Rajecký inline polmaratón 2013
- Napísal: Jaromír Ščepka
Po poslednej účasti v roku 2008 som sa mal možnosť tento rok Rajeckého inline polmaratónu zúčastniť opäť. Z Bratislavy stačilo vyraziť o šiestej ráno a stále sme mali luxusnú časovú rezervu pred štartom preteku o 9:59. Mesto Rajec z uzatvárania okolia nerobí veľkú vedu a tak dve hodinky pred začiatkom nie je žiadny problém zaparkovať v relatívnej blízkosti štartu.
Predpovede počasia boli strašné. Celú predchádzajúcu noc a aj v deň pretekov malo intenzívne pršať. Opakoval by sa tak scenár z minulého roka, keď počas celej akcie intenzívne lialo. Napokon sa ale negatívne predpovede na 100% nenaplnili a prvá polovica jazdy sa zaobišla bez mokrého povrchu.
Rajecký maratón je špecifický svojou náročnosťou. Korčuliari svoj polmaratón končia na maratónskej obrátke v Čičmanoch. Profil trasy má stúpajúcu tendenciu a každý tak nastúpa cca 200m. Po krátkom rozkorčuľovaní som sa spamätal a zistil, že mi chýba čip a číslo. O adrenalín pred štartom som mal teda postarané. Po menších zmätkoch sa mi neskôr ušlo miesto v druhej rade na štarte. Po minulej slabšej sezóne sa to už so mnou zlepšuje a tak som dúfal, že sa minimálne udržím v prednej časti štartového poľa.
Po výstrele nasledoval okruh po uliciach Rajca. Tempa sa ujal Pavol Šimášek, jeden zo starších korčuliarov a tak začiatok prebehol pokojne a bezpečne. Nasledoval výjazd z mesta a nabrali sme smer Šuja a Fačkov. Od výjazdu z mesta udávalo tempo 6 korčuliarov vrátane mňa. Každý pokus o zrýchlenie tempa alebo únik sa dal skôr považovať za testovanie odolnosti súperov. Jediný dlhší nástup vyskúšal Peter Ambrus. Stále sa ho udržalo viacero korčuliarov, avšak ako sa neskôr ukázalo, vďaka zvýšenému tempu väčšinu striasol. Žiaľ, vrátane samého seba.
V obci Fačkov sme už boli len piati. Plynulé tempo, ktoré som väčšinou udával ja s Lukášom Benedikom, striedali občasné nástupy. Kedže ale boli väčšinou realizované z prednej časti balíka, nebolo náročné ich zachytiť. Miškovi Slottovi a Kristiánovi Terebešimu sa veľmi ťahať tempo nechcelo. Mladým chalanom je evidentne rýchlejšie tempo ukradnuté a radšej si trpezlivo počkajú na záverečný špurt. :-) Na moju výzvu, že by sme mali spolupracovať, nech dosiahneme nejaký dobrý čas, mi teda bolo povedané, že ak chcem tak si môžem ťahať. Jediný s kým bolo možné ako tak spolupracovať na čele bol teda Lukáš. Piaty Martin Slotta väčšinou len visel za oči a tak sme ho do čela nijako nenútili.
Cca na 10. kilometri preteku sme stratili piateho Martina Slottu. Ten nás ale po opätovnom taktizovaní opäť dohnal, ba čo viac, profil trate sa zo stúpajúceho zmenil na klesajúci a Martin okolo nás prefrčal a vzápätí získal náskok približne 50-100m. Povedal som si, že to nemôže byť nebezpečné. Niekto, komu pred chvíľou došlo, snáď nijako extra zabrať nemôže. Netrvalo dlho a Martina sme dohnali. Jeho brat Michal sa síce tlačil vpred, aby tak balík spomalil, na širokej ceste to ale nebol žiaden problém. Martina sme potom opätovne stratili. Do tohto bodu bolo všetko zvládnuteľné. Vedel som, že na lámanie chleba príde až po odbočke na Čičmany a v prvých väčších stúpaniach. Tu za obcou Fačkov začalo mierne popŕchať. Za zákrutou na Čičmany začal byť asfalt súvisle mokrý. Miestami to dosť šmýkalo, ale vo väčšine stúpaní bol úplne nový asfalt, ktorý dobre držal. Tempo sa zvýšilo a taktiež sa začalo viac nastupovať a ja som napokon v jednom z plynulejších stúpaní začal strácať. Chalani ale približne po 500 metroch začali opäť taktizovať, nikto z nich nechcel ťahať a tak sa mi opäť podarilo doskočiť balík. Neskôr sme sa dostali na stúpanie s vyšším sklonom. Keďže mi už raz sily chýbali, povedal som si, že to ešte skúsim do kopca. Nesnažil som sa o žiadny „extrémny trhák“, jednoducho som sa dostal do najlepšieho tempa a pokúsil som ho udržiavať s tým, že chalanov prinajmenšom trošku potrápim. Stúpanie sa potom zmiernilo a začali sa blížiť samotné Čičmany. Tak ako sme sa blížili do Čičmian, tak sa zhoršila kvalita asfaltu, čo znamenalo oveľa menšiu priľnavosť koliesok na vlhkom povrchu a úplne rovnako aj klesol záujem odtiahnuť posledný kilometer do cieľa. Každý sa začal pripravovať na cieľový šprint a to až tak intenzívne, že nás pomaly ale isto začal dobiehať Martin Slotta. Cieľ ale už bol relatívne blízko a tak nás neohrozoval. Keď už sa to začalo naozaj vliecť, povedal som si, že aj tak som už raz skoro z balíka odpadol a tak nemám čo stratiť. Začal som teda v Čičmanoch šprint. Na klzkom povrchu sa mi ale akurát tak začalo poriadne podšmykovať a tak ma všetci traja obehli a mne napokon zostalo nevďačné štvrté miesto.
Na rozdiel od iných ročníkov sme mali návrat späť na korčuliach (zrejme z bezpečnostných dôvodov) zakázaný a tak museli všetci korčuliari počkať a presunúť sa autobusom na štart. Tí ktorí mali vlastný motorizovaný doprovod samozrejme čakať nemuseli.
So svojim výsledkom som bol aj napriek 4.miestu spokojný. Minulú sezónu sa mi veľmi nedarilo a tak verím, že aj toto umiestnenie je predznamenaním toho, že tréning sa uberá správnym smerom. :-) Budúci rok sa určite vrátim opäť.
Postreh z preteku na záver: Aj keď korčuliarsky polmaratón za plnej premávky znie často strašidelne a nebezpečne, organizačne bol celý priebeh veľmi dobre zabezpečený. Žiadne auto nás nijako neobmedzilo a ani neohrozilo, premávka bola len minimálna. Je možné, že k tomuto pocitu prispela aj policajná eskorta na čele, ale za nami to určite nemohlo byť horšie.
Výsledky na stránkach organizátora tu.
Jaro Ščepka