MTBO Bratislava Koliba 1.5.2003

Puco ako prvý štartujúci vraví, že v profi pretekoch je nevýhoda štartovať prvý. Lebo nikto nie je pred ním, kto by ho motivoval dupať do pedálov. Najlepšie je to niekde v strede. Nakoniec to zaklincoval, že v takýchto pretekoch je to aj tak jedno, lebo o nič nejde. :-)) Tak si teda odfrčal a ja sa tiež chystám. Predo mnou ide ešte Lunatic. Potom už ja. Juchúúú.

1. Kontrola je postavena na jasnom mieste. Lenže ja mam problém sa zorientovať. Až keď som prešiel popod vedenie vysokého napätia tak som pochopil, že idem blbě. Hodně blbě. Skúšam sa dostať o úroveň nižšie ale darí sa mi akurát tak pekne poblúdiť. Ešte chvíľu jazdím, spomaľujem, spomaľujem, analyzujem podľa mapy, kde asi som, Vraciam sa nazad a vyzerá to, že som sa asi našiel. Skúsim odbočiť vpravo a potom vľavo. Keď to tam nebude, tak som v onej.
Tfujha, trafil som aj keď netuším poriadne, ako som sa tam dostal a nemám z toho dobrý pocit. Asi preto sa ani v ďalšom postupe nevyznamenávam. Dvojka je na mieste kdesi pri sanatóriu. Viem kade tam pojdem ale zaboha neviem nájsť nejakú šikovnú cestičku ako sa na ten ťah dostanem.
2. No fasa, totálne pomrvený postup. Dúfam, že tá mapa bola v tých miestach dobrá, lebo som to jaksi nepoznal podľa mapy kade som išiel dole. Dostávam a na žltú turistickú značku a rozjasní sa mi v hlave kde som. Ja som ale drbo. Zhučal som do hlbokej doliny a teraz tlačím bike v nešlapateľnom stupáku hore. Potom stočím kormán doprava a už sa pomaly dostávam na Štefánikovú magistrálu. Idem po nej, ako najdlhšie sa po nej dá rýchlo ísť a potom stáčam doľava na obchvat. Celkom rýchlo sa blížim k 2 kontrole. Dole doľava a hore tlačiaca pretekárka signalizuje, že som odbočil dobre. Orážam a utekám nazad hore. Dobehol som ju ešte pred odbočením. Pokračujem teda ďalej a lúštim, kde to môže byť tá trojka. Jaksi to vyzerá blbo nakreslené. Jednu zákrutu identifikujem ale kde je tá prvá? V tých miestach je len taká divná krivá čiara. Na dosť ostrú zákrutu ktorá je v tých miestach to ani náhodou nevyzerá.
3. Oproti ide Lunatic a vidím, že je tiež nejaký domotaný. Len prefičím, lebo tuším, kde bude treba odbočovať. Na ceste, ktorá by mala viesť ku kontrole zastavujem, aby som sa uistil, či je to naozaj ono. Lunetic dobieha a tiež nechápe, kde je. Ja tiež hundrem ale idem dole. Prichádzam na kontrolu pred ním, lebo sa nejako šmudlá na tom ťažkom zjazde ktorý mimochodom vybral on. Ja som chcel ísť rovno. Tak mi treba, nechal som sa strhnúť. :-) Tak teda orážam a ťahám hore.
4. Vraciam sa na červenú a poďho čo najrýchlejšie k vojakom. Je to rýchly ťah ako sviňa. Rýchlosť pod 30 neklesá. Našťastie skoro žiadni turisti takže vôbec nemusím brzdiť. Dorážam na 4 a nevidím razítkovač. Len samé špagáty a jaksi to nemôžem nájsť. Potom ma napadne, že tu je to také viac frekventované, možno sa na to ktosi ulakomil a ukradol to. Pohľadám na zemi papieriky s číslom kontroly, pchám do kapsy a makám znovu nazad.
5. Už keď vidím kde tá 5 kontrola je a kde je umiestnená, čakám chyták. Aj minulý rok tam bola kdesi umiestnená kontrola. Dvojnásobná pozornosť sa vyplatila a stihol som zabrzdiť včas pred odbočením. Tu to našťastie poznám, takže od 2 kontroly sa presúvam vo fakt diabolskom tempe. :-) Som zvedavý, či mi Maťo Pilka znovu napíše svoj postup, nech je jasné, ako jazdia profíci. :-) Makám teda na 6.
6. Osvedčená Štefániková magistrála. Pre niekoho možno prekvapujúci postup ale celý som ho prešiel po červenej až pod Kamzík. Obchvaty sú možno menej namáhavé ale je to predsa len úzka cestička a ak tam bude čo len jeden turista alebo biker, rýchlo postrácam energiu na brzdení a pridávaní. Nakoniec sa mi výber červenej vyplatil. Išlo to naozaj rýchlo. Horšie to bolo s kontrolou. Bola umiestnená z môjho pohľadu za vežou a ešte k tomu na miestach, kde som v živote nebol. Takže napľuť do rúk a ideme na to. Rozhodol som sa pre postup po lesnej ceste z južnej strany veže. Z parkoviska vedie hore po stráni lesná cestička. Jednokoľajka. Ako tak idem, neustále mapujem, či idem dobre. Naraz len vidím pred sebou chodník, čo križuje moju trasu. Kuknem do mapy, kua kde to som. Žiadny chodník tu nevidím zakreslený. Skúsim pokračovať ďalej. No nejaký prudký ohyb tu vidím ale nejako sa mi to nepozdáva. Aj tu je nejaký chodník dole? Kde to doprr...le som? Nadávam a vraciam sa na chodník, ktorý som križoval. Skúsim ísť po ňom dole. Ak sa ním dostanem na asfaltku, tak sa s časom môžem pekne rozlúčiť. Jednu blbú kontrolu ešte hádam nejako dokážem dohnať v rozumnom čase ale teraz som mapovaním a pobehovaním postrácal kopec času. Deprimovaný idem teda dole a dostávam sa na asfaltku. Ešte tak zistiť, na ktorom mieste. Keďže z mapy sa to vyčítať rozhodne nedalo. Odbočím doprava v smere, kde je tá 6 kontrola. Nejaká odbočka doprava na poľnú cestu. Zase mam dojem nepresnosti. Potrebujem nutne jednu tutovku aby som nabetón vedel, kde som. Okolo ide jeden pretekár a tak sa zavesím na neho. Už mi je to jedno. Naozaj, doviedol ma na tú šestku.
7. Šestku mám orazenú a podľa toho kde je 7 a kde som sa motal na začiatku, tak som presvedčený, že teraz už blúdiť nebudem. Zhučal som po Somárskej lúke dole a behom chvíľky som dorazil kam bolo treba. Na malej križovatke stretávam zúfalého Rasťa, ktorý je evidentne v koncoch a ani netuší, kde je. Ukazujem mu malíčkom na mape kde je. Tuším sa mu rozjasnilo v hlave a ja pokračujem. Orážam sedmičku a už len po trase RCP časovky beriem poslednú kontrolu cestou.
8. Osmičku mám a zostáva cieľ. Zašpurtoval som čo sa dalo, nech už nejako dôjdem.

V cieli čaká unudený Dušan a vraví mi, že som si naložil dobrú štreku. Tak veru. Dal som si do tela. :-) Potom sme ešte spoločne čakali na Rasťa kedy konečne dorazí. Jeden aj druhý. Skôr prišiel klubový Rasťo ale zato druhý sa kdesi motal. Evidentne mu ten chýbajúci mapník na pohode nepridal. Čo mám hovoriť ja? S požičaným bikom? Furt som sa s tým učil prehadzovať. Tomáš vyzeral po dojazde do cieľa celkom spokojný. Pozná to tu, tak nemal problém. Dušan vraví, že bol za 40 minút s jazdou hotový. Tiež bol šoknutý, ako rýchlo to celé prebehlo. Zato Rasťa niet a niet. Kde toľko trčí? Nakoniec sa doštrachal a veru, má toho dosť. Hneď po dojazde do centra si ide kúpiť mapník. Človek sa učí na svojich chybách.

Vo svojej kategórii som skončil ôsmy s časom, ktorý by mohol byť lepší, keby sa dalo na mapu viac spoľahnúť. Zatiaľ najslabšia, čo som tu v karpatoch jazdil. Škoda. Možno za to môže čoraz rýchlejšie tempo života tohto okolia, ktoré sa vzrastajúcou frekvenciou turistov, piknikárov, neustále mení. Mám dojem, že organizovať cyklopreteky na takom exponovanom mieste akým koliba nesporne je, je hlavne v týchto pohnutých časoch s ochranármi a blbcami, nevhodné. Dokonca aj samotný Kačín, ktorý bude dejiskom MTBO pretekov už o dva dni. No veď uvidzííme.