MTB Medzihorím 2008
- Napísal: Robert Juhás
Tak strašne ale strašne sa mi nechcelo ísť na tento maratón. Po
štvrtkovom Schwechateri som sa necítil úplne zregenerovaný a ani
vyspatý. Tak som zíval cestou ta na diaľnici ako najatý. Ešte v
Zelenči som uvažoval, že to otočím rovno do postele. A vôbec, bohvie, ako bude vyzerať trať po lejakoch. Ale vydržal som a
dobre spravil.
Registráciu som rýchlo vybavil a ešte skúsil v obchode kúpiť džúsik a perníky, nech nejdem úplne nalačno na trať.
Na štarte bolo konečne viac súťažiacich ako po iné roky, takže nenastane situácia, že pôjdem polku trasy úplne sám. No, skoro to tak aj po pár kilometroch bolo. Nasadil som na začiatku veľmi opatrné tempo. Ostatní to napálili dopredu, čo to dalo. Po minuloročných skúsenostiach som však vedel, že je to cesta do pekla. Dokonca som ani "nechlastal a ... :-)"
Bedlivo som sledoval na Polari tepovku a tešil sa nad zostávajúcimi kilometrami. Bolo ich čoraz menej. Po prvú občerstvovačku som len raz zablúdil a aj to len chvíľu. Nejako sa mi nezdalo kade idem. Nepoznal som to. Vrátil som sa kúsok dozadu a hľadal na stromoch trojbodkový symbol. Bol inde ako som išiel. Ešte som zahamoval dvoch ďalších, ktorí sa spustili presne tade, kade som išiel aj ja. Zrejme sme neboli jediní, lebo tade viedlo veľa cyklistických stôp.
Kúsok obďaleč sledovali lesáci (alebo zlodeji dreva, neviem), ako cyklisti blúdia. Neviem či sa tým tešili alebo čo riešili, ale nad takými blbcami asi nemá cenu sa rozčuľovať. Ničením značenia získajú akurát to, že sa im cyklisti ešte viac motajú po lese akoby mali len rýchlo prefrčať okolo a už sa viac neukázať.
Po prvú občerstvovačku som si dovolil na rozbitej asfaltke trošku rezkejšie tempo, takže som na nej dobehol snáď 4 cyklistov. Hurá, už nepôjdem sám. :-)
Z občerstvovačky nasledoval nový, pre mňa neznámy úsek, či skôr slučka, lebo po nej sa vrátim znovu na tú istú občerstvovačku. Celá slučka bola poskladaná v podstate zo širokej lesnej cesty, rozbitej asfaltky, kvalitnej asfaltky, vytraseného a kamenistého zjazdu (tam niekde musel Stax pichnúť dušu) so šotolinovými násypmi, našťastie uvalcovanými. Inak by to bolo zakaždým na držku. Aby sa nepovedalo, tak pridali aj dve ťažko vyšliapateľné strechy. Šikmý sklon a ostré stúpanie. Bez hanby som zosadol a potlačil kúsok. Návrat na štátnu cestu, od nej po asfaltke dole kopcom na 2 občerstvovačku. Táto slučka však mala v sebe skvelé výhľady v okolí Veľkej Ostrej cez hrebeňový zjazd. Chuťovka.
Na občerstvovačke som si dal polku pomaranča, jonťák a pokračoval ďalej. Nasledoval úsek, ktorý som už poznal a náležite aj užil. V zjazde som dobehol a predbehol babenku zo 42 km trasy. Išla dosť opatrne a asi som ju aj hrmotným priblížením dosť vystresoval. :-)
V stúpaní v píniovom lesíku som si znovu pripomenul, prečo mám tento úsek rád. Priam vzduchová masáž pľúc. V kombinácii s príjemným teplom je jazda po tomto voňavom lese priam balzam. Aj som bol zvedavý, či to dokážem celé vyšliapať v sedle. Minule som skoro polovicu tlačil.
Vydržal som ale jednoduché to teda nebolo. :-)
Tretia občerstovačka bola pre bikerov z dlhej trasy postavená dosť netakticky, takže som sa len napil jonťáku a pokračoval ďalej. Dobre že som nič nejedol, lebo v ďalšom strmáku som vyskočil s tepmi až nechutne vysoko. A to som len tlačil bike. :-)
Ale to bol posledný kopec, čo som tlačil. Polar hlásil, že už veľa km neostáva do cieľa.
Čím viac som sa však blížil do cieľa, tým viac rástla hustota poodhadzovaných obalov o energetických gelov, ampúl, čo odhadzujú "MTB pajáci", čo bojujú v podstate o nič. Keby išlo o svetový majstrák alebo nebodaj aspoň slovenský, nepoviem ani trt ale robiť zo seba big bikera v podstate bezvýznamných pretekoch a odhadzovať okolo seba bordel, tak tam očividne chýba slušná výchova.
Zvyšok trasy už bola rutina. Pristihol som sa dokonca, že sa mi ten parádny technický zjazd prestáva páčiť. Neviem prečo. Asi málo prehľadné a zarastené singláče. Ktokoľvek sa môže vynoriť v protismere a ako to dopadne, radšej nemyslieť.
Do cieľa som došiel celkom v pohode. Maratón som nešiel naplno, lebo ma večer čakal inline hokej v Trnave. Takže žiadne testovanie kŕčov, žiadne trasenie celého tela, pohodička.
Trasa maratónu Medzihorím je parádna, rýchla, jazdivá. Nič pre Oprenčáka. :-) Sem sa budem rád vracať. Len si musím ešte lepšie naštudovať trasu aby som neblúdil vôbec. Lebo ničiť značenie je zaujímavý koníček jednoduchých ľudí, v ich, inak nudnom živote. Mnohí poblúdili. Niekto sa s tým vyrovnal, iný sa na to vy... Škoda, dokáže to znechutiť.
Že je trasa fakt pekná, dokazuje aj taký Keksík alebo Paľo z TT. Poskytujú rukolapný dôkaz, že si sem tiež radi prídu zajazdiť aj keď na to nie sú kondične dobre pripravení.
Najväčšie prekvapenie dnešného dňa bolo, že Barényi nevyhral na dlhej trase ale Lami z Košíc. Možno si to tiež užíval ako ja. :-) Keksík došiel do cieľa posledný spotený ako roboš. Ešte aj jeho štartové číslo sa potilo. Vynadal som mu, že čo to má za čas. Načo si so sebou bral bicykel a podobné podpichovačky .:-) Že či sa nehanbí takto neskoro chodiť do cieľa. Hanbí sa, povedal. :-)
Stax dnes pichol 2x. Jeho taktika na dve zastavenia v boxoch neslávila úspech. 
Takže dnes to bolo 73 km za 4:30, v tombole som nič nevyhral ale aspoň som nespadol, čo znamená, že som spokojný.. S počasím aj organizačne to bol dnes celkom fajn maratónik.
Ešte zopár fotiek z trasy .
