MTBO Kamenný mlyn 4.10.2003
- Napísal: Juraj Malatin
- Published in Orientačné športy
9. kolo SP HI-TEC v OC - Kamenný mlyn 4.10. 2003
Je sobota ráno a v okamihu môjho odchodu z domu na Kamenný mlyn sa spúšťa dážď. No fasa, hovorím si, hojne premáčaný záhorácky piesok to bude vynikoš brúsna pasta na moj bike. Dážď stále zmohutnieva a po príchode na parkovisko pre reštikou na Kamennom mlyne už bublinkuje do novovzniknutých kalúž. Do štartu však zostáva ešte hodne času a tak po vybavení formalít sa schovávam v reštike a po ľahkom obede vyčkávam, kedy to ten dážď konečne prejde. A čuduj sa svete, na štart odchádzam po vysychajúcom asfalte. (Buď pochválený, Boh Dažďa -už opäť...).
Na štarte je už veselo, dnes došlo vcelku veľa pretekárov, čaká na nás rovinatý terén s piesčitým podkladom v borovicových lesoch (vojenských). Celkom sa teším. Štart. Postup na 1. KS bol jasný: popri plote a na 2.križovatke doľava a cez les.
Lenže tuná bolo veľa cestičiek a ja som si myslel, že som ďalej než som v skutočnosti bol. Výsledok: uplne šialené otočenie na juh (nemal som buzolu) a postup až dole na 11 KS. Nebyť Pažiho ktorý ma vrátil späť do sveta, túlam sa tam asi dodnes. Z 11-ky na 1-čku som už išiel bez zaváhania
1. KS Konečne mám aspon prvé razenie. Muži tu mali výmenu mapy, Vlasťo sa nestíha čudovať, čo toľko nadávam (na seba). Darmo, to už je moja tradícia, keď kuforvať, tak hneď po štarte.
2. KS Celou cestou z 1.KS mám Boba asi 400 metrov pred sebou a nie a nie ho dobehnúť. Po odchode z dvojky sa zrazu Bobo asi po dvesto metroch zastavuje a dlho predlho študuje mapu (žeby nevedel otočiť mapníkom? - asi sa mu zasekol :-))). Takmer ho dobieham, ale on mi darebák, zase mierne zdrháva.
3. KS Tak ten chodniček z hlavnej bol takmer neviditeľný. Myslím,že po ňom chodia tak 4 srnky za rok. Normálne som mal nutkanie vziať bike na plecia aby ma nejaký traťový komisá nediskol za jazdenie po lese.
4. KS Na trojke som chvíľu koketoval s myšlienkou vrátiť sa po hlavnej až na tú kvázi asfaltku na okraji mapy a potom to ťahať dole na štyrku. Nakoniec som sa rozhodol pre kratšiu (ale pomalšiu ) trasu a s obavami čakal, koľko bude na nej piesku. No nebolo také hrozné
Cestou na 5KS som si za jazdy prekladal mapu v mapníku (už to nikdy nebudem robiť, slubujem) a takmer som sa zrúbal do škarpy popri asfaltke. Posledných pár desiatok metrov pred 5-kou bolo brodenie sa hlbokým pieskom na najmenšej píle.
Úzke chodníčky pred 6kou boli napodiv rýchlejšie ako hlavné chodníky na ďaľších postupoch. Nečudo, po tráve sa jazdí rýchlejšie ako po piesku.
Jeden z najhnusnejších úsekov. Až po sedmičku stále hlboký piesok, predné koleso si chodí ako chce, človek šlape na kolibríku, dokonca som tam aj chvílu tlačil, proste katastrofa.
8. Až na ten piesok vcelku žiaden problém
Tak tu by mal traťový komisár zo mňa radosť. Do polovice spojnice medzi 8-kou a 9-nou bol úzky chodníček, potom ale hop bike na pleco a poklus cez les. Ale vzhľadom na vzdialenosť to bol asi najlepší postup, čo ty na to Puco ?
Po výjazde na hlavnú cestu som konečne dneska nahodil najväčšiu pílu a rozfofroval to na desinu.
Dlhý rovný úsek, zopár kaluží, to sa to šprintuje. Po orazení 11-ky akrátky trialový úsek na prekonanie hlbokej ryhy.
Už nie je o čom špekulovať. Len sem tam zase postraší piesok. Po ceste rozmýšľam , ako sa dá vybabrať s 13-kou, ale zdá sa, že nemám moc na výber.
13 Púštna kontrola. Chcel by som vidieť toho, kto toto prešiel celé na biku. Ja som väčšinu tlačil....
14 Blíži sa finiš, prichádza panelka a rýchlosť sa zvyšuje.
15 Z vyplazeným jazykom, tesne pred nadjazdom a hurá do cieľa.
Ciel. Som piaty a zostávam piaty aj v celkovom poradí. Môže ma mrzieť ten kufor na jedničke. Inak ale paráda!!!
Budem stručný, napriek hnusnému piesku sa mi to dnes velice páčilo, rovinatý terén vyhovuje mojim 90-im kilám a borovicové lesy mám rád. A tie pomalé defekty od malinčia a agátových tŕňov mi nepokazia zážitok.
Je sobota ráno a v okamihu môjho odchodu z domu na Kamenný mlyn sa spúšťa dážď. No fasa, hovorím si, hojne premáčaný záhorácky piesok to bude vynikoš brúsna pasta na moj bike. Dážď stále zmohutnieva a po príchode na parkovisko pre reštikou na Kamennom mlyne už bublinkuje do novovzniknutých kalúž. Do štartu však zostáva ešte hodne času a tak po vybavení formalít sa schovávam v reštike a po ľahkom obede vyčkávam, kedy to ten dážď konečne prejde. A čuduj sa svete, na štart odchádzam po vysychajúcom asfalte. (Buď pochválený, Boh Dažďa -už opäť...). Na štarte je už veselo, dnes došlo vcelku veľa pretekárov, čaká na nás rovinatý terén s piesčitým podkladom v borovicových lesoch (vojenských). Celkom sa teším. Štart. Postup na 1. KS bol jasný: popri plote a na 2.križovatke doľava a cez les.
Lenže tuná bolo veľa cestičiek a ja som si myslel, že som ďalej než som v skutočnosti bol. Výsledok: uplne šialené otočenie na juh (nemal som buzolu) a postup až dole na 11 KS. Nebyť Pažiho ktorý ma vrátil späť do sveta, túlam sa tam asi dodnes. Z 11-ky na 1-čku som už išiel bez zaváhania
1. KS Konečne mám aspon prvé razenie. Muži tu mali výmenu mapy, Vlasťo sa nestíha čudovať, čo toľko nadávam (na seba). Darmo, to už je moja tradícia, keď kuforvať, tak hneď po štarte.
2. KS Celou cestou z 1.KS mám Boba asi 400 metrov pred sebou a nie a nie ho dobehnúť. Po odchode z dvojky sa zrazu Bobo asi po dvesto metroch zastavuje a dlho predlho študuje mapu (žeby nevedel otočiť mapníkom? - asi sa mu zasekol :-))). Takmer ho dobieham, ale on mi darebák, zase mierne zdrháva.
3. KS Tak ten chodniček z hlavnej bol takmer neviditeľný. Myslím,že po ňom chodia tak 4 srnky za rok. Normálne som mal nutkanie vziať bike na plecia aby ma nejaký traťový komisá nediskol za jazdenie po lese.
4. KS Na trojke som chvíľu koketoval s myšlienkou vrátiť sa po hlavnej až na tú kvázi asfaltku na okraji mapy a potom to ťahať dole na štyrku. Nakoniec som sa rozhodol pre kratšiu (ale pomalšiu ) trasu a s obavami čakal, koľko bude na nej piesku. No nebolo také hrozné
Cestou na 5KS som si za jazdy prekladal mapu v mapníku (už to nikdy nebudem robiť, slubujem) a takmer som sa zrúbal do škarpy popri asfaltke. Posledných pár desiatok metrov pred 5-kou bolo brodenie sa hlbokým pieskom na najmenšej píle.
Úzke chodníčky pred 6kou boli napodiv rýchlejšie ako hlavné chodníky na ďaľších postupoch. Nečudo, po tráve sa jazdí rýchlejšie ako po piesku.
Jeden z najhnusnejších úsekov. Až po sedmičku stále hlboký piesok, predné koleso si chodí ako chce, človek šlape na kolibríku, dokonca som tam aj chvílu tlačil, proste katastrofa.
8. Až na ten piesok vcelku žiaden problém
Tak tu by mal traťový komisár zo mňa radosť. Do polovice spojnice medzi 8-kou a 9-nou bol úzky chodníček, potom ale hop bike na pleco a poklus cez les. Ale vzhľadom na vzdialenosť to bol asi najlepší postup, čo ty na to Puco ?
Po výjazde na hlavnú cestu som konečne dneska nahodil najväčšiu pílu a rozfofroval to na desinu.
Dlhý rovný úsek, zopár kaluží, to sa to šprintuje. Po orazení 11-ky akrátky trialový úsek na prekonanie hlbokej ryhy.
Už nie je o čom špekulovať. Len sem tam zase postraší piesok. Po ceste rozmýšľam , ako sa dá vybabrať s 13-kou, ale zdá sa, že nemám moc na výber.
13 Púštna kontrola. Chcel by som vidieť toho, kto toto prešiel celé na biku. Ja som väčšinu tlačil....
14 Blíži sa finiš, prichádza panelka a rýchlosť sa zvyšuje.
15 Z vyplazeným jazykom, tesne pred nadjazdom a hurá do cieľa.
Ciel. Som piaty a zostávam piaty aj v celkovom poradí. Môže ma mrzieť ten kufor na jedničke. Inak ale paráda!!!
Budem stručný, napriek hnusnému piesku sa mi to dnes velice páčilo, rovinatý terén vyhovuje mojim 90-im kilám a borovicové lesy mám rád. A tie pomalé defekty od malinčia a agátových tŕňov mi nepokazia zážitok.
