Ospevovaný Wachau maratón sa po dlhých rokoch konečne dostal do môjho pretekárskeho kalendára. V júli som behal menej, rozbiehal som sa až v auguste. Najviac som plánoval trénovať v Chorvátsku počas dvojtýždňovej dovolenky. Napokon bolo z toho iba necelých 100km, pretože sa mi zapálil bedrový kĺb. Ešte aj achilovka pobolievala.

Tento maratón by sa mal skôr nazvať veľkonočný. Napriek tomu, že bol môj okrúhly, nejak zvlášť som sa naňho nepripravoval, ba skôr by bolo možno radšej povedať rovno, že nepripravoval. Dalo by sa povedať, že som tesne pred ním zázračne ožil, veď celý týždeň som sa trápil s nejakou virózou, ktorú som si uhnal na poslednej lyžovačke. Ešte v piatok som sa veľmi zle cítil. Radšej som sa zaregistroval a večer sa prebehol. Nefúkalo, aj keď bolo po daždi. Celkom fajn sa bežalo, dal som iba výklusovú rýchlejšiu osmičku, či som behať nezabudol. V sobotu som držal povinný bežecký pôst. Fučalo ako besné a čakal som, že sa to do nedele upokojí.

Spoločensko-bežecká rozlúčka s rokom 2011.

Tradičné podujatie sa konalo v netradičnom počasí, ktoré určite od roku 2003 nenastalo. Viem to isto, lebo to behám každý rok okrem roku 2005, kedy bola snehová kalamita. Bolo nádherne slnečno a teplota okolo 6C a asi aj preto bola účasť viac než rekordná.

28 Firenze Maratona s prívlastkom Najkrajší

Bol to taký neskorý zber, asi posledný, ktorý sa behá v roku v naších končinách. Aspoň ja som iný nenašiel, košický som prepásol aj všetky ostatné. Bolo to spôsobené aj mojou nebehavosťou v lete. Každopádne bol na mojom virtuálnom zozname plánovaných maratónov. Voľba to bola vynikajúca. Počasie vyšlo na jednotku, ako z rozprávky slnečno, bezoblačno teplota okolo 10C.

Na tieto preteky ma inšpiroval Milan. Skoro celé leto som nebehal, takže mi to prišli vhodné kontaktné preteky. V prípade neúspechu sa dá vyhovoriť na terén, veď čas krosového polmaratónu sa zle porovnáva s iným tohoto druhu. Ďaľšia vec je, že ma to lákalo z pohľadu trate. Cross je vždy niečim zaujímavý a P. Dolák je určite zárukou kvality. Deň predtým som si zajazdil na biku cez 50km a večer absolvoval žúrku na záver triatlonovej sezóny:) mimochodom tento rok pre mňa veľmi "bohatej": jeden krátky triatlon, šprint duatlon a Ironman France. Inak celé leto nič, ešte aj záverečný triatlon mi počasie zrušilo.

Národný beh sa bezpečne dostal do dôchodkového veku. Napriek tomu je stále lepší a populárnejší. Dokonca sa mi zdá, že je to vôbec druhý najstarší slovenský beh, po košickom maratóne. Hádam by sme mu mohli k 70ke darovať aj sošku.

Pôvodný bratislavský maratón skončil v roku 2001. Obnova nastala až v roku 2006, hneď som sa aj ja zúčastnil - polmaratónu, ešte som absolvoval jeden v roku 2009, maratón až teraz. Je to vlastne posunutá premiéra a to o 9 rokov. Na môj vôbec prvý som sa chystal práve na bratislavský v roku 2002, no zrušili ho. Som rád, že z malého podujatia sa stáva veľké a každým rokom je viac bežcov. Dôležité je, že sa zlepšujú aj podmienky a trať.

Tento rok opäť bežcov na koncoročnom behu pribudlo a atakovali hranicu 600.  Ak by bolo teplejšie počasie určite ju hravo prekročia, pretože ich slušné množstvo ani nenastúpilo na štart napriek prihláseniu.  Behám to pravidelne od roku 2003, vynechal som iba rok 2005 a dá sa povedať, že ani jeden z týchto behov nebol rovnaký.  Tentokrát sa menila opäť trať kvôli uzávierke starého mosta a tak sme bežali nový most dvakrát.  Bolo mrazivé počasie asi -6C a hlavne v prvej polovici trate sa šmýkalo na tenkej vrstve prašanu, pod ktorou kde-tu číhal aj zákerný ľadík.  Musím pochváliť organizáciu: výdaj čísiel bol v teplúčku vstupnej vestibule ekonomickej univerzity.  Bolo aj dostatočne veľa stanovísk pre výdaj čipov a čísiel. Žiadne upomienkové artefakty už nedávali ako bývalo dobrým zvykom tohoto podujatia. Nesťažujem si, veď rôznych šáliek a tričiek mám nadbytok.

Tento relatívne nový maratón - iba 3. ročník - sa beží po azúrovom pobreží z Nice (nie DubNice ako by sa niekto mohol nazdávať) do Cannes.  Pre tých, ktorým by to nič aj tak nehovorilo, je to Francúzska riviéra. Nádherný kraj, ktorý určite stojí za návštevu a maratónsky beh zvlášť. Dostal som sa k nemu cez jedného nového kamaráta bežca, s ktorým som sa v lete zoznámil. Ibaže on neskôr upresnil, že nejde, tak som vzal moje baby a bol z toho aj rodinný výlet.

Keď som pred 1 a pol rokom bežal svoj prvý intervalový tréning 4 x 1000 m v tempe pod  4:00/km, bol to pre mňa do vtedy nevídaný výkon. Ani vo sne ma vtedy nenapadlo, že o dve jesene neskôr budem v tomto tempe bežať celý maratón. Celých 42 195 m v kuse, bez medziklusov, vydýchania sa. Podarilo sa mi zlepšiť si osobný rekord z tohtoročného pražského maratónu o takmer 7 a pol minuty. Pomyslenú cieľovú pásku som preťal v čase 2:47:17 hod a bez toho aby som padol únavou na zem ako vraví dávna grécka povesť. Naučil som sa bežať maratón efektívnejšie.