Garmin EDGE 705 recenzia - 2. časť - Malá odbočka – moja úvaha o presnosti prístrojov

Edge 705 ma vstavaný barometer ktorý sa autokalibruje podľa satelitov. Táto vlastnosť je vidno vtedy, keď idem jazdiť po pár dňoch alebo po väčšej zmene počasia, po zapnutí prístroja a fixovaní satelitov, sa mení nadmorská výška aj keď stojím na mieste. Z praxe teda, ak chcem správne výškové údaje hneď od začiatku, počkám ešte chvíľu kým sa ustáli hodnota nadmorskej výšky (najlepšie je ak poznám miestnu výšku a čakám kým bude výška v tolerancii do cca 10 metrov). Ak by som v takom prípade nepočkal, autokalibrácia by zafungovala počas tréningu a pokazilo by mi to štatistiku nastúpaných metrov:).

Vo všeobecnosti ale údaj o nastúpaných metroch je diskutabilný pri obecne všetkých prístrojoch. Keďže sa mi cez ruky premlela kopa prístrojov, každé meria nastúpané metre svojsky a netrúfam si tvrdiť ktoré bolo najpresnejšie či dokonca ktoré ukazuje pravdivo. Napr. Polar počítal do sumáru až zmeny o 5m. Edge je väčší optimista a už menšiu odchýľku započítava do nastúpaných. Pri stúpaní do jedného kopca to ani tak nepoznať, ale keď je členitý terén s niekoľko metrovými či desiatkami metrami prevýšeniami, čísla sa začnú krásne rozchádzať. Na druhú stranu ale napr. aj nápory vetra dokážu vyrábať oscilácie výšky o cca 1m. Aby som to ešte viac znejasnil, je kopa nástrojov a programov v počítači, ktoré zo zaznamenaných údajov či už z Polaru alebo gps záznamu alebo iného prístroja  počítajú prevýšenia a nastúpané metre, ale tieto výpočty majú vlastný algoritmus a dávajú iné čísla – a čo program to vlastné hodnoty. Preto sa nikto nemôže čudovať, keď na tej istej trati a dokonca z toho istého zariadenia mi Edge ukazuje jednu hodnotu, Garmin Training center druhú hodnotu, Sportracks ešte inú a napr. Trackan úplne inú a ešte parametrami v programoch aj tieto hodnoty lietajú jedna radosť.  A teraz kde je pravda? Kto si to dovolí tvrdiť? Mal som aj pokusy robiť referenčne nejaké porovnania na známej trase viackrát alebo podľa mapy 1:10000 odčítavať vrstevnice a tak počítať hodnoty, ale nikdy som sa nedostal do nejakého opakovateľného presného a predpovedateľného výsledku s dostatočnou presnosťou. Kto mal v tomto úspech, dajte vedieť. Pre ilustráciu čo chodíme partia na tzv. karpaťák maratón (cca 200km) – hodnoty nastúpaných metrov som vedel zdokumentovať extrémne podľa potreby aj s rozdielom desiatok percent! Samozrejme, že existuje určitá rozumná miera parametrov, ktorá dá relevantný výsledok a preto treba uviesť aj metodiku výpočtu stúpania, ale údaj o nastúpaných metroch beriem skôr ako “bezveličinové” číslo ktore je porovnateľné akurát tak z jedného typu prístroja cez jednotný rovnako nastavený softvér, ale určite sa nepustím do porovnania s iným prístrojom, že ktorý meria presne najmä ak ide o zanedbateľný rozptyl v extrémne členitom teréne. Akurát tak pri pivnej debate… Iná situácia je zasa pri zameriavaní napr. jednotlivých stúpaní kde sa dá spoľahnúť na údaje z Edge alebo konkurenčných prístrojov a rozdiely sú kozmetické.

Podstatne lepšie je na tom meranie vzdialenosti, ale tiež musíte očakávať, že údaj na prístroji dá odlišné hodnoty ako program do ktorého data nahrajete a opäť aj programy sa môžu od seba výsledkami odlišovať. Prečo – zasa – v prístroji si podľa polohy, ktorá sa prepočítava raz sa sekundu, edge počíta prejdenú vzdialenosť. Ale do pamäte pri bežnom režime už neukladá každý výpočet polohy, ale ukladá vzorky. Vzorkovanie záznamu nie je v Edge lineárne, ale podľa vstavaného algoritmu sa vytvorí záznam, ak sa zmení relevantným spôsobom jedna zo sledovaných veličín. Podrobnou analýzou záznamu mi vyšlo vzorkovanie v priemere každých cca 25m. Je možné prednastaviť vzorkovanie na sekundový interval. Teda pri nahratí do počítača mám navzorkované údaje (obdobne to robí napr. aj Polar akurát ten má pravidelné vzorkovanie podľa času) A potom je vecou softvéru ako navzorkovaným  údajom o polohe spočíta vzdialenosť medzi jednotlivými vzorkami a ako to nasčítava do sumáru. Takže zasa dostanem rôzne čísla, ale s podstatne menším rozptylom ako pri sumáre nastúpaných metrov v členitom teréne. A ak neprišlo k výpadku zachytenia gps signálu, či nejakým odrazom a falošným počtom, tomuto údaju plne dôverujem. Určite viac ako klasickému meraniu vzdialenosti na bicykli - teda počtu impulzov krát obvod kolesa (zasa závisí ako sa odmeral obvod, závisí to aj od veľkosti a modelu pneumatiky, hmotnosti, nahusteniu pneu, prípadne teploty). Ale tu je ďalší kameň úrazu pri Edge. Totiž, ak mám senzor kadencie/rýchlosti tak mi edge ponúkne pri nastavení profile bicykla aj ďašie dve možnosti merania - a to tzv autokalibráciu – teda počíta aj tie impuly z kolesa ale podľa polohy spočíta štatisticky priemerný obvod kolesa – ktorý sa jemne mení, alebo ak verím viac odmeranému obvodu, môžem natvrdo zadať môj sympatický vlastnoručne odmeraný obvod kolesa ktorého sa roky držím;-) Potom sa nesmiem čudovať že sa budú údaje určite v počítači rozchádzať (napr. Training center akceptuje toto nastavenie, Sportracks berie len gps záznam). Zamerané rozdiely u mňa sa pohybovali okolo 1% samozrejme za už spomenutej podmienky ak nedošlo k výpadkom merania gps polohy,čo pri SIRF III gps prijímači je už zriedkavosť. Takže ďalšia debata pri pive... čo je presnejšie. Tentokrát ale už mám názor a tvrdím že GPS.

Do tretice - okamžité údaje a sumáre. Či sa jedná o srdcovú frekvenciu, alebo okamžitú rýchlosť, priemernú alebo maximálnu rýchlosť, prístroj na displeji môže ukázať iné číslo ako výpočet v PC. On si totiž v tých sekundových údajoch pekne spočítava všetko priebežne a tak dostane hodnotu svoju. Do pamäte sa ukladá len každá x-tá  vzorka veličiny a potom program pracuje nad touto množinou. Logicky môže nastať rozdiel. Tieto rozdiely sú však už naozaj kozmetické a bežný človek mávne nad tým rukou.  To nie sú ani desatiny percenta. A kde je pravda? To je zasa diskutabilné. Pri priebežnom výpočte sa zahŕňajú aj chvíľkové výpadky, chybičky a pod, pri navzorkovaných údajoch zasa je tento vplyv menší.  Tuná sa mi prejavila aj necnosť, ktorú som poznal pri Polare – pri používaní viacerých senzorov (typicky kadencia a rýchlosť) sa vyskytovali v zázname špičky ktoré evidentne neboli reálne údaje. Toto mi robí aj v Edge.  Potom je ďalšia necnosť – ak Edge nemá zapnuté akceptovanie merania rýchlosti snímačom ale spolieha sa na GPS, je, jasné, že okamžité údaje sú ovplyvnené tým že sa počíta poloha raz sa sekundu a z toho môžu byť skreslené údaje napr. aj o okamžitej rýchlosti. Táto hodnota je teda ovplyvnená technológiou. Ale napr.aj  pri Polare ktorý dôverne poznám, tiež okamžitá rýchlosť bola počítaná až na základe x impulzov, takže som videl oneskorenú reakciu na zmenu rýchlosti. V tomto oproti Polaru je GPS evidentne čulejšia.

Posledná informácia, ktorá sa často diskutuje je tzv. 2D vs 3D rýchlosť a vzdialenosť. O čo sa jedná – GPS meria polohu ako zemepisné súradnice – zemepisná šírka  a dĺžka. A až program v prístroji alebo v počítači vlastne vypočítava vzdialenosť medzi súradnicovými bodmi (2D), resp. od toho aj rýchlosť. Ale toto exaktne platí pri ideálnom rovnom povrchu. Tu však máme kopce, údolia a teda pohyb je aj smerom hore a dole, teda prejdem o dačo viac ako podľa vzorca vzdialenosti medzi dvoma zemepisnými bodmi (3D). Otázka – je to podstatná zmena? Pocitovo, keď idem do kopca, som ochotný tvrdiť že áno. Ale opak je pravdou. Zoberiem si bežný kopec tuná v okolí, kde jazdím – Pezinská Baba – má priemerné stúpanie 4% - teda na vzdialenosti 1000m vystúpam 40m. Z pytagorovej vety či trigonometrie vyjde, že namiesto 1000m 2D prejdem 3D vzdialenosť 1000,7m čo je 0,7 promile rozdielu. Pri Alpských kopcoch sú najväčšie stúpania do 12% (0,7%rozdielu)  s krátkodobými extrémami do 25% (3%rozdielu). Samozrejme, že 25% kopec býva iba zlomkom  trasy, tak tieto čísla sa ešte delia. Skrátka voči iným rozptylom je rozdiel 2D vs 3D v cyklistike zanedbateľný.    

Toľko teda o meraní a presnosti. Tento diel mi nejak vyplynul mimo plánu, ale považujem ho za dosť dôležitý, keďže ľudia majú všeobecnú tendenciu porovnávať veci, prikladať im vlastnú váhu, rôzne interpretovať výsledky. Pri ďalšich dieloch teda budem vychádzať z týchto predpokladov a pozorovaní a na základe nich bude tvrdiť výroky o presnosti, použiteľnosti, občasnom porovnaní s inými pristrojmi a pod. A tajne dúfam, že aj vyvolám tuná menšiu diskusiu a že budú aj dajaké príspevky a reakcie…..