Prípravy na turnaj začali celkom optimisticky ale postupne odpadli najprv O2 pre nedostatok hráčov a potom sa ukázalo, že aj Siemens tento ročník vynechá.
Tak som zmenil formát turnaja na zápasy každý s každým, takže výsledková tabuľka odzrkadľovala spravodlivé umiestnenie. Prekvapením turnaja bolo určite nerozhodný stav stretnutia IBM - Slovak Telekom, kde jasný favorit IBM nenašiel recept na strelenie gólu. A tak si Slovak Telekom uhral aspoň pomocné body do výsledkovej tabuľky.
Po perfektnej cyklistickej dovolenke na Korzike v roku 2014 nám to nedalo nevrátiť sa. A tak už mesiac po návrate padlo rozhodnutie, že Korziku navštívime aj v tomto roku. Začneme tam, kde sme skončili, pojazdíme vo vnútrozemí pekné kopce a na záver si dáme ešte to najlepšie z minulého roku. Tak som opäť navrhol 9 etáp viacmenej po celom ostrove tak, aby sme si nielen z chuti pojazdili, ale mali aj možnosť vychutnať prostredie, atmosféru more či jedlo. Skrátka podobne ako pri minulej návšteve. Len s jedinou zmenou, namiesto Milana šiel Marián.
O tomto podujatí som sa dozvedel vďaka kamarátovi Paľovi,ktorého som spoznal v Trnave minulý rok na akcii Trnava-Rysy. Zavolal mi vo februári, či by som s ním nešiel do Soldenu, vraj to tam pozná z lyžovačiek, vybaví ubutovanie a tak. Zdalo sa mi to lákavé, prihlásili sme sa a na prekvapenie oboch nás vylosovali. Zaplatil som štartovné a pripravoval sa na mordu - 238km a 5500m výškových. Netušil som do čoho idem. Prvá méta bola Dolomity a potom snáď zvládnem aj toto peklo. V júni mi kamarát v Jasnej oznámil, že nikam nejde z pracovných dôvodov. Zostal som na to sám.
Krátka rekapitulácia tohtoročného Karpaťáku: bolo fajnovo :-) Trasa dlhá tak akurát, bez extrémnych kopcov, počasie príjemné, vietor skoro žiadny, dobrý obedík, posedenie v pivných kúpeľoch, čo viac si priať? Z Pezinka nás odštartovalo 22 a až po výjazd zo Šenkvíc sme sa držali spolu, potom tí, čo zrejme prišli nalačno, sa ponáhľali do krčmy v Trstíne, my skúsenejší žlto-modrí sme nastavili tempomaty na úsporný dlhý dojazd a plnili funkciu zberného vozidla. Marián to vtipne okomentoval, že zrýchlený predvoj je náš alegorický sprievod, reklamná karavána, ktorá láka k ceste divákov, aby o chvíľu mohli vidieť nás, hlavný pelotón :-) Po prestávke v Trstíne sme rovnakým systémom karavána + pelotón prešli hupáčiky do Vrbového, ktoré sa mi z tejto strany zdali omnoho ľahšie, ale asi len preto, že som mal ešte dostatok síl. Pohodovú jazdu nám narušilo iba stretnutie s tupcom v červenom aute, ktorý si vedľa nás pribrzdil a ziapal, ako mu neuveriteľne zavadziame. Poslal som ho do ... a asi som tým spôsobil, že pred nami zaflekoval, až sa mu zadymilo z gúm a znova začal vyrevovať nejaké drísty. Zdalo sa mi, že sa pýta na cestu, tak som ho opäť poslal do ... Možno som mohol slušnejšie, ale takíto arogantní kreténi ma vytáčajú a ústa reagujú automaticky, naučili ich to zážitky na bratislavských cestách. Hlupák mal šťastie, že pochopil a odpálil, bol tam aj Vlado s Mariánom a ak by sme zosadli a napli svaly, určite by sme vyskladali aspoň polku hrôzostrašného chlapa :-)
Vo Vrbovom bola neplánovaná pauza, tak som využil príležitosť, trocha si nadbehol a zachytil na video aj tých, ktorých som naposledy videl na štarte. Onedlho nasledoval dobrý obed u Adama, tento rok aj s dezertom. O to ťažší bol potom rozjazd do najbližšieho kopca, stuhnuté nohy, plný žalúdok a 7%-né stúpanie, to nie je najlepšia kombinácia. Niektorí si kvôli vytráveniu pridali aj výstup na Bradlo, my normálni sme sa zviezli do Brezovej a potom celkom svižným tempom presunuli cez Jablonicu do pivných kúpeľov v Prievaloch. V pive sme sa síce nevyčľapkali, ale tmavá obloha nad Karpatmi hrozila poriadnym vodným kúpeľom. Pripomenulo mi to minulý ročník, keď sme do nitky zmokli cca. 2km pred Pezinkom, tentoraz sme dvakrát prešli po mokrých úsekoch, ale dažďu sme sa našťastie vyhli. Z pivovaru sme vyrazili kľudným tempom, tak nás o chvíľu dobehli „bradlisti“, prevzali špicu a rýchlosť sa podstatne zvýšila. Po nejakom čase to začalo byť otravné, ale túto záhorácku stranu Karpát veľmi nemusím a tak som sa usilovne držal v háku, aby som ju mal čím skôr za sebou. Nakoniec ma celkom potešilo, keď v Rohožníku vypadol Jožovi bidón, spomalil a odpojil nás od čela. Ani som sa nesnažil ich dobehnúť, kúsok za mnou išiel Marián, počkal som ho a posledné kilometre až do cieľa na Babe sme prešli spolu. V Pezinku som mal auto a trocha som sa hneval, že som ráno neprišiel na bicykli, ale keď ma kúsok od domu chytil lejak, už som nefrfľal, určite by som poriadne zmokol. Od Mariána viem, že pršalo aj v Senci, takže niektorí (Emil?) možno zakončili akciu rovnako vykúpaní, ako pred rokom.
Fotky tentokrát nemám žiadne, nezobral som si foťák a aj táto v článku je stiahnutá od Dušana z facebooku. Lebo veď už som na vyššom leveli a robím iba obrázky v pohybe :-) Dúfal som, že pôjdeme dlhšie spolu a natočím zopár dobrých záberov z balíka, úplne to nevyšlo. Takže ak niektorí nie ste vo videu vôbec, je to len preto, že aj v telke kamera sníma iba pelotón, nikdy nie reklamnú karavánu :-) Alebo možno preto, lebo kameraman „nemal dobré nohy“, aby vás naháňal :-)
Na Nitriansky maratón som si robil zálusk už pár rokov, lebo pochádzam z Nitry a páčila sa mi trasa, aspoň podľa mapy. Zaregistroval som sa medzi prvými, teda presnejšie tesne v prvej desiatke s číslom 9. Pekná slečna ma lákala na tombolu, nuž zo slušnosti som si kúpil 4 lístky za ľudovú cenu 2Eur.
Trnava - Rysy 2015 alebo ako som za dva dni nachytal 4 defekty.
Štvrtok
Keď som po horúčavách skontroloval vývoj počasia na akciu o tri dni TT-Rysy 2015, tak som bol rozhodnutý, že si aj tento rok dám pauzu. Napísal som Citrónovi a ten mi rozhodnutie schválil. Asi aj kvôli tomu, že si dolámal kľúč na maratóne, takže aj on si dáva pauzu. Ale v stredu kuknem na predpoveď a bola výrazne lepšia ako pred troma dňami. Takže sa ide. A neľutoval som. Teda ak nerátam to, že som ráno našiel bicykel s prázdnou prednou dušou. Pre istotu som zobral tri rezervné. Stále to bolo lepšie ako u Škodovky, ktorý našiel bicykel s obidvoma prázdnymi kolesami.
Dojáčikmi opradené Dolomity sa stali pre mňa skutočnosťou. Niekto tam hore zariadil, že som sa dostal na štartovnú listinu a tímoví kolegovia sa nedostali. Nahradil ich Pongy, vďaka ktorému som mal super ubytovanie, podporu a tímového kolegu v jednom.
S veľkou hrôzou som zistil, že sa naplnili moje nočné mory a výkonnostne som na tom rovnako biedne ako Alberto Contador. Veď posúďte sami. On absolvoval na Gire za 3 týždne 3,5 tisíc kilometrov, nastúpal 43.000 metrov, vyhral prvé miesto a o mesiac neskôr na Tour už nevládal. Ja som absolvoval na grossglocknerskej časovke za 1,5 hodiny 17 kilometrov, nastúpal 1.100 metrov, vyhral 366-te miesto a o týždeň neskôr som na Zoške tiež nevládal. Zhoda ako cez kopirák :-)
Dá sa povedať, že týchto pretekov som sa zúčastnil iba vďaka svojej zábudlivosti, presnejšie kvôli tomu, že v pamäti mi ostali len tie pekné spomienky. Turisticky som totiž túto 17km trasu z horskej dedinky Heiligenblut k ľadovcu na vyhliadke cisára Franza Josefa išiel už v roku 2008 a po jej absolvovaní, alebo lepšie povedané odtrpení, som ihneď skonštatoval - nikdy viac!
Tí vnímavejší z vás si už možno všimli, že táto reportka sa od mojich ostatných máličko odlišuje a drží sa upraveného hesla „radšej raz vidieť, ako stokrát čítať“ :-) Je za tým niekoľko dôvodov, v prvom rade som chcel všetkým rukolapne ukázať, ako na každých rakúskych pretekoch neuveriteľne trpím nielen fyzicky, ale aj vizuálne :-)
Neviem kde berie Efa toľko energie každoročne zorganizovať takúto akciu pre 250 cykloturistov, ktorí sa ráno za brieždenia vydajú na 300 km jazdu cez pol republiky aby si polomŕtvi v cieli mohli povedať, že to zvládli. Prípadne že to opäť zvládli.
Po dlhej dobe som bol opäť na pretekoch, na ktorých som doteraz neštartoval, iba som o nich počul dobré chýry. A už dopredu môžem povedať, že sa mi naozaj páčili, najmä ich kopcovitá časť, ktorá viedla odľahlými zákutiami s peknými výhľadmi.
Niekto jazdí na ionťák, niekto na 12-stupňové pivo, my sme si dali tento mini maratónik na 12-stupňovú teplotu. Presne toľko mi ukazoval teplomer v zamračenom Purbachu, ale mohli sme sa aspoň tešiť, že na rozdiel od posledných dní už nepršalo. Emil tieto jesenné podmienky okomentoval slovami, že dnes sem prišli určite len tí, čo idú na víťazstvo.
Moje nohy a hlavne hlava už skoro zabudli na túto milú udalosť, ale musím aspoň pár riadkami o nej napísať, lebo som po prvý krát stál na bedni. Preteky som šiel po tretí krát a opäť 120km trasu, teda 3 kolečká. Poznal som ju teda dobre. Tento rok bola novinka a to štartovanie vo vlnách, najprv dlhá trať a potom na dva krát krátka 80km trať. Na štarte som stretol aj kamošov z klubu - Emila a Duškyho. Taktiež štartovali Expendables. Všetci krátku trať.
Sviatok práce ponúkal cyklistom hneď dve podujatia - Kritérium Masters v Komjaticiach a Račiansku Cykločasovku 6. ročník. Rozhodovanie bolo ťažké, ale nakoniec zvíťazila chuť vyskúšať si boj s časomierou do kopca. Chuť mi urobil už minulý rok Martin.
Na 6. ročník Prievidzkého cyklomaratónu sa mi podarilo úspešne zaregistrovať medzi prvými účastníkmi. Pridelili mi číslo 12, použil som aj moju novučičkú licenciu masters, ktorú som si vlastnoručne zažehlil. Počasie bolo polojasné, mrazivé - ráno ukazoval teplomer iba 2 stupne Celzia. Bolo mi zima, nuž som sa radšej schoval do auta a dal si teplý čaj. Ozval sa aj hlad a tak som sa zároveň s nákupom išiel zohriať do obľúbenej COOP Jednoty. Tvarohové, mierne usušené tvaroháče, mi prišli vhod.
Prešla nám prvá časť dovolenky na Korzike. ktorá každým dňom bola lepšia a lepšia. Čo nás ešte čaká, budú ešte dáke prekvapenia alebo to bol vrchol zážitkov?
Také myšlenky sa mi rojili v hlave po voľnom dni. Ale hneď ďalšie okamihy dali jasnú odpoveď. Na tomto ostrove sa nedá nudiť a za 5 dní určite nie je možné všetko vidieť, skôr naopak, všetko len začína naberať poriadne grády.
Tretí a záverečný blok dovolenky nás zaviedol na východné pobrežie ale najmä do vnútrozemských kopcov, ktoré sú popretkávané priesmykmi. A niektoré si vyskúšame. Už si ani nevieme predstaviť, čo ešte iné môže Korzika ponúknuť a pritom som mal pred dovolenkou info, že táto časť bude parádna. Tak sa tešíme.
Tento názov mi doslova vyplynul po návrate domov, keď som sťahoval fotografie do počítača. Také množstvo záberov som ešte zo žiadnej dovolenky nepriniesol. A veru bolo čo fotiť. Ale poďme pekne po poriadku a vrátim sa na úplný začiatok, keď sa myšlienka pojazdiť si na Korzike zrodila v našich hlavách. S cyklovýletmi po Európe sme mali už niekoľko skúseností, viacnásobné Dolomity, dovolenka v Alpách, Slovinsku, či v talianskom Bassane boli výborné. Ale vtedy prišli do môjho života aj ťažšie chvíle a séria zlomenín, ktorá pribrzdila nielen moje cykloplány. Zahatila aj jazdenie v Pyrenejoch a moju výkonnosť znížila najmenej o triedu. A tak sme na minuloročnej rozlúčke so sezónou naplánovali výlet po Korzike. Začiatkom tohtoročnej jari sme rozbehli aktivity na objednanie zájazdu, ale objektívne okolnosti spôsobili, že takýto plán padol. Nakoniec som si nepozornosťou privodil ďalší úraz a tak sa už zdalo všetko stratené. Paradoxne však táto nepriazeň osudu vo mne vyvolala ešte väčšiu aktivitu a tak som začal plánovať a oslovil okruh kamarátov, či to nedáme po vlastnej línii. Po asi treťom prerobení itineráru sa nakoniec našla zhoda chuti, rozsahu a termínu a tak v lete padlo posledné slovo - pôjdeme traja v jednom aute na Korziku na prelome septembra a októbra. Dostal som za domácu úlohu zafixovať lokality kade sa budeme pohybovať a kde rezervovať ubytovanie a spraviť podrobný itinerár.
S jedlom rastie chuť. Po absolvovaní Bratislava Jasná, som chcel skúsiť podobnú akciu, ale s inou traťou. Problém bol s divným štartom vo štvrtok a takisto sprievodný program vyzeral čudne. Kladenie vencov po Slovensku a potom aj spoločný výstup na Rysy. Kamaráti ma tiež odrádzali, že to nie je dobre organizované a také nejaké jednoduchšie. Nedal som sa odradiť a akcia mi vyšla až tento rok. Poďme sa pozrieť aká bola realita.
Meškám asi mesiac, ešte dobre že nie som ženská, to by som si už začal robiť starosti :-) Ale pri svojej siedmej účasti už naozaj neviem, čo nového by som o týchto 7-ich kilometroch napísal a kým si nedávam termíny „do roka a do dňa“, snáď to je ešte v norme. Tak iba úplne stručne – v rámci pretekov bola super novinkou štartovacia rampa „made by Medo“, chýbali len hostesky a bolo by to ako u profíkov :-)
Telecom cup 2015
Prípravy na turnaj začali celkom optimisticky ale postupne odpadli najprv O2 pre nedostatok hráčov a potom sa ukázalo, že aj Siemens tento ročník vynech&a...
Po perfektnej cyklistickej dovolenke na Korzike v roku 2014 nám to nedalo nevrátiť sa. A tak už mesiac po návrate padlo rozhodnutie, že Korziku navštívime aj v tomto...
O tomto podujatí som sa dozvedel vďaka kamarátovi Paľovi,ktorého som spoznal v Trnave minulý rok na akcii Trnava-Rysy. Zavolal mi vo februári, či by som s ním...
Novinka jesene 2015 od Garminu ma svojim komplikovaným názvom spočiatku miatla. Nevedel som si tento nový model zaradiť. Až keď sa mi dostal do rúk a mohol som sa s n&iacut...
Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.
Cyklistická časovk...
