Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Ja som vstúpil tretí krát.  V mojej cyklistickej histórii som si kúpil už tretí trenažér a vzhľadom na doterajšie skúsenosti som siahol na vysokú kartu – TACX NEO2T. V nasledujúcom článku vám opíšem, ako sa s ním jazdí.

Z mojej histórie

Keď som spomenul že je to v poradí tretí trenažér, pár slovami popíšem prvé dva.

Úplne prvý trenažér bol inteligentný trenažér Elite Axiom Power train, ktorý som kúpil v 1999. Ako brzda tam slúžil motor ktorý bol napojený na elektrickú sieť a jeho odpor bol riaditeľný. Celý bicykel sa upínal na zadné koleso na trojuholníkový rám a plášťom sa prenášala sila na hriadeľ motora. Motor bol ovládaný cez konzolu pomocou sériovej linky a dokonca to šlo prepojiť na PC. Tam bol k dispozícii softvér, ktorý simuloval tréningovú záťaž. Dokonca ste si mohli vytvoriť aj vlastné dráhy so zjednodušeným profilom. Na tú dobu skutočne pokrokový trenažér. Mojim cieľom vtedy bývalo sa dobre pripraviť na maratónsku sezónu a preto som bol nadšený tvorbou vlastných profilov tratí. Vtedy však neboli digitálne mapy či nebodaj GPS cyklopočítače, maximálne som mal záznam z Polaru 710 a odtiaľ som ručne čítal profil alebo som zobral kalkulačku a pravítko a na papierovej mape som počítal vrstevnice. To veru nebolo veľmi presné. Veľkou nevýhodou trenažéra bol hriadeľ motora, ktorý bol celkom malého priemeru a drážkovaný. Následkom toho bol veľký hluk najmä pri vyšších rýchlostiach a doslova požieral plášte. Rovnako svojou konštrukciou tam nebol ani najmenší náznak voľnobehu či prirodzenej reakcie na zmenu záťaže. Skrátka od pocitu skutočnej jazdy to bolo veľmi ďaleko. Predaný bol v 2005.

Ďalším kusom do zbierky bol opak predchádzajúceho modelu – ten najjednoduchší TACX SATORI kúpený v roku 2009. Motiváciou bol pokus o návrat k športovejšej cyklistike, keď po narodení detí šla cyklistika do útlmu. Poučený predchádzajúcou skúsenosťou a mizernou formou som chcel trenažér čo najjednoduchší,  v podstate aby kládol čo najmenší odpor na minime a nezaberal veľa miesta. Toto celkom spĺňal, lebo mal skladnú konštrukciu a magnetická brzda mala pomocou páčky tuším 10 stupňov záťaže. Dokonca k tomu bolo pridané DVD reálne video Amstel Gold race s inštrukciami, kedy dať akú záťaž. Fungoval spoľahlivo, keď som si kúpil špeciálny plášť na trenažér tak bol aj relatívne tichý a neničil až tak plášť. Ale v podstate som ho využíval na recovery spôsob - na najmenšiu záťaž a pohodové vykrútenie nôh. Až do roku 2012. Vtedy som si na drobné kúsky rozlámal pätu a na tomto trenažéri som sa učil znova chodiť resp. bicyklovať. Bolo to nesmierne náročné a bolestivé obdobie a došlo to až do stavu, že som  trenažér doslova znenávidel a šiel preč. Jeho nevýhodou bolo časté prešmykovanie kolesa pri zmene tempa a tiež pocit z jazdy bol ďaleko od reálu. Bol však výborný na recovery jazdy a základné udržiavanie. Od 2014 som ho nepoužíval a predal.

Prečo práve TACX NEO 2T

Úvaha

Ako som naznačil vyššie, Dlhé roky som si na trenažér nespomenul. Po úraze som bicykloval rekreačne, nie veľa a určite nie vo veľkej záťaži. V postate prvý moment a pomyslenie na návrat k športovejšiemu jazdeniu bol na jar 2020, keď prvý rok tu vyvádzal Covid a ja som začal spontánne jazdiť viac a aj trocha intenzívnejšie.  Forma sa trocha zlepšila a najmä sa zvýšila chuť bicyklovať a v októbri sa mi ešte nechcelo končiť. Nie som priateľom chladu na bicykli a tak som vedel, že von sa cez zimné mesiace na bike dostanem zriedkavo. Vtedy som si ale našiel náhradu v podobe turistiky v mojom okolí a ponavštevoval som najmenej 30 najvyšších vrcholov v Malých Karpatoch. Akurát to trvalo do jari a tak som plynulo prešiel do cyklosezóny. Ale myšlienka na trenažér bola v mojej mysli zasiata. Druhá kovidová sezóna opäť priala cyklistike a opäť prišla jeseň a čo ďalej. Po krásnej slnečnej jeseni prišli chmúrne dni a opäť chodiť všetky tie isté kopce ma už tak neláka. Áno čiastočne je to fajn, ale chce to niečo iné. Okrem chladu, čo sa ako tak dá prekonať, mi celkom vadí aj tma. Jazda so svetlami ma vôbec neoslovila. Tak mi zostala myšlienka na trenažér. Výkonnosť padala voľným pádom a nejako som sa musel rozhodnúť.

Nebolo to ale jednoduché rozhodovanie. Názorovo som stále taký prelietavý ohľadom trenažérov. Doterajšie jazdenie na spomenutých dvoch trenažéroch ma mentálne vyčerpalo. Skrátka motiváciu zažiť opäť ten pocit, že sa každým šliapnutím pretláčam s brzdou a unudene pozerám na telku, ktorá dáva niečo úplne iné, ma už neláka a to bohužiaľ aj za cenu, že moja kondička utrpí. Skrátka sú typy ľudí ktorým nevadí šliapať na mieste a pozerať na stenu, cyklopočítač či niekde inde. Sú aj takí, ktorí práve v zimnom období drú najviac celú sezónu, ale ja som iný.

Za tie roky na trenažéroch som najazdil pozerajúc do steny veľa kilometrov. Pozeraním TV sa to iba trošku zlepšilo. V období tesne pred úrazom som dokázal jazdiť pozeraním na spiningové tréning, čo som našiel na internete a pozeral cyklistické POV videá. Ale bez interakcie s bicyklom ma aj toto prešlo. Preto chcem zmenu. A som náročný, odmietam doterajšie nevýhody.

Nevýhody trenažérov sú u mňa tieto.

Jazdenie na trenažéri sa nepodobá na jazdenie na bicykli. Vadí mi, že na doterajších trenažéroch skrátka nefungoval pocit voľnobehu. Chvíľu som prestal krútiť a brzda zapracovala tak, že sa po pár sekundách bicykel zastavil. Nehovoriac o simulácii jazdy z kopca. Alebo zmeny rytmu či záťaže sa na trenažéri prejavujú skokovo a pocitom ako keby sa podo mnou niečo pokazilo. Takto fungujúci trenažér už nechcem.

Druhá vec je efekt zábavy. Keď jazdím vonku, tak tie pocity z jazdy, sledovania okolia a vnímanie rýchlosti sú u mňa budičom adrenalínu. Toto na trenažéroch, čo som mal, chýbalo. S tými spiningovými videami to trocha fungovalo, ale ja chcem cyklistiku. Za tie roky sa však svet posunul ďalej. Sú tu k dispozícii internetové platformy, ktoré ponúkajú videá natočené v teréne a trasy zmerané podľa nadmorskej výšky a vzdialenosti, a toto ako celok vie vytvoriť simuláciu jazdy v skutočnom teréne. Ešte som to nezažil a uvidím ako ma to osloví. Rovnako som zvedavý na virtuálne súťaženie, ktoré tiež vie vohnať do žíl adrenalínu a môže to byť ďalší funny prvok.

Posledná vec čo ma trápi na trenažéri je pocit vetra, či už v pozitívnom  alebo negatívnom svetle. Koľkokrát si zanadávame keď fučí, ale je to ďalšia emócia. A keď je bezvetrie tak vlastným pohybom si pocit vetra tvorím a neprehrievam sa. Na trenažéri sa za pár minúť varím vo vlastnej šťave. To sa dá čiastočne eliminovať ventilátorom.

Kritériá výberu

Naštudoval som si rôzne modely a typy trenažérov a skombinoval som ich parametre s vlastnými skúsenosťami s trenažérmi a nezávisle od ceny som vybral trenažér TACX NEO2T ktorý by mal splniť moje očakávania z týchto dôvodov:

Realita jazdy

• Má veľký a ťažký zotrvačník čo napomáha pocitu voľnobežnej jazdy.
• Má vlastný priamy náhon a nepotrebuje zadné koleso bicykla – neničí plášť a nepreklzuje sa.
• Špecifickou konštrukciou umožňuje mierne nahýbanie bicykla do bokov, čo lepšie zodpovedá prirodzenej jazde.
• Funguje v režime ľahkej a recovery jazdy, ako aj dá sa veľmi presne nastaviť záťaž a spraviť testy výkonnosti či intervalové tréningy. Paradoxne intervaly sú na trenažéri ľahšie vykonateľné ako na ceste.
• Dokonca má simuláciu povrchu čo som nepožadoval ale môže to byť zaujímavé.
• Po pripojení do elektrickej sieti vie simulovať jazdu dole kopcom tým že poháňa motor.

Funny efekt

• Vďaka výbave a prepojiteľnosti cez Bluetooth alebo ANT+ sú k dispozícii obľúbené aplikácie na tréning alebo virtuálne jazdenie po atraktívnych miestach sveta. TACX, ROUVY.. Pre vytrvalých sú tu k dispozícii trasy z Tour či Gira, najznámejšie kopce a klasiky, kde sa výhody NEO2T ukážu.
• Virtuálne súťaženie na ZWIFT či iných platformách či už medzi priateľmi, alebo podobne výkonnostne vybavenými členmi, či súťaže na eventoch bez rozdielu.
• Možnosť si zajazdiť vlastné trasy, čo ste prešli počas sezóny a to buď nahraním aktivity do vyššie spomenutých aplikácií alebo do Garmin Edge, či iného kompatibilného zariadenia.
• Pre vlastníkov Garmin Edge prístrojov je jednoduché jazdiť podľa tréningových plánov, intervalové tréningy či jazda podľa už prejdenej dráhy aj bez potreby mobilného zariadenia či PC.

Technický aspekt

• Merač výkonu s presnosťou 1% aj bez kalibrácie
• Simulácia aj extrémnych stúpaní
• Prirodzenejší prechod pri zmene záťaže či stúpania
• Riadená záťaž až do extrémneho výkonu 2200W čo ja asi nevyužijem
• Nízka hlučnosť

Čo mi chýba alebo na čo treba dať pozor

• Oproti jednej konkurencii by som uvítal aj tu náklon bicykla podľa simulácie stúpania.
• Vzhľadom na zotrvačník je tento trenažér veľmi tažký (nad 20kg), ale veľmi stabilný.
• Takmer všetky aplikácie sú za mesačný poplatok – No money, No fun.
• Kazetu na trenažér si musí zaobstarať každý, a nie Shimanisti si musia dokúpiť aj príslušný orech a premontovať ho.

Ako scifi do budúcnosti očakávam priestorové videá nech sa môžem obzerať a zatáčať podľa zákrut. K tomu klimatizáciu a simulácia vetra.

Od iných modelov som videl hlavný rozdiel v simulácii voľnobežnej jazdy a jazdy dole kopcom, ako aj presnosti merania bez potreby kalibrácie. Tiež ma oslovila stabilita riešenia a nízka hlučnosť.

Realita vs očakávania

Najprv som cez Garmin Edge dal jazdu podľa aktivity. Všetko fungovalo tak ako malo. Trenažér riadil záťaž podľa stúpania, na mape sa zobrazovalo, kde virtuálne som a v pamäťovom porovnaní s realitou to sedelo. Také jazdenie po pamäti či intervalový tréning – na to stačí aj Edge, ale chcel som viac.

Druhy test som v TACX aplikacii v PC vybral ukážku povrchov. Tacx apka bola pustená na mojom pc s win10. Na spojenie s trenažérom som použil usb/ant kľúč, ktorý som mal z prvých Garmin Vector pedálov. Tacx apka okamžite našla Neo2T. Ale mal som na sebe pulzmeter a ten ignorovala. Pri použití TACX mobilnej aplikácie na Iphone cez Bluetoth a HRM Dual pulzmetrom sa pripojilo všetko správne. Virtuálne som prešiel mnohými typmi povrchov a niektoré v izbe spravili riadny rachot. Okrem toho som cítil poriadne rázy do sedadla a dalo sa tomu celkom veriť. Samozrejme na prednom kolese a na riadidlách sa nič nedialo, ale krútenie pedálmi to ovplyvniť vedelo.

Skúsil som podobne ako s EDGE aj GPS jazdu podľa prejdenej trasy. Naimportoval som príslušný GPX do TACX a spustil tréning. Na obrazovke som videl profil, potrebné údaje a aj moju pozíciu nad leteckými snímkami okolia trasy. Najmä ak trasu dôverne poznáte, vás to prenesie na tie miesta kadiaľ ste už jazdili.

Ďalšie jazdy boli už v TACX aplikácii s videom. Začal som miestami, kde som už bol, aby som si zaspomínal a prirodzene som sa sústredil aj na pocity z jazdy.

 Keď som začal jazdiť, zdalo sa mi, že trenažér kladie väčší odpor ako reálna jazda. Po chvíli sa tento pocit stratil. Pri jazde keď sa zmenilo stúpanie, bol pocit v nohách naliehavejší ako v skutočnosti, povedal by som že taká okamžitejšia zmena v zábere. Ale musím sa priznať, že to bola najpríjemnejšia jazda na trenažéri, čo som kedy šiel! Veľmi tiché (okrem simulácie povrchov spomenutých vyššie) a celkom hladké krútenie. Pri prehodení veľká / malá píla úplne prirodzená odozva. Zadok sa mierne nakláňa v rytme krútenia ako keď jazdíš v reále, teda reflexy stability čo mám, sú aj tu a je to super. Zistil som, že podložka pod predné koleso so žľabom mi osobne veľmi nevyhovuje, lebo pri postavení sa do pedálov bráni reflexu vyvažovať baranmi stabilitu. Áno je to nedokonalosť jazdy a zlozvyk a takto som potrestaný, ale u mňa to už lepšie nebude. Nahradil som to  niečím plochým (knihou) a pocitovo mi to pomohlo. Je to však osobná preferencia. Ale čo bola najväčšia bomba, je ten pocit voľnobehu. Keď nakrátko prestanem ťahať alebo zvoľním, zotrvačník ide ďalej a rýchlosť len mierne klesá (asi ako v protivetre). Paráda a tá jazda dole kopcom skoro božská. Áno pre drtičov je to zbytočné a nepodstatné, ale pre zážitok z virtuálneho jazdenia s videom a pre typ ako som ja, že sa chcem nechať oklamať zmyslami a mať čo najreálnejší pocit, je to fakt obrovský prínos a takto nejak som si to predstavoval. 

Toto je fakt ten rozdielový moment o ktorom som písal pri výbere modelu. Keď sa to vylepšilo voľnejším pohybom predného kolesa a psychologickým oklamaním pomocou reálneho videa, či motiváciou súťaženia, je to fakt iný zážitok a iný funny efekt.

Pravdou je, že jazdenie v skutočnom svete je niečo iné. Jazdiť na bežnom trenažéri je niečo úplne iné. Jazdiť na TACX NEO 2T je najmenej polcesta k skutočnosti. Aj za tú cenu odporúčam.