Karpatský triatlon 2016

Poviete si čo už písať o triatlone.  Je to notoricky známa kombinácia: plávanie, bike a beh.  Napriek tomu je každý triatlon iný. Tento karpatský sa vymyká vzdialenosťami aj profilom.  Nuž časy sa nedajú porovnávať. 

Štart aj cieľ v Lozorne pri jazere pod Karpatami.  Bol to prvý ročník a tak iste nejaké tie vylepšenia by sa dali uplatniť. Depo bolo dlhé jak štrúdla a trochu úzke.  Každý mal svoju krabicu a pridelené svoje miestečko.  Eliťáci dostali aj špeciálne zasúvacie stojančeky na kolesá.  Inak žiadna výhoda byť na začiatku depa z pohľadu výbehu z vody.  S mojim vysokým štartovným číslom 221 som mal vlastne výhodu.  Ráno bolo paradoxne pod mrakom a trochu chladnejšie a vyzeralo to na dážď.  Asi aj preto organizátori povolili neoprény.  Našťastie som si ho vzal, aj keď deň predtým bola horúčava a predpoveď bola podobná aj na deň pretekov.  Stihol som sa ešte aj rozbehať.  Starí kamaráti Milan s Mišom nemali o túto aktivitu záujem, a tak som mohol s nimi prehodiť iba zopár viet.  Po prvý krát som mal dvoje tenisiek, čo malo výhodu, že som si pretekárske mohol nachystať a nebabrať, aby boli neporušene pripravené na preteky.  Po troch rokoch som natiahol na seba neoprén.  Začal sa už v rozkroku trhať, ale snáď ešte vydrží aspoň tieto preteky. 

Skúsil som sa rozplávať, ale už pri vstupe do vody ma vyháňali a pritom bolo ešte vyše 15 min do štartu.  Rozplavba a namočenie neoprénu je však nutné, aby si sadol na telo.  Našli sa aj takí, čo neoprén nemali a tí veru klepali mokrí kosu.  Ako napríklad Romana K., len nikto ju nechcel zahriať, aby si to zle nevysvetľovala.  Nakoniec sa nad ňou zľutovala diváčka a požičala bundu.  

Komentátor sa snažil predstaviť pretekárov, ale vydalo mu len tak do 15 a potom sa už pohli všetci, inak by sme štart nestihli.  Bolo nás asi 200: hlavné preteky, hobby a štafeta.  Celé štartovné pole bolo natlačené do výbehovej uličky, takže pri vode nás bolo asi len 15 a všetci nad nami hore v uličke.  Eliťáci po kolená vo vode.  Paradoxne som nemal žiadne nervy, ani nejaké veľké ambície.  Chcel som to v zdraví a čo najlepšie odpretekať.  Zaznel výstrel a šlahol som sa do vody a plával čo to dalo.  Na moje prekvapenie, žiadne kolízie ako to býva a držal som sa vpredu.  Prvý úsek po bójku som cítil laktát a dýchanie na hrane.  Bál som sa, že sa prehrejem v tom neopréne a horšie sa mi dýchalo.  Vedel som, že po čase, keď trochu zvoľním sa to vstrebe a potom môžem zase pridať.  Tak aj bolo.  V treťom úseku späť k štartu začalo pražiť slnko a hriať chrbát.  Chladenie vodou bolo príjemné.  Po prvom kolečku som myslel, že mám dosť, ale druhé už bolo v pohode a ubehlo rýchlo.  Vybiehal som 15. z vody z časom cez 20 min, čo je tempo 1:40.  Veľká spokojnosť.

Vyzliekanie a výbeh z depa som zvládol.  Pre istotu som sa spýtal na výbeh z depa, pretože niektorí šli rovno a to malo byť na hobby trate. My sme išli prudko doľava.  Neskôr som sa dozvedel, že podaktorí to zblbli.  Tentokrát som zvládol aj náskok do tretier a ich obutie.  Chvíľu som zápasil s nasadením okuliarov.  Na trati nás bolo málo.  Predo mnou sa ktosi motal, docvaknúť som ho nedokázal.  Z Lozorna do Perneku je to mierne do kopca a s hupkami.  V Jablonovom nás vehementne povzbudzujú.  Predbehli ma asi dvaja jazdci.  Chvíľu mi to trvá, kým sa telo upokojí a dostávam sa do tempa.  Ani som sa nenazdal a som v Perneku.  To je presne 10km a pred kopcom strkám do seba gel.  Už je pekná horúčava a slnko praží.  Do kopca sa mi ide dobre, ťahám okolo 20km/h.  Pár jazdcov sa mi podarilo predbehnúť, ale aj mňa nejakí predbehli.  Kopec má 5km a som relatívne rýchlo hore.  Dolu to ide ešte rýchlejšie, no zrejme mám rezervy, kedže aj tu ma dvaja jazdci predbehli a to som pribrzdil iba dva krát a jazdil som karbónové kolesá s 10ATM galuskami.

Od zjazdu už nastali galeje.  Za psycho nemocnicou som odbočil prudko doprava na rozbitú cestu.  Rýchlosť som ešte držal.  Horšie to bolo na odbočke do Limbachu, keď začal fúkať do mierneho kopčeka ešte aj proťák a tak rýchlosť klesla pod 30.  Najhoršie ma čakalo z Limbachu.  Tabuľa písala 300m wrong way.  Zľakol som sa, že idem nesprávne.  Ale potom som pochopil, že mysleli "bumpy road".  Fuj, ale to bolo peklo.  Panely nahádzané vedľa seba a potom poľná cesta s výmoľmi.  Výjazd na asfaltku bol ako vykúpenie aj sa divím, že to moje kolesá a galusky vydržali.  Nasledoval veľmi prudký kopec a ja som použil záchranné 25 zubové koliesko.  Bol tam drobný štrk a ten teda uskakoval.  V zjazde tiež číhali zradné kamienky.  Potom už nasledovalo iba stúpanie na Biely kríž.  Vypil som už čo som mal, dal som aj ďalší gel, viac môj žalúdok už nezvládal.

Po ceste som ešte pár jazdcov predbehol.  Po prudkej otočke na úzkej ceste nasledoval zjazd v podstate až do cieľa,  niekde sme stratili asi 5km.  Zjazd bol dosť nebezpečný, rozflákaná cesta tienená čiastočne stromami.  Striedalo sa prudké svetlo s tieňom a tak v tieni nebolo vidieť cestu.  Drnocovalo to riadne, iba som sa slepo držal riadidiel dúfajúc, že to dobre dopadne.  Neraz bola cesta celá od blata ako vynášali drevo z lesa, síce suché, ale nebezpečné.  Po výjazde z lesa bol ešte jeden brdok.  Vedel som, že je krátky a tak som ho vytiahol na hrubej píle.  Dolu sme zjazdovali na plné pecky.  Opäť som nebol dostatočne rýchly a nejakí jazdci ma dali.  Z listiny som sa dočítal, že som klesol asi o 10 pozícii.

Vypnutie z biku som tentokrát zvládol na jednotku presne.  V depe som bol trošku dlhšie kvôli obúvaniu ponožiek a šnúrovaniu tenisiek.  Bežal som ako som vedel.  Trať bola betónová, potom asfalt a nasledoval hrubý štrk a prudký kopec.  Tam už bol 2.km, medzičas skvelý 8:20.  Už to iba urdžať.  Netušil som, kde som v pretekárskom poli, tu ma predbiehal Tomáš Kúbek, tak som vedel že mám stratu asi tak 25min.  Pred otočkou som stretol Mira.  Otázkou bolo, že koľko je predo mnou.  V lese bol príjemný chládok, ale terén nerovný.  Nasledoval mierny zostup a po druhej občerstovovačke padák.  Musel som brzdiť, aby som ochránil kolená.  Prvé kolečko som zvládol za 26 min.  V druhom som začiatok spomalil asi o 30s na dvoch km, ale potom som zrejme pridal.  Vo výsledku som mal obe časovo zhodné.

Záver som si vychutnal šprintom, keď sa ma pokúšal ktosi zozadu predbehnúť, ale desatinu sekundy som bol lepší.  Výsledný čas 3h a necelé 4 minúty.  2. miesto v kategórii, zvíťazil Miro, presne podľa môjho očakávania, celkovo som bol 15.  skvelé preteky, bezchybne zvládnuté depá a prechody.  Vynikajúce plávanie aj beh.  Trošku som zaostal na biku, ale bolo to dosť technické a nechcel som riskovať.