Okolo České republiky na kole nonstop (Třinec 4. – 7. augusta 2005)
Reportáž bez konca
II. časť
4.8.
Prebúdzame sa do upršaného rána, je pred šiestou hodinou a spať sa už nedá. Vykonáme rannú hygienu, niečo si zajeme z toho, čo sme si priniesli so sebou. Po 8. hodine ideme na nákup do neďalekých potravín doplniť niečo do zásob a dokúpiť red bull, ktorý som zabudol doma. O 9. hod. Musíme opustiť hotel, tak odchádzame na pripravované miesto štartu, ktorý je v tomto ročníku v jednej uličke smerujúcej na námestie, na ktorom boli štarty v minulých ročníkoch. Teraz to nie je možné, lebo námestie je rozkopané a prebiehajú tam stavebné práce. V priestoroch štartu prebiehajú prípravné práce, momentálne inštalujú štartovné stanovište s ozvučovacou technikou a nafukujú štartovací oblúk. To všetko prebieha v daždi. Organizátori nám vymedzili priestor na zaparkovanie sprievodných vozidiel a na 11. hod. oznámili konanie porady pre vedúcich tímov jednotlivých pretekárov. Toto všetko sa deje za neustáleho dažďa, ktorý iba mení na svojej intenzite, pofukuje severozápadný vietor, to znamená, že dnes to bude proti vetru a teplota zatiaľ nevystúpila viac ako na 13°C. Na naše auto umiestňujeme nálepky, ktoré sme obdržali od usporiadateľa preteku a budú slúžiť na upozorňovanie ostatných účastníkov dopravy, že sa koná pretek Okolo ČR nonstop. Na dres si pripevňujem štartovné číslo 11. Pomaly sa v priestore štartu schádzajú všetci účastníci preteku. V toto ročníku sme sa zišli celkom dvanásti. Ako jediná žena so štartovným číslom 1 sa na štart postavila Hanka Ebertová z Čiech, ktorá išla tento pretek ako prípravu na RAAM, pretože si vyjazdila kvalifikáciu už na pretekoch vo Švajčiarsku. Z domácich pretekárov to boli ďalej: Jaroslav Šenk (1955), jazdí za KC Kooperatívu Liberec, Patrik Bártík (1976), Štefan Pacák (1962), Josef Trchalík (1971). Zo zahraničných účastníkov to boli: z Talianska Dario Valsesia, z Rakúska Andreas Dengler, dvaja za Nemecko Lutz Nestler a Karsten Wollersheim, z Texasu USA Pete Link a z Colorada USA Bob Fourney dvojnásobný víťaz RAAM v rokoch 1990 a 1991. Za Slovensko som sa zúčastnil ja – Juraj Teplan (1958).
Cesta do Hlohovca tento rok prebehla bez potiaží. Na čele peletónu išiel motorkár s energickým rozhodcom Bachratým a táto dvojica prinútila všetkých dodržiavať dohodnuté tempo 30km/h. Pred Hlohovcom sa cyklisti snažili dostať na čelo balíka, ale dva kruhové objazdy to aj tak všetko pomenili. Najmä ten za mostom. Rozhodca na motorke išiel vpravo aj s čelom ale Lipovský si to namieril skratkou vľavo a ľavá polovica balíka za ním. Pri kasárňach motorkár postupne pridával až rozhodca zapískal na píšťalku a motorkár odišiel vpred. Tempo zrazu poľavilo a zaplnili sme výpadovku na Piešťany. Za odbočkou na Topoľčany sa už išlo do plných. Začiatok na kopec Jašter sa išiel dosť rýchlo, úspešne som zaháňal chmúrne myšlienky „čo budem robiť hore“. Držal som sa v strede prvého asi 40 členného balíka. V polovici kopca som vedel že sa udržím, tak som začal poľavovať a ustupovať dozadu. Takmer som na to doplatil, pretože na záver sa riadne pridalo. Vyšlo mi to akurát. V zjazde som sa vrátil do stredu balíka, kde sa kopce po odbočku na H. Otrokovce vyletovali taker bez roboty
Organizátori Sereďského cyklomaratónu povzbudení prevažne pozitívnymi ohlasmi ostatného ročníka zorganizovali nový ročník, na ktorý som sa celkom tešil. Moje nohy už menej. :-) Nestihol som natočiť dostatočný objem kilometrov, aby som sa nemusel trápiť niekde vzadu ako na Schwechateri 2007.
1:35 Padá zásadné rozhodnutie – v ďalšom mojom účinkovaní tohto preteku nepokračujem! Rozhodnutie bolo bolestné, je mi zle, celý sa trasiem, prší ako z konvy a nariaďujem smer Bratislava. Oznamujem svoje rozhodnutie o ukončení jazdy organizátorom preteku a nezúčastním sa ani záverečného ceremoniálu v Třinci. 
Read more: Sereďmaratón 2007