Nabudený celkom úspešnou minuloročnou sezónou som si tento rok zaumienil absolvovať zopár zaujímavých podujatí, takže v žiadnom prípade som nemohol odolať tomuto maratónu v kopčekoch pri Mödlingu neďaleko Viedne. Na začiatku to zase vyzeralo na sólo akciu, ale nakoniec sa Jaro postavil zodpovedne k tréningu na Schwechatera a rozhodol sa ísť so mnou. V nedeľu ráno sme teda vyrazili do krásneho slnečného dňa a aj napriek malému blúdeniu v Mödlingu sme včas dorazili na registráciu a ešte plní optimizmu sa prihlásili na najdlhšiu 97km trasu. 

Prvá akcia v tomto roku a hneď časovka do vrchu s prevýšením 350 m. To snáď môže vymyslieť len blázon. Ešte väčší blázni sú tí, čo sa takejto časovky zúčastnia. Nehovoriac o sebe, keď mám toho roku za sebou dokopy celé 2 kopce :-). Ale pekne poporiadku: Na časovke som bol naposledy niekedy koncom roka 2006. Minulý rok som na akýchkoľvek pretekoch zjavne štrajkoval, preto mi už akcia podobného typu chýbala. A preto som si povedal, že sa zúčastním, nech mám formu akúkoľvek.

Z tohtoročnej firemnej akcie, ktorá sa konala vo Vyhniach pri Žarnovici sme si na návrat do BA trúfli hneď traja. Ku mne a k Milanovi sa pridal aj kolega Peter. Síce na trekkingovom biku ale s odhodlaním Armstronga. :-)

Pri presune vlakom do Žarnovice som asi chytil nejakého bacila a tak som sa ani veľmi nevyspal a zahrieval misu na WC. Na raňajkách som do seba kopol deci vodky na dezinfekciu. Pocitovo som bol dosť dole. Snáď to pomôže a jazdou do BA sa dám dokopy.

Tohtoročná sezóna začala celkom sľubne. Takmer 3 tisícky km najazdené do mája dávali konečne slušný základ na celkom dobrú formu cez leto. Len tie akcie nejako neprichádzali. Na Schwechater nevyšlo počasie, na Sereďmaratón mi nevyšiel čas, takže prvá akcia na ktorú som bol prihlásený bol až viva maratón. Paradoxne, práve pred ním asi 3 týždne som musel začať makať v práci tak, že mi neostalo moc času na jazdenie začal som sa obávať, aby som nedopadol ako minulý rok, keď som vlastne celý čas nevládal tempu balíka. Je však rozdiel nejazdiť pol roka a nejazdiť 3 týždne, takže obavy začali byť skôr z počasia. Hlásený bol silný vietor a prehánky. Neostávalo mi nič iné, ako sa nechať prekvapiť :-).

Už tradičný cyklomaratón na trase Trnava-Tatranská Lomnica sa tento rok konal o niečo skôr ako zvyčajne, už koncom júla, čo mi aj celkom bodlo. Opäť som sa tešil na pekné terény v okolí Tatier. Zároveň som sa obával toho, či maratón vôbec zvládnem, keďže posledné mesiace pred ním som viac presedel v práci ako na bicykli. Ešteže ma Sergej nahovoril na to, aby som občas chodil do práce na biku a teda spojil príjemné s užitočným :-). To definitívne rozhohlo o mojej účasti.

Tohtoročné prázdniny som si konečne naplánoval na biku nejaký viacdňový výlet po Slovensku. Len zase klasický problém - vybrať takú trasu, aby nebol problém s nocovaním a najlepšie zohnať nejakého parťáka. Podarilo sa mi takmer nahovoriť kamaráta Miša, ktorý v poslednej dobe začína prichádzať cyklistike na chuť, len na poslednú chvíľu odriekol účasť kvôli šľache v kolene. Nakoniec aj počasie bolo v týždeň, ktorý som chcel vyraziť, dosť zlé, tak už som aj myslel, že z toho nič nebude. Rozhodol som sa však aspoň pre 3-dňový výlet naľahko. Trasu som prispôsobil tomu, aby išla cez Zuberec, kde som mal niečo vybaviť, a cestám, ktoré som doteraz ešte nepoznal. A nocľahy - pôjdem naslepo a snáď sa už po ceste niečo pristaví :-)

Neplánovane ale o to príjemnejšie som sa zúčastnil akcie kilometer pre všetkých. Klasická akcia ukončenia cyklistickej sezóny na cyklo ovále v Bratislave bola tento rok asi posledná. Cyklistický štadión má nahradiť nová hokejová hala a popravde v atmosfére akcie to bolo cítiť. Ale nie nejako smutne ale skôr každý kto prišiel si to uvedomil.

Tak, a máme ďalší ročník WILDON-u za sebou. Keďže momentálne je to tak povediac moja srdcovka, nedá mi opäť sa s vami nepodeliť o zážitky a nenapodobiteľnú atmosféru tohto maratónu.

Mestečko WILDON leží 11 km od GRAZU, hneď pri diaľnici A9 v smere na slovinský MARIBOR. Jedným z dôvodov, prečo som si ho vybral je aj to, že je veľmi jednoduché dopraviť sa tam. Keď v PARNDORF-e vojdem na diaľnicu, tak z nej vyjdem 3 km od centra WILDONU. Je to 265 km. Zároveň prostredie, cez ktoré vedú trasy (je ich 5 a 2 MTB) mi veľmi pripomína oblasť rakúskeho Trofaiachu, kde som absolvoval svoj prvý zahraničný maratón (222 km) v auguste 1995. Veľmi sa mi páči členitosť terénu v okolí Wildonu, kadiaľ vedú všetky trasy maratónu. Kopce nie sú extrémne dlhé. Je ich síce dosť, ale zároveň sa aj dosť zjazduje. Trasy vedu cez oblasť lesov, viníc a rôznych iných prírodných krás rakúskeho vidieka. K výberu trás a k ich kvalite môžem napísať len „VERY GOOD“

Keď som si na stránke Športreportu pozeral reportky z tohtoročného Karpaťáku, všimol som si v kalendári akcií maratón Wildoner. Prečítal som si článok a preklikal sa na ich domácu stránku www.radmarathon-wildon.com. Dostal som veľkú chuť zúčastniť sa, a keď už, tak hneď na najdlhšej 163km trase. V minulosti som sa podobným podujatiam zásadne vyhýbal, preto som si nebol istý, či ma nedrží len nejaká falošná eufória zo zvládnutého Karpaťáku a svoj úmysel som iba nenápadne spomenul Rasťovi. Na moje prekvapenie mi povedal, že by išiel tiež, nakoniec mu to rodinné povinnosti nedovolili, a tak som v sobotu poobede vyrazil sám. Jaro, sypem si popol na hlavu, že som Ťa nezavolal, ale ešte v piatok večer som nevedel, či naozaj pôjdem.

Na jar sme sa s Mihim dohodli, že si dáme poriadnú cyklistiku, ako sa na správnych fanúšikov cyklistiky patrí. Využili sme ponuku na stránkach http://www.cyklotour.sk/ a vybrali si program "Po stopách GdI."

Keďže ja som už po talianských kopcoch jazdil, vedel som približne, čo ma čaká, takže som sa snažil v sezóne čo najviac jazdiť, aby som sa v kopoch netrápil. MiHi to mal jednoduchšie, pretože v Alpách ešte nejazdil. Takže nemal potuchy do čoho ide a pokojne si zobral bike s prevodmi 53/39-23/12. :-)
Ja som si po triezvom zvažovaní nakoniec nezobral Giosa ale svojho oceľového zimného tátoša Fořta. Jeho váha bola do očakávaných kopcov skôr odstrašujúca ale kompenzovala ju aspoň "kopcová" kazeta.