13. kolo Masters - Cyklisti o body do SP Masters
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Výkonnostná cyklistika
Dňa 22. júla pokračoval seriál pretekov Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike 13. kolom v Dubovej pri Modre. Usporiadatelia z PR Sport Bratislava vytýčili trať na 22 kilometrovom rovinatom okruhu Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová. My sme mali absolvovať tri okruhy a naši súpútnici déčkali dva okruhy.
Ihneď po štarte Lipovský v slušnej rýchlosti roztiahol peletón. Prišiel totiž z Trnavy na bicykli tesne pred pretekymi, takže bol rozjazdený. Ostatných to začalo od Častej tiež baviť a s vetrom v chrbte dolu do Štefanovej sme leteli sedemdesiatkou. Z déčkarov zostali v balíku iba Vogel a Ostracký. V kopci za Budmericami sme sa vinuli po celej ceste, zprava doľava a späť. Nie všetky oprotiidce autá brzdili. Jednému mercedesu sa Lipovský bravúrne vyhol v poslednej stotine sekundy. Na konci okruhu si vyšiel proti vetru do úniku stále lepší a lepší Bohuš Kujovič (Olympik Trnava), ale neúspešne.
V druhom okruhu sa išlo svižne a už nás z 30 štarujúcich bola iba polovica. V stúpaní do Modry proti vetru si vyrazil Vogel a Ostracký za ním. Finišovali spolu do cieľa pretekov. Ostracký sa snažil, ale Vogel si obsadil záveternú stranu cesty pri krajnici a Ostrackému sa na veternej strane nepodarilo Vogela prešpurtovať.
V treťom okruhu sme zabrali až v Bodmerickom kopci. Cestou sme vzali medzi seba béčkara Jozefa Tahotného. Bolo vidieť že už nevládze, v polovici stúpania som mu vynadal že zavadzia a išiel som cez neho. A dobre som spravil, pretože niekde ku koncu balíka spravil dieru a kôli nemu sme utrhli pár cyklistov, a bol medzi nimi aj náš špurtér Milan Horváth. Tí si potom riadne praskli a dobehli nás pred Modrou.
Za Budmericami sa snažil Melo s Kunštárom (obaja Autocentrum Veľký Krtíš) odísť. Lipovský s Dubošom (obaja Generali Trnava) ich nechali takticky vetrať 100 metrov pred nami, až pokým som neprišiel JA!!! Zabral som a až keď som ich dobehol došiel mi z uší do mozku hlas Duboša „POMALY!“ No majú to ťažké so začiatočníkom, ako som ja.
Nakoniec nám Kunštár ani neviem kedy ušiel. Tesne pred Modrou za ním vyrazil Lipovský. Nikto sa ani nepohol. Laco Duboš ťahal na špici takmer celých posledných sedem kilometrov a pokračoval aj po odbočení na Dubovú. Tam ešte zrýchlil, akoby to niekom „rozjížďal“. Fúkal silný bočák z ľava a všetci išli v terezíne úplne pokrajnici. V polovici cesty som si povedal, že už som sa dosť zašíval, tak som na vetri išiel dopredu. Prvá skulinka sa naskytla za tretím Gromom (CK Prievidza). Pichol som sa tam a čakal kedy to začne.
Prvý išiel do špurtu niekde na 500-vke náš Horváth. Bolo to veľmi zavčasu v takom vetrisku. Hneď za ním išiel Melo a ja Melovi do háku. Horváthovi pochvíli došlo, ale tak náhle, že som nestihol zakričať „rovno“ a tak som ho radšej obchádzal po pribrzdení z ľavej strany. Medzi tým sa cez nás po veternej strane dostal Laco Duboš. Melo mi ušiel ale na dvestovke sme sa postavili zo sedla a už som mu bol v háku. Kmital som nohami, ale ťažší prevod som si nedal, pretože mi to vždy vyčítajú. Tesne pred páskou sa k nám dostal Jano Stejskal (Stejskal team Prievidza). Mňa ešte stihol o pol kolesa predbehnúť. Za nami bola vraj medzera 50 metrov. Takýto špurt som v živote nedokázal a veľmi sa mi to zaľúbilo. Tri okruhy 66 km sme prešli za 1:50 hod., čo je 35,5 km/h.
Záverom: Preteky boli perfektne zabezpečené. Niekoľko stánkov s občerstvením, pre pretekárov guláš a minerálka zdarma, živá hudba, poháre a medaile pre víťazov, tombola.... Takmer ako na Jarmoku. Podľa slov usporiadateľa vraj išli pred nami doprovodné autá. Pokiaľ ale nemali maják alebo zapnuté blikačky, tak zbytočne míňali benzín. Oprotiidúci vodiči zjavne nevedeli, že idú v ústrety cyklistickému peletónu.