Kde jazdiť

Ako prvú podmienku výberu trasy by som radil vyberať menej frekventované cesty. Na automapách sa obyčajne vyskytujú žltou, prípadne bielou farbou. Väčšinou ide o cesty 2, a 3. triedy. Okrem frekventovaných ciest, ktoré sú vyznačené červenou farbou sa na niektorých mapách vyskytujú aj nenápadné plné, čierne čiary, ktoré predstavujú rôzne vedľajšie komunikácie. Po týchto cestách s cestným bicyklom len v prípade, ak tú cestu poznáte. Často sú to pozostatky bývalých ciest zo starších máp, ktoré už nezobrazujú realitu. Aktuálne mapy už väčšinou odzrkadľujú reálny stav, ale nie je označený povrch, takže aj prázdna betónka môže byť nepríjemnejšia ako primerane plná asfaltka. Je dobré zohľadniť aj hustotu križovatiek a alternatívnych ciest kedy sa dá aktuálne zmeniť trasa. Takisto je dobré počítať so zmenou trasy ak vietor či nečas zásadne ovplyvňuje jazdu.
Pri výbere dlhšej trasy sa pochopiteľne nevyhnete prejazdom cez frekventované komunikácie. Ak sa naozaj nedá nič iné vybrať, tak treba zvážiť, či to stojí za tú chvíľku nepohodlia a radšej nájsť nejakú vedľajšiu cestu, hoci aj cez dediny. Často môžete byť prekvapení, aká zaujímavá trasa sa vykľuje zo zdanlivo nezaujímavej kľukatej cesty medzi dedinami.
V prípade, ak sa nedá naozaj nič iné nájsť, skrátiť pobyt na tejto frekventovanej komunikácii na minimálnu možnú mieru. Ak má daný úsek viac ako 5 km, nemá krajnicu a je veľmi frekventovaný, odporúčam sa takýmto úsekom vyhnúť. Naozaj to za to riziko nestojí.
Často však všetko vyrieši fakt, že cesta má širokú krajnicu, takže máte v podstate svoj vlastný pruh. Síce s kamienkami ale relatívne v bezpečí. Tieto poznatky však v mapách nenájdete. Je to o vlastnej alebo sprostredkovanej skúsenosti,  alebo je dobré nechať si poradiť.
Pri jazdení po vedľajších cestách treba pochopiteľne rátať s horšou kvalitou asfaltu. Diery, rozbitý asfalt a podobne. Na Slovensku však nie sú zárukou kvality ani cesty prvej triedy :-)

Lokality Slovenska
Z vlastných skúseností môžem odporučiť cesty na západnom, južnom a strednom Slovensku. Na juhu sú doteraz cesty, ktoré mnohí nazývajú „betónka od Hitlera“. Namiesto asfaltu ide o betónové panely, ktoré už dávno k sebe dobre nepriliehajú a tak je jazda po nich utrpením. Pár kilometrov sa však dá vydržať. Práve preto je možnosť využiť alternatívny postup po asfalte zaujímavá, skúste.

Na východnom Slovensku sú vo všeobecnosti cesty v zlom stave. Pokiaľ viem, priebežne sa už začalo s ich opravou a ukladajú nové asfaltové koberce. Jazdu na východnom Slovensku však veľmi neodporúčam z iného dôvodu. Ten dôvod sú miestni vodiči. Viac v ďalšom odseku.

Vodiči na Slovensku.
O slovenských vodičoch som už počul a videl všeličo. Nie je to však také zlé. Sú otrasní vodiči a sú aj ohľaduplní vodiči. V každom kraji percentuálne zastúpení. Skúsim z vlastných skúseností. Čím bližšie k veľkým mestám, tým lepšie ale zároveň vyššia koncentrácia áut.

Za najnepríjemnejšie „prehrešky“ vodičov voči cyklistom považujem predbiehanie protiidúcich áut, kde sa v jednej rovine v jednom momente oproti cyklistovi ocitne predbiehané a predbiehajúce auto. Predbiehajúce auto týmto nebezpečným manévrom často úplne vytlačí cyklistu mimo vozovku do priekopy, ak nechce cyklista skončiť po čelnej zrážke na kapote. Je to veľmi nepríjemná situácia.

Druhý prehrešok je, keď vodiči predbiehajú cyklistov s malým odstupom. Čiastočne sa toto dá eliminovať, tým, že cyklista (ako účastník cestnej premávky) jazdí v stope pravého kolesa áut. Približne meter naľavo od krajnice. Potom sú autá donútené spomaliť a vyčkať na príhodnú chvíľu na predbehnutie. Tým sa však zvyšuje riziko konfrontácie s určitou skupinou menejcenných vodičov.

Tretí prehrešok je nedávanie prednosti cyklistovi z vedľajšej cesty, alebo tesne po predbehnutí cyklistu odbočenie z cesty doprava. Na to existuje jediná rada – treba s tým vždy počítať. Viac v ďalších kapitolách.

Posledná skupina šoférov je najťažšia. Sú to šoféri, ktorým v princípe zavadzajú cyklisti a z tejto skupiny je aj najväčšie množstvo agresívnych vodičov. Odporúčam nereagovať na nich, pretože ich cieľom je vyvolať konflikt, ktorý nemá cyklista šancu ustáť.
Vzhľadom na veľkú koncentráciu áut v Bratislavskom kraji považujem za veľmi dobrý výsledok, ak na dlhšom výlete stretnem len jedného, vyššie spomenutého vodiča. Všeobecne sú vodiči ohľaduplnejší pri väčších mestách. Najhoršie skúsenosti som zažil na východnom Slovensku a pri hraniciach s Poľskom. Takmer všetci poľskí vodiči sú málo ohľaduplní. Alebo to si len tu, na Slovensku, trúfajú?

Členitý terén
V členitom teréne  nie je dostatočne ďaleko vidieť. Treba vždy predpokladať, že sa na ceste môžu v protismere objaviť autá počas predbiehania. Väčšina šoférov sa vtedy snaži predbiehací manéver dokončiť aj za cenu ohrozenia ácyklistu. Spoliehajú sa na to, že miesta ma cyklista dosť. Je to fakt, ale len za predpokladu, že dáva cyklista pozor. Ak je zamyslený, započúvaný do walkmana prípadne sústredený na správnu techniku šliapania do pedálov, ľahko môže prísť ku kolízii. Preto odporúčam v neprehľadných miestach zvýšiť ostražitosť, snažiť sa počúvať zvuky áut a byť v strehu.
     
Rozbitý povrch
Častý jav, ktorý je však zdrojom mnohých nepochopení a konfliktov.

Pohľad šoféra – čo prejde auto, to prejde aj cyklista.
Argumenty ako „fajnovky“, „nech si premasírujú zadky“ sú nemiestne aj nesprávne a takto sa len zvyšuje nebezpečenstvo.

Pohľad cyklistu – čo prejde auto, to môže byť príčinou defektu bicykla či pádu z neho.
Cyklisti musia obchádzať prekážky úmerne veľkosti ich stykovej plochy pneumatiky, inak môže prísť k pádu. Treba teda pozerať na cestu, prekážky či diery. A to v predstihu. Aj ich obchádzanie je treba začať robiť s predstihom.
Nie na poslednú chviľu „hodiť vlnu“ a prudko zmeniť stopu, čo môže spôsobiť kolíziu. Iba skúsení preskakujú menšie prekážky. Odporúčam obchádzať prekážky vpravo, za predpokladu, že je tade schodna cesta. Ak nie je, alebo je výrazne horšia, treba obisť prekážku zľava. Ale vtedy dvojnásobne apelujem na včasné a postupné vysunutie sa doľava tak, aby šoféri mali možnosť zaregistrovať tento manéver. Pri obchádzani vľavo treba počítať aj s nepochopením šoférov a pri potenciálnom konflikte, je lepšie byť pasívnym. Ak je cesta poškodená do veľkej miery, treba sledovať cestu poriadne a s predstihom vyberať dráhu stopy. Ak hrozí presun až k stredu cesty či stredovej čiary, tak to nerobte prudko na poslednú chvíľu ale s predstihom.  Ak počuť za sebou auto, radšej ukázať rukou akoby pri odbočovaní doľava.(pozor na to, aby auto nechcelo vtedy obehnuť sprava). Skrátka, treba jazdiť čitateľne aj z pohľadu šoféra.