Príbeh začínajúceho cyklistu
Od kúpy cestného bicykla v júni tohoto roku som pomaly zakusoval cyklistický chlebík, väčšinou však do práce a späť. Uvažoval som aj o prázdninovej ceste do Komárna. Po neuskutočnenom Turčianskom amatérskom triatlone, mi prišla celkom vhod ponuka na nesúťažný Karpaťák. Aj keď tých skoro 200 km mi pripadalo skoro nezvládnuteľných bez náležitého tréningu, veď sám som sa na bicykli cez 100km ani nedostal. No myšlienka zúčastniť sa napriek všetkému vo mne stále dozrievala. V sobotu pred podujatím, som si vyskúšal hrádzu za Gabčíkovo od nás z Lužnej, čo som nameral na rovných 80km. Skúsenosť však bola otrasná, lebo fúkal hrozný protivietor a samozrejme pri ceste nazad. Neviem, prečo, ale myslel som si, že malá píla je iba do kopca, tak som to skúšal ťahať iba na veľkej a skoro som sa zodrel. No dal som to celé cez 3 hodiny. Po tejto skúsenosti som veľmi pochyboval o svojej účasti. Kolega Robo Juhás, veľký cyklista, moje pochybnosti zmietol zo stola, s tým, že som urobil viacero začiatočníckych chýb a hlavne, že pôjdem na Karpaťáku v balíku, čo bude ďaleko ľahšie, takže to v pohode zvládnem. A tak som sa s roztrasenými prstami prihlásil. Na moju radosť sa podobne rozhodol aj Vlado Bilík. Bolo skoro rozhodnuté...

Priateľ Roman Rybanský ma nahovoril na účasť na „nesúťažnej“ cyklotúre okolo Malých Karpát, ktorú každý rok organizuje Amatérsky športový klub Pezinok alias SportReport. Začína sa v Pezinku pri odbočke na Babu. Rozcvičkou je práve tá Baba, nasleduje trasa Malacky – Rohožník – Buková – Trstín – Vrbové – Bradlo – Brezová pod Bradlom – Bukovec – Jablonica – Trstín – Červený Kameň – Modra – Zochova chata. Celková plánovaná dĺžka bola 195 km. Potom sa, samozrejme, treba dostať späť do Pezinka – ďalších asi 12 km. Väčšina trasy má charakter hore-dolu, prípadne hore-hore-hore-fuj-dolu-dolu-dolu. Aj keď som v živote prešiel vyše 100 km iba zo tri razy (moja typická hranica je 70-80 km), povedal som si, skúsim to, veď podľa rozpisu je priemerná rýchlosť jazdy 20 km, to za 10 hodín musím zvládnuť.

Termínovo blízka akcia Trnava-Rysy 2007 mi umožnila spojiť túto akciu v tomto regióne tak, že som nemusel ísť do Tatier dvakrát.

Takže som sa vo štvrtok výdatne rozjazdil :-) a v piatok tých 300 km v nohách nechal v kľude odpočívať. Bol som dosť zvedavý, či vôbec budem na tomto 210 kilometrovom maratóne s prevýšením cez 2700 metrov fungovať. Na štarte v Zakopanom, inak kúzelnom mestečku, som postretával kopec známych tvári. Kto by to bol povedal, že si na preteky trúfne aj bývalý exminister financii. Aj si náš Jožko Bedrúň pleskol po pretekoch v aute po hlave, že prečo sme mu nepovedali, že to bol Mikloš, „žeby ho pózval na Báňu“. :-)

Jubilejný 30 ročník Nonstop cyklojazdy Trnava-Rysy 2007 som si nemohol nechať ujsť. Najmä, keď si celú trasu trúfol absolvovať aj Milan. S Andrejom sme boli teda za SportReport traja. Ďalší sa možno pripoja o rok. :-)

Tento ročník sa presunul takmer o mesiac skôr, čo spôsobilo, že deň je predsa len dlhší ako v strede augusta. Nič to však nemenilo na skutočnosti, že sa ráno vstáva a štartuje za tmy. Vlastne, úplne taká čierno-čierna tma to zase ráno o 3:50 nebola, keď sme si to šinuli smerom na Hlohovec. Spolu s nami sa na cestu vydali aj tri babenky. Odvaha im teda nechýbala. Ale veď keď nebudú vládať, sadnú do autobusu a dajú si oraz. Ivan Škodovka si na trasu trúfol a to mal v nohách tento rok len 700 km. Vraj néni problém. S trochou taktiky a piva to nejako zvládne. :-)

Tohtoročný príjazd do Dolomitov vyzeral dosť katastrofálne. S Jarom a Tónom sme vyrazili už v stredu ráno, veď počasie v Dolomitoch je nevyspytateľné a chceli sme si pred pretekmi ešte trochu zajazdiť. Pršať začalo už niekde medzi Viedňou a Grazom a s rôznou intenzitou lialo až do večera. Nevadí, aspoň nám poriadne umyje bajky :-) Keď sme sa ale blížili ku Cortine a na kopcoch bol čerstvý sneh, začali sme rozmýšľať, či nebolo lepšie zobrať lyže. Na passo Valparola ukazuje teplomer 2,5 °C, v kempe 4,5 °C, na vrcholoch okolitých kopcov sneh, z neba sa valia prúdy vody, no, pekne sa to začína.

Pôvodne som na tento maratón ani nemal v pláne ísť. Nakoniec z toho bola príprava na inú akciu, tak som to zobral štartové číslo namiesto Zuzky, ktorá sa asi zľakla a pustila do gatí. Či vlastne do gatiek. Ktovie. :-) 
Barbaru moje číslo so Zuzaniným menom tak pobavilo, že mi začala hovoriť Zuzi a veľmi chcela, aby som štartoval spolu s ňou v zelenom (ženskom) koridore. Reku, ak mi požičia nejaký rúž a náušnice, tak by som možno aj išiel. Ale  kto bude potom odbíjať dotieravých talianov, ktorí zrejme nie sú prieberčiví? :-) Nalial som si do flaše Vineu s tým, že na občerstvovačkách budem piť vodu, džús alebo niečo také. Aby som stále nepil to isté. Do jedného vrecka foťák, do druhého náhradnú dušu a v treťom budem voziť dlhý dres. Jedlo netreba, postačia občerstvovačky.

Priblížila sa opäť jedna z akcíí vrcholov mojej jarnej časti cyklistiky. V tomto roku by som však tú moju prípravu cyklistikou príliš nenazýval. Napriek veľmi miernej zime a skorému nástupu teplejšieho počasia, ktoré poskytovali rozumný priestor na jazdenie som sa potýkal s technickými problémami, ale hlavne so zdravotnými. To spôsobilo mnohé pauzy v začatej príprave a potom samozrejme aj pomalé naberanie výkonnosti. Občasné krátke výjazdy na bicykli nemohli viesť k normálnemu rastu formy, aspoň u mňa. Predsa však sa mi podarilo najazdiť zopár kilometrov, ktoré mali byť zárukou pomerne bezproblémového zdolania maratónskej, tristopätnásť kilometrovej trasy.

Ešte v sobotu večer po Viva maratóne 2007 som telefonicky vyzvedal od Rasťa, ako vyzerajú predpovede počasia na nedeľu. Hlavne ma zaujímal vývoj prúdenia vetrov. Lebo ak by malo fúkať tak, ako v sobotu, tak prídeme do BA až v pondelok. Ak vôbec.

Lenže predpovede hlásili, že vetrisko sa vybujačilo dostatočne v sobotu a na nedeľu bude len mierny, premenlivý vietor. Viac nám nebolo treba. Na nedeľné ráno sme sa teda s Jurom a Mišom dohodli, že o siedmej na raňajkách sa stretneme a potom vyrazíme.

Tak ako v minulosti tak aj tento rok sme sa  zúčastnili Viva maratónu do Jasnej.Chcem  sa s Vami podeliť o skúsenosť aj keď nie moc dobrú ale snáď budete v budúcnosti opatrnejší.

Predpovede počasia nám aj tento rok naháňali hrôzu. Keď som Peťovi poslal mailom varovanie Slovenského HydroMeteorologického Ústavu, že najbližších 24 hodín môžeme očakávať na celom území Slovenska lokálne búrky s krúpami, zmohol sa akurát na jednu výstižnú vetu s jednou dobrou nadávkou.

Mne tiež nebolo všetko jedno. Ale jediným pozitívom bolo, že ak by už malo pršať, tak bude aspoň teplo. Teda aspoň nejaký posun oproti minulému roku.