S Ivanom na večné časy a nikdy inak.

"V starom Grécku by si mal ako holohlavý zaručené miesto sedieť v prvých radách amfiteátra." vravieval Ivan.
"Aby mohli tlieskať aj jednorukí diváci o tvoju lebku."

"Výhoda manželstva je, že máš sex aj keď nechceš." vravel mi, keď som sa oženil.

Jeden zo širokej zbierky obľúbených výrokov Ivana je aj na smútočnom parte. Jediné, čo mu kazilo radosť, že tomu skoro nikto nebude rozumieť, lebo je v latinčine. "Stultorum mater sempiter gravida"

Prvý kontakt s Ivanom si pamätám dosť dobre. Rasťo Trubač na svojej prvej webstránke niekedy pred 10 rokmi predstavoval členov cyklistického klubu Pezinok. Pri Ivanovi bola zmienka o tom, že bol najčastejší Rasťov parťák a zo všetkých najukecanejší. Podľa intenzity rozhovoru si každý vedel vyhodnotiť stav svojej kondície. A Ivan bol dosť dobrý referenčný ukazovateľ. Väčšinou stíhal rozprávať a zaujímavé bolo, že stále mal o čom.

Jedna z jeho pozitívnych vlastností bola, že mal všeobecne veľmi široký rozhľad. Obrovské množstvo prečítaných kníh v spojení s jeho fotografickou pamäťou z neho robilo doslova chodiacu encyklopédiu. Nemal problém si na jedno prečítanie zapamätať hoc aj meno "Mirečkovho deděčka z Básnickej trilógie". Vedel veľa z histórie, súvislosti jednotlivých udalostí a ich vplyv na vývoj histórie ľudstva. Staré Grécko, Rímska ríša aj svetové vojny. Veď on ma vlastne presvedčil o tom, že existujú aj iné pohľady na druhú svetovú vojnu, než ten, ktorý nás učili na škole.

Dalo sa s ním rozprávať v podstate o hocičom. Vždy vedel niečo zaujímavé k téme pridať alebo zatĺcť vtipnú glosu. Zásoboval nás vtipmi, zabudnutými historkami, spomienkami z akcii ako na bežiacom páse. A koľko hodín sme predebatovali o najslávnejšiej tour?
V cyklistike bol tiež ako doma. Doteraz si pamätám, ako mi vravel, že sa musel Jožko "Dubák" verejne a nahlas priznať, že Ivan vie o cyklistike viac, ako on. Tešil sa však aj nielen z takýchto výhier.
Všetky tieto znalosti aj úspešne zúžitkoval vo vedomostných súťažiach v televízii. Deptal súperov nielen vedomosťami, ale aj dobre zvolenou taktikou. Než sa nový protihráč rozkukal už bol v hlbokom mínuse.

Za ostatné roky sme sa s Ivanom dosť často rozprávali skoro o všetkom. Cyklistika, politika, náboženstvo, Cimrman, zdravotníctvo, futbalisti, hokejisti, o chorobe o zdraví, o robote o voľbách a tak trošku aj o babách. Mal počas dlhého liečenia viac času na dlhé rozhovory.
Pre mňa boli tieto rozhovory obohacujúce. Získal som aj vďaka nemu lepší uhol pohľadu na svet.

Keď mu diagnostikovali chorobu, zhodou okolností som som bol po úraze vtedy aj ja vyradený z bicyklovania. S Ivanom sme mali veľa voľného času. Rozhodli sme sa, že pre svojich klubových kamarátov zorganizujeme malú cyklistickú časovku vo Vajnoroch, aby sme vedeli, čo to všetko obnáša a či zvládneme zorganizovať aj niečo väčšie.
Tieto skúsenosti Ivan výborne zúžitkoval a s Petrom Majdom potom organizačne rozbehli pravidelnú cyklistickú časovku s názvom "Časovka ku Hviezdám". Prial si, aby sa časovka volala jeho menom. Toto prianie mu radi splníme.

Zažili sme s Ivanom veľa akcií a veľa príhod časom vyprchá zo spomienok ale na Ivana nezabudneme. Bude nám chýbať.