Parareparát
Je piatok. Cez okno tíško vkĺzlo do izby dusné ráno. Precitám oveľa skôr, ako je mojím zvykom a s námahou oživujem stuhnuté lýtka a boľavé kolená. Len včera večer som prišla príjemne unavená zo štvordňovej cyklodovolenky a veľmi skoro som odpadla do postele. Takmer ihneď som zaspala. Pomaly sa plazím do kuchyne. Vypila som pol litra minerálky a šťastne som zaliezla nazad pod perinu, s vidinou začínajúceho oddychového dňa. Vzápätí už spím. Budím sa až o dve hodiny a začínam fungovať na polovičný výkon. Dnes sa nikam neponáhľam. Dnes nič nemusím. Dnes mám každého v paži… Pomaly vykladám všetky haraburdy z cyklotašiek, hádžem špinavé veci rovno do pračky a znova zasnene študujem mapu cesty, po ktorej som len prednedávnom išla. S úsmevom spomínam na upravené dedinky, peknú prírodu a naše zážitky.
Teraz si len tak sedím. Netočím nohami. Mám ich vyložené a nerobím nič. Oddychujem. Je mi dobre. Dokedy? … :-)
- Napísal: Zuzana Zliechovcová
- Rodičovská kategória: Reportka
- Kategória: Paragliding
- Návštevy: 5171
Moje týždňové voľno sa prehuplo do svojej druhej polovice a konečne sa aj počasie začína umúdrovať. Zostáva už len vymyslieť, čo s načatým dňom. Ležím na posteli s privretými očami a predstavujem si, ako sadám na bicykel a preženiem ho po lese. Možno poobjavujem nové lesné chodníčky a večer prípadne stihnem ešte čosi urobiť v záhradke. A možno nie, možno vybehnem len tak kamsi von a po návrate sa konečne začítam do tej novej knižky, ktorú som dostala ku sviatku bosoriek asi pred rokom. Nie, upratovať dnes určite nebudem. Škoda kysnúť doma. Zrazu zvoní mobil. Znechutene po ňom siaham. Kto to zase otravuje? Nemáme, je vypredané…, pomyslela som si a príjemným hlasom zahlásim: 
Na samom začiatku bola túžba. Odveká túžba človeka po lietaní. Človek stojaci kdesi na svahu, zasnene pozorujúci ničím neobmedzený let vtákov a závidiaci im ich voľnosť. Túžba prežívať také isté neopísateľné pocity vzrušenia, radosti, slobody a splynutia s prírodou. Možnosť byť aspoň na chvíľu jej súčasťou. Čo bolo v minulosti nereálne, je dnes už samozrejmé. Núka sa hneď niekoľko možností. Azda najjednoduchším spôsobom dostať sa do vzduchu bez väčších nárokov na techniku, 
Klasika! Zase jedna z tých pokrčených zamračených sobôt, kedy sa človeku nič nechce. Pred chvíľou mi volal Robo a pýtal sa, či s ním nechcem ísť bicyklovať, ale zbabelo som sa vyhovorila. Teraz ešte nie, možno po obede… S pocitom beznádeje som sa poobzerala po byte a vrhla som sa na domáce práce. To som radšej mohla ísť bicyklovať … :-( 
Slovo záchranári vnímajú rôzní ľudia odlišne, môže im znieť ako sprofanovaný názov filmových manekýnov s nadprirodzenými schopnosťami, profesionálny adrenalínový maniaci pre ktorých sú filmový kaskadéri nedorastenými príbuznými, posledná nádej, proste záchrana!
V 95-tom sme partia 6-tich ľudí v očakávaní návalu adrenalínu a dobrej nálady absolvovali kurz paraglidingu na Donovaloch. Veľmi sa nám to páčilo a paraglidingu sme sa niektorý viac, iní menej venovali naďalej. Po zoznámení sa z jedným z reprezentantov Slovenska v parašutizme, Milanom Paľom, vznikla myšlienka absolvovať aj kurz parašutizmu, proste ochutnať aj z iného súdka.. Toto naše predsavzatie nabralo reálnu podobu v dňoch 7. až 9. mája 1999 na letisku Boľkovce pri Lučenci. Zostava bola síce z pôvodnej partie oslabená o jedného člena, ďalší piati však do našej malej skupiny pribudli.
Read more: Parareparát