba všetko oblečenie, aby som nezmrzol ešte pred pretekmi. S Mišom som ešte riešil gumičkovanie, veď ako by to vyzeralo: full carbon bez tretier v depe. Popri rozcvičke povolili nečakane neoprény, kvôli nízkej teplote vzduchu. Ako som bežal vedľa novinového stánku, tak ma napadlo si tam požičať nožničky, aby som neroztrhol neoprén. Dievčinka sa na mne musela dobre baviť ako som si strihal nechty uplne najväčšími nožnicami, ktoré na papier existujú. Dal som iba základnú rozcvičku a otestoval, či som behať nezabudol a už som musel švihať navlieť žabací oblek na seba. Zrovna prišla nešťastná Zuzka, ktorá nenatrepala bike do auta a tak nemala na čom jazdiť. Pomohla ma zapnúť. Skontroloval som, či mám všetko do depa a mohol dokončiť zadepovanie. Pretekárov sa už zhromaždilo pri vode kopu a niektorí ju aj testovali. Pozerám, že niekde je chyba a neoznačili ma číslom 71 na pokožku. Našťastie teta stála ešte v depe aj s fixkou a vykonala potrebný úkon. Iba na pak ruky, ale v neopréne to inde aj tak zmysel nedávalo. Konečne som mohol skúsiť vodu aj ja. Neoprén krásne niesol, až som mal pocit akoby som bol malá loďka. Diétne som sa rozplával. Pol hodku pred štartom som vopchal do seba aj tabletku na zahriatie, čo dávali do balíčka. Namiesto frťana. Neviem, čo ma hrialo viac, či tabletka alebo neoprén. Zima mi nebola. Šprintéri odštartovali. Rozpačito ako to už na týchto podujatiach býva. Niekedy sa mi zdá, že si to štartér iba pošepká a signál sa širi ako v detstkej pošte a zrazu všetci začnú plávať jak besní.

Nachystal som si všetko, čiapku, okuliare, ba aj stopky. Stojím vo vode, už mi aj zima začína byť a štart sa približuje neznámym tempom. Čakám si takto, pozerám konkurenciu. A tu zrazu všetci skočia do vody a plávajú, tak v panike skončím aj ja. Stopky som stihol zapnúť a už sa meliem, nevidím nič, spolieham sa, že niekto smer kontroluje. Som rád, že nohy predo mnou kopú do vody a nie mňa. Z obidvoch bokov mám parťákov. Doplávame k prvej bójke, ale stalo sa, čo sa nemalo. Sme vybočení vpravo, tak sa musíme vracať. Pri bójke trma-vrma. Prechádzam do pŕs aj ja. Kúsok predo mnou vidím Milana. Hovorím si, idem za ním. Vrhnem sa do vody, ale chlapci asi zapli turbo. Zrazu sú odo mňa dobrých 10m. Ja som úplne tuhý. Neviem, čo sa stalo, asi som to prehnal, alebo sa slabo rozcvičil. Starý blázon, hovorím si, a čo teraz zvyšných 1300m. Všetci mi unikajú, neplávam v pohode. Ruky idú vodou ako nôž cez maslo. Bójky nevidím a plávam iba tak približne. Našťastie som doplával správne. Orientujem sa. Plávam zúfalo sám, ale pomaly sa uvoľňujem. Na tretej bójke som dokonca prebiehal totálnych posledníkov, asi ešte pomalých šprintérov. Vybieham v pohode. Druhé kolo už plávam svoje, aj keď ruky nezaberajú optimálne, mám pocit, že záchranný čln pláva popri mne a sledujú, či to prežijem. Mám z toho divný pocit, byť takto posledný. Ani neviem ako plávanie končí. Vybieham z vody a dávam dolu čiapku a okuliare, stíham aj neoprén, šnúrku tam mám zamotanú, potom mi nejde z ruky dolu, lebo hodinky ho pripučili. V depe ho stiahnem načisto. Kukám, že bike hodený na zemi. Číslo kdesi odfúknuté, vetrovka na zemi. Chaos a bordel jak po tsunami. Zahliadol som aj Milana ako vybehol kúsok predo mnou. Odvážil som sa aj na hodinky a pozriet a čas ma príjemne prekvapil. Bolo niečo cez 26 minút. Na mňa super. Chcel som byť pod 30min. Samozrejme som nevedel, kde je výjazd z depa, toto je pre mňa vždy nejaké zložité.

Na bike sa mi podarilo vysadnúť v poriadku, dokonca som sa aj nečakane rýchlo zapol. Gumky držali a otvory na tretrách boli tentoraz dostatočné. Mohla začať stíhačka Milana, dúfajúc, že si pomôžeme, keďže Milan je biker. Radšej som nestrkal ani gel do seba, lepšie bolo ho radšej dobehnúť. Myslel som, že som už totálne posledný, aj keď zopár bikov ešte v depe bolo. Vietor fúkal v protismere. Konečne som ho zazrel za kruháčom. Išiel dobre. Približoval som sa len pomaly. Podarilo sa mi ho dostihnúť až pred Blatným. Chytil sa ma. Za dedinou sa rozfúkalo ešte viac, púšťam ho dopredu, ale nevládze, tak ťahám ďalej. Hnusný vietor, ťažko sa drží 30km rýchlosť. Oproti stretávame šťastné balíky pretekárov. Osamote skoro nikto. Konečne obrátka. Dupeme do toho, Milan za mnou v závese. Pomáha mi aspoň psychicky, rýchlosť sa pohybuje vyše 40 km za hodinu, niekedy až k 50ke. Za Blatným ma chvíločku strieda. Snažím sa dobehnúť nejaký ten balík, ale všetci sú už preč. Konečne vidím za nadjazdom dvoch jazdcov. Pridávam, pred Sencom ich predbiehame. Je to Mišo s niekým. Prilepia sa za nás. Ja idem vpredu drzo režem zákruty cez kruháč, za autom a potom predbieham autobus, ktorý vychádza zo zastávky. Po obrátke sme už iba sami s Milanom. Chcem vopchať do seba gel. Bojujem s ním. Nechce sa dať otvoriť. Skoro si zuby vylámem, potom sa roztrhne, pijem z boku. Celý sa dolepím a pravá ruka sa mi prilepí na barana. Takéto udalosti vždy potešia. Výrobcovia sa ešte nezistili, že ich výrobky používajú športovci počas výkonu. Trocha ma to spomalí, ale aspoň sme si trochu oddýchli pred ďaľším kolečkom. Po výjazde zo Senca ožil aj Milan a preberá vedenie nášho minipelotónu, pookrejem napijem sa a po chvíli vyrážam dopredu ho vystriedať. Na nadjazde sa obzerám a Milan ďaleko vzadu. Škoda, striasol som ho. Nevedel som, čo sa stalo, nuž pokračujem ďalej sám. Je to otupné, ale aj také sú preteky. Určite som sa spomalil, ale nie zase veľmi. Cesta ubiehala monotónne a nič sa také nestalo, ak nerátam, ako ma dedko skoro pripučil za kruháčom. Nič netušiaci, že za ním jazdím ma skoro v zákrute skoro pritlačil ako som chcel sprava obehnúť. Je pravda, že risk vždy nevýjde. Záver som zvládol výborne, nezabudol som sa vyzuť a zľahka dobicyklovať.

V depe to vyzeralo rovnako a horšie bolo nájsť tenisky, ktoré som dal do bielej igelitky a takých tam bolo neúrekom. Našťastie hneď v druhej som ich objavil. Zabudol som si nastaviť nový mechanizmus uťahovania, tak som sa chvíľu trápil, kým som utiahol šnúrky. Pritom som dostal strašný kŕč pod rebrá. Bál som sa, že bude pichať a tak som vybehol celý pokrčený. Našťastie som sa pomaly uvoľnil a chytal svoje tempo. Žial telo ostalo tuhé celý zvyšok bežeckej časti. Nohy bežali ľahko. Každé kolečko som bežal okolo 10:15. Musel som zvládať psychicky, že som medzi poslednými a nebolo s kým pretekať. Milana a Miša som stretával a povzbudzovali sme sa. Mali toho plné zuby, no bojovali všetci. Nakoniec som skoro nedokončil, lebo som nevedel nájsť cieľ. Darmo mi Eva kričala v predposlednom kole, že je to čierny oblúk, nejak som ho nevidel. Bol totiž za depom vľavo od trate. Úspešne som to zvládol za 2:24, čo mi vynieslo 7me miesto v kategórii. S výkonom som spokojný, bojoval som statočne, aj keď cítim, že to nebolo optimálne a určite mám aj kúsok naviac. Cieľ som splnil, kvalitne si zatrénoval. Po pretekoch som sa ponáhľal na vystúpenie dcéry do Bratislavy. Na zhodnotenie podujatia s kamarátmi neostal čas.