MTBO Kráľová Hora 18. 10. 2003

Konečne je tu koniec cyklosezóny, nejako som už unavený. :-) Ešte si povinne zajazdím na kobyle a zavesím bike na klinec.

Počasie bolo celkom fajn. Mohlo byť trošku teplejšie ale na jesenný víkend je zázrak, že nepršalo. Tak som sa teda dotrepal z Rače na biku z Krasňanov cez Snežienku popri Karlovke hore kamsi nad Dlhé diely. JM mi vravel, že v týchto končinách sa vraj jazdievajú XC preteky. Že sa mi tu bude páčiť. Nuž, nedbám. Celkom sa mi tu páči. Obďaleč si nejaké decká púšťajú šarkanov. Štýlova jeseň ako sa patrí. Medzitým sa dozvedáme od Královej pár slov o memoriáli Papánka, výklade mapy, upozornenia a môže sa pomaly začať.

Medzi prvými vybiehajú na trať JM so synátorom. JM si potom pôjde odjazdiť aj svoju kategóriu. Ja štartujem spolu s Romanom Kučerom. Takže račané idú spolu. :-) Srandovné je, že Roman si stále myslí, že som z Pezinka, hoci ja si na Romana pamätám ešte zo základnej školy. Chodil o ročník-dva vyššie ako ja. Roman však teraz ide o kategóriu nižšie. :-)

1. Hneď po obdržaní mapy som sa zhrozil. Šak tam skoro nič nevidím. :-( Milión tenučkých čiaročiek. Volím jednoduchý postup a to smerom dole. Doľava, doľava, doprava a pozerať doprava na odbočku. Letím si tak fičím, dole kopcom mi to proste ide a skoro som prepásol tú odbočku. Ťažké fleky, reťaz padá a o chvíľu si to dusím hore. Jednotku mám a pozerám v tej šialenej spleti priesekov ako sa dostanem na dvojku.

2. Takmer by som povedal, že som išiel vzdušnou čiarou. Pokračujem ďalej, chvíľu jazdím, potom sa nedá a zoskakujem z biku zošmýkavajúc strmý svah. Z mapy netuším, kde som to zošmýkal a dlho-dlho študujem, kde je zaznačená studnička, ktorú som práve minul.
A sakra, musím sa vrátiť a odbočiť doprava. Odtiaľ už len po hrubej čiare, lebo tie tenké sú nejako ťažko jazditeľné. Síce ani táto hrubá čiara nie je bohviečo, ale aspoň sa konečne dostávam k dvojke.

3. Cestou na dvojku som si pozrel cestičku vedúcu na trojku. Vyzerala celkom dobre, tak som sa rozhodol, že pôjdem po nej. Vrátil som sa teda z dvojky na ňu a v polovičke som zistil, že som radšej mohol pokračovať ďalej. No nič, šliapem si teda hore, míňam na lesnej ceste nejakých manželov, škaredo na mňa pozerajú, ale mám ich na háku. Možno sa škaredo pozerajú na seba. Doľava, doprava, kopec hnusný, podklad tiež, výkon ide do múky ale trojka sa blíži.

4. Takmer som prehliadol odbočenie doprava, ktoré je dokonca zvýraznené čiernou fixkou, akoby to bola rýchlo zjazdná lesná cestička. Pokojne to mohli nechať tak ako bolo zaznačené pôvodne. Miestami som ani nevedel, či ešte jazdím po nej. Prvú možnosť na odbočenie doprava som prehliadol, poneváč som ju na mape vôbec nevidel. Strašne sú tie čiarky tenké, orienťáci majú nejako moc dobré oči. :-) Míňam ujka s malým jazvečíkom ako vrtá ňufák do všetkého, čo uvidí. Ujko pozerá, čo tu lietam hore-dole. Nemôžem zaboha nájsť lesný chodník dole svahom. Konečne pochopím, že to musí byť trošku ďalej. Ešte stretávam A. Trnovcovú na pokraji zúfalstva, kudy dál? No nech sa len zavesí za mňa.
Zjazdujem dole a chalanisko pri kontrole mi 4 ochotne orazí sám. Ešte ma predbieha aj bežecký orientista.

5. Teraz sa to už ošáliť nedá. Treba znovu stúpať hore. Šliapem, prekračujem padnutý strom, cítim a vidím, že aj Alena ťahá za mnou. Konečne rovinka, pridávam, znovu stretávam ujka s jazvečíkom, bohviečo si myslí o mne teraz. :-)
Dorážam na nejakú minilúčku, stretávam Romana a je vidieť, že je z tej mapy vyoraný jak kýbeľ zemákov. Na chvíľu vypínam orientáciu vo svojej mape a zisťujem aký má problém. Kontrolne sa ho opýtam, či vie kde je, ukazuje dobre. Tak kde je problém kua? Prstom ďobe na nejakú kontrolu a rozpráva, že tú predtým našiel rýchlo ale túto nevie ani za svet kde je. Ukazujem mu smer, odkiaľ som prišiel a nech pozorne sleduje akúkoľvek odbočku doprava. Čosi ešte brble a nechávam ho tak.
Mno, ja medzitým znovu zapínam svoju mapu a pozerám, kde treba ísť.
Jachám ako blázon po lese, občas mrknem na mapu, či aspoň trochu idem dobre.
Zase som skoro prepálil odbočku doprava. Keby nešli oproti nejakí iní pretekári, tak namôjdušu by som nepovedal, že je toto nejaký chodník. :-) Ale chvalabohu 5 kontrolu mám.

6. Postup na túto kontrolu sám nechápem, ako som išiel. Najprv som myslel, že tam vedú dva chodníky. Pozerám do lesa, jazdím hore-dole a nič. Dokonca ani priesek nejako nevidno. Naveľa som nejako videl niečo, čo vyzeralo ako chodník ale potom som to vzdal a tlačil bike lesom-nelesom. Bohvie, kde to vlastne vyleziem. Nakoniec som vyliezol na peknej lesnej ceste a o chvíľu tú poondenú 6 mám.

7. Postup na sedmičku mi zožral asi najviac času. Chcel som odbočiť už na dvoch miestach doprava a žiadny lesný chodník som nevidel až som sa znovu ocitol na križovatke, kde som stretol Romana. Prefičal som cez ňu a až po dlhočižných minútach som pochopil, že som odbočil zle. Bezradne pozerám kde som, a odbočujem doľava, snáď niekam narazím. Sláva, prichádzam k nejakej kontrole ale tá nie je moja. Tuším 111. Odchytím si nejakú pani, ktorá si evidentne vybehla do lesa sa poprechádzať. Pýtam sa jej, nech mi ukáže na mape ktorú jej ukazujem, kdeže to som. Ukazujem jej zhruba priestor, kde práve sme. Stačí ďobnúť prstom. Potom ma napadlo, že som jej mohol dať aj blbšiu otázku. Evidentne pochybuje o tom, že to, čo jej ukazujem, je mapa. Napriek tomu snahu pomôcť má, ale je bezradná z tej mapy. Kua, musím prejsť na plán bé. Treba si s ňou pokecať.
Pýtam sa jej odkiaľ ide a kam. Vraví, že šliape od konečnej električiek hore. Ukazujem jej na mape kde sú električky a približne mi opisuje, kade sa dostala sem.
"Išla som po asfaltovej ceste a ona sa stáča tak prudko doprava a tam som išla rovno do lesa."
To už je lepšie a začínam chápať, kde som a ako tu poondenú sedmičku nájdem.
Poďakujem jej za pomoc aj keď na jej ksichte zjavne vidím, že o tom pochybuje. Možno pochybuje doteraz. Zastavil som ju s tým, že neviem kde som, ona to tiež nevedela a napriek tomu mi pomohla?

8. Nekomplikujem si život, vraciam sa nazad, odfotím si na zemi rozsypané papieriky kontroly z 8 a pokračujem v pachtení sa hore. Hore otáčam dole a rýchlo zhučím na 8.

9. S deviatkou sa jaksi nedá vybabrať a tak idem tuším jediným najkratším postupom.

10. Na desiatku odtiaľ chvíľu po asfaltke, potom prebíjajúc sa černičím ozbíjam desinu a ...

11. ....a vzápätí jedenástku. Tú som z orientačného hľadiska asi veľmi nepochopil ale nevadí. Orazené a zostáva len tupo šliapať jak burlak. Eéej, úchňom.

Juro Opršal v cieli už vyzvedá ako bolo. Ukazujem mu postup z 5 na 6 a vysvetľuje, že to nebol chodník ale priesek a tie by sa podľa pravidiel ani nemali jazdiť na biku. No to sa mu ľahko hovorí, ale keď na tie čiaročky ani poriadne nevidím. :-) Ešte tam trošku postojím až sa láskavo odvlečiem ďalej, nech aj iní móžu do cieľa doraziť.

Inak to bolo orientačne celkom dobré. Niekedy som mal problém sa orientovať. Nenašiel som chodník v lese, ktorý by nebol na mape označený. Skôr dochádzalo k opaku. Nevidel som chodníky, ktoré na mape zaznačené boli. Dúfam, že to má na svedomí len to poondené lístie. Je to chodník? Nie je?
Kontroly celkom zaujímavo umiestnené a dalo sa vyberať z postupov. Škoda toho lístia. Jazda bola miestami nebezpečná.
Ale les je tu naozaj pekný. Viem si tu predstaviť celkom fajn XC preteky. Technický a dobrý terén. Skoro ako v Karpatoch nad Račou. Cha. Ešte si pokecám s Medom, Romanom či Pucom ako sa im išlo a potom rýchlo domov, lebo spotený som a prechladnúť netúžim.

Mno, teraz kukám na výsledky a čumím ako som dopadol. Umiestnenie nič moc ale JM totálne prekvapil. Vytrieskal všetko čo mu stálo v ceste a prvýkrát sa postavil na "bedňu". Mne nandal vyše dvadsať minút a to mám od neho asi spočítané za všetko aj s úrokami. :-)))