MTBO Kamenný mlyn 4.10.2003
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Orientačné športy
Veľmi sa mi na tieto preteky nechcelo ísť. Ešte stále cítim, aký som dobitý a rozmačkaný z víkendového hokejového turnaja v ČR. Ruky-nohy vyťahané, baterky vybité, treba ich dobiť. V pohode si to pojazdím a pôjdem domov.
S Pažim sme sa dohodli a vyrazili v upršané sobotné ráno na prezentáciu. Ani jednemu z nás sa nechcelo jazdiť v daždi. Prinajhoršom na štart nenastúpime. Postupne sa dozvedám, že sa bude jazdiť na dvoch mapách. Asi je tých 17 kontrol príliš veľa aby sa v pohode vošli na jednu mapu bez toho, aby prestalo byť prehľadné. Ja štartujem po 20 minútach od štartu a Paži pár minút po mne.
Do štartu je však ešte ďaleko a tak sa idem napakovať do blízkej reštiky. Hodím si obligátny smažák s opekanými zemiakmi s tatárkou a pivo. Vzápätí ma napadne, že pivo v tomto sychravom počasí nebol dobrý nápad. A teplé by sa to piť nemalo. :-)
Na štarte zisťujem, že mapa je viac než rozumne veľká. Nevojde sa mi do mapníka, ani keď si ho dvakrát preložím. No kua, ako pozerám označené kontroly, stratím pomaly viac času skladaním a rozkladaním mapy ako samotným jazdením a mapovaním. Nevadí, bedňové ambície nemám, s mapníkom som už dávno nejazdil a aspoň nezabudnem orientáciu v teréne.
1. Prvá kontrola viedla jasne po asfaltke. V poslednej chvíli vidím, že za diaľnicou a rampami by bolo dobré odbočiť doľava. Chvíľu po pieskovej ceste a potom na asfaltku, ktorá však svojím povrchom pripomínala skôr obyčajnú udupanú lesnú cestu. Na prvej križovatke furt rovno až som sa dostal na prvú kontrolu. Tým pádom som si urobil hrubý obraz o rozlohe mapy.
Fííííha, dosť. Dnes si asi riadne zajazdíme. :-(
2. Druhá kontrola div nie cez pol mapy. Veľmi sa nevzrušujem nad vyberaním trasy a pekne krásne pokračujem ďalej. Doprava, doľava a znovu doprava. Teraz rovno a počítať križovatky prípadne sledovať tie farebné fľaky na mape, ktoré majú znamenať hustotu lesa, prípadne rúbanisko, lesná škôlka alebo bohviečo medzitým, čo nebolo ani rúbanisko ani škôlka. Alebo oboje. :-)
Tak veru, pivo nebolo dobré. Už šliapem v slušnom tempe a pivo dáva o sebe vedieť, že som si hodil v reštike dobrú brzdu. :-)
Na mape na križovatke chýba zaznačený krmelec ale nepanikárim. Druhá kontrola je v ostrej pravotočivej zákrute, takže pokračujem ďalej. O chvíľu sa v ostrej pravotočivej zákrute ostro zahrýzam do nevybraných slov na K. Cesta je dobrá skôr na opaľovanie sa na slnku. Vraciam sa nazad smerom k potoku. S posledných síl šliapem dole kopcom po pieskovej mulde. Zoskakujem a ten kúsok cez potok si s veľkou radosťou rozdriapem nohy na žihľave či černičí.
3. Konečne som našiel niečo, čo pripomína chodník. Zase sa začínam orientovať hoci mám dojem, že mapa je dobre stará. Niektoré cesty tu nie sú vôbec zaznačené a dokonca ani tie dve poondené srnky čo mi v divokom úteku ukazujú riť. :-)
Našťastie sa k trojke dostávam celkom v pohode a pokračujem ďalej. Teraz budeme zase rátať križovatky.
4. Nenápadnú lesnú cestu som skoro nezbadal a s malou dušičkou odbočil. Chvalabohu, iný pretekár ide oproti mne takže pridávam. Označujem štvorku a pokračujem v smere. Po ľavej strane míňam nejakú usadlosť či budovu ale v mape nie je nič. Len nejaký plot. Podstatné orientačné body ako budova sa na mapu nevošli ale hlavná vec, že je veľká ako kamión. Vyzliekam si jarný prechodový dres. Leje zo mňa ako ráno z oblohy.
5. Pokračujem v smere ďalej. Musím naraziť na nejakú oboru ktorá sa ťahá v ľavej dolnej štvrtine mapy. Uvidím a odbočím doprava. Potom ešte raz a mám piatu kontrolu. Vraciam sa nazad a popri obore pokračujem ďalej. Na nejakej križovatke akosi zneistiem. Pozerám mapu poriadne ale nakoniec pokračujem. V diaľke vidím nejaký plot, takže tam odbočím doľava. Dobieha a predbieha ma stoickým tempom jeden z početnej partie cykloklubu Panda Topoľčianky. Blížime sa ku križovatke. Keby som to tu poznal, tak neváham ale zakreslenie mapy je také nejasné, že strácam niť. Odbočím doprava, kam som chcel ísť ale po chvíli zastavujem, lebo podľa mapy som už nemal prekračovať znovu potok. Vraciam sa nazad na križovatku a zaboha neviem čo je čo. Seriem na to, pokračujem v smere, kde som predpokladal oboru a prichádzam na ďalšiu križovatku. Zaznačená je iba v tvare T ale aj blbec vidí, že to tvar T nemá. Kua, kde to som?
6. Oboru vidím a otáčam po druhej ceste smerom nazad. Cestu mi križujú dvaja besní motorkári. Pokračujem ďalej. Už viem kde som, ale nálada mi padá. Keď to bude takto značené aj ďalej, tak sa ohromne teším na to, čo ma bude čakať. Na druhej zákrute odbočujem doprava a už zdiaľky vidím že som konečne na tú posratú šestku trafil. Orážam a vraciam sa nazad a podobným spôsobom idem na 7.
7. Toto bolo jednoduché a znovu sa dostávam do tempa. Už to toľko nepálim ako po 6 kontrolu ale zase sa ani nevlečiem.
8. Aj na ôsmu kontrolu používam osvedčenú rýchlu a tvrdú lesnú cestu až po asfaltku. Tam odbočím doprava, vypínam hlavu a zapínam autopilota. Chvíľu to trvalo, kým som sa tam dostal. Orazil a odbočil doprava na celkom peknú a fotogenickú lesnú cestu. Tam znovu odbočím doprava a po už známej trase smerom na deviatku. Tam dostanem druhú mapu.
9. Deviatku stráži a rozdáva mapy Vlasto. Vraciam sa nazad. Stretávam upachteného JM ako na voľačo brlble. Asi na kondičku. :-)
10. Desiatku kontrolu beriem jaksi aicky. Už som išiel tadiaľ dvakrát a zrejme si to pre veľký úspech znovu zopakujem. :-) Tentoraz odbočujem doľava a potom doprava. Desiatku mám a otáčam sa znovu nazad.
11. Teraz zase skoro cez celú mapu. Použijem tú rýchlu lesnú cestu. Ako si tak fičím po nej, zdravím ostatných. Sprosto zaznačenú križovatku som už poznal takže nebolo kde váhať. Pri budove odbočiť doľava a po chvíli už mám 11. Orazím a makám nazad.
12. Niet kde váhať. Doľava a hneď doprava. Cesta je doslova a do písmena otrasná. Beach MTBO ako vyšitý. Chcelo by to aspoň 4 palcové gumy s kávovými lyžičkami namiesto štupľov. Za križovatkou sa to konečne umravnilo a pridávam tempo.
13. Dvanástku mám orazenú a už známou jazdou pri obore idem zase cez pol mapy hore pre 13. Míňam 15 a vôbec nerozmýšľam nad tým, že by som to mohol oraziť už teraz, keď to mám tak krásne cestou. Dostávam sa na cestu, ktorá je označená ako asfaltka ale je to len nejaká cesta z betónových panelov. Bodky okolo 13 kontroly si už akosi aicky prekladám v duchu, že to bude nejaký piesok. Dobre som spravil. Aspoň som to rýchlejšie duševne rozchodil. Pobehol som ta a naspäť na panely. Ťahám a hneď na prvej ceste odbočujem doľava v domnení, že idem na 14.
14. Riť Paľovu. Zase chýba zaznačenie cesty na mape. Čo už. Pretekať som už prestal dávno, tak ani moc nenadávam na starú mapu. Vraciam sa na panelku a najbližšej ceste doľava znovu odbočujem. Teraz už správne. Pomaly sa dostávam na 14 a už rozmýšľam, ako pôjdem pre 15. .
15. Na túto kontrolu to už bola malina. Vedel som kde som a ako sa tam dostanem, takže no problemo. Podobne aj zvyšné dve stanice. Akurát pri orážaní 16 som sa zjebal na ľavý bok, ako mi odmietla vypnúť ľavá noha. SPD zanesené pieskom niekedy doslova hnevali.
Do cieľa som si to roztočil ako to šlo a v pohode som si došiel do cieľa kde som si pár minút vychutnával bednové umiestnenie. :-). Potom už dochádzali hlavní favoriti a pekne krásne som sa prepadával nižšie, ako to len najrýchlejšie išlo. :-)
Orientačne boli tieto preteky celkom fajn, skoro by som povedal bezproblémové. Mapa nebola zrovna najpresnejšia ale ako povedal Paži, existuje pár lepších a kopec horších, tak čo si budeme sťažovať. :-)
Doobeda to vyzeralo na strašnú mordu, furt pršalo a len hodinu pred štartom sa to umúdrilo. Potom to už bolo len a len lepšie.
Taká malá blbôstka. S Pažim som sa rozprával na tému mapníky a otáčanie mapníkom v pretekoch. Je zaujímavé, že Paži s mapníkom normálne otáča v smere, v ktorom ide. Mňa by to totálne zmiatlo a doplietlo. Ja s mapníkom zásadne neotáčam. To by bolo zaujímavé vedieť, koľko orientistov percentuálne s mapníkom otáča a koľkí to nerobia. Ešte kedysi dávno, keď som ako malý šrac hrával na PC Wolfensteina a neskôr DOOMa, tak som si postupom času dával v podobných ultraviolencemegagigakrvoidných hrách orientáciu s pevnou mapou. Videl som tam len bodku, ako behá po mape. Takmer by som napísal, aby začali hrať malé deti na PC takéto šialené strielačky. Len tak sa v tých rozľahlých budovách mimovoľne naučia orientovať a vyrastú nám z nich orientační majstri Slovenska. Len by nemali používať cheaty, ako to podaktorí MTBO bikeri robia.
A ešte zopár riadkov od Puca. Aspoň viem, čo znamená alias "Puco".
Ahoj.
Ty si carodejnik alebo mas v hlave pocitac? Natacanie mapy v smere postupu, cize neustala korekcia suladu severu na mape so severom skutocnym je zakladnym prvkom orientacie!!!!!!!!!!!!!! Pozyvam Ta na jeden trening pripravky OB, ktoru mavam s detmi od 4 rokov. Obraty a spravne natacanie mapy je jedno z cviceni, ktore casto robievame. Ty urobis v pravo bok a mapu otocis o tolko isto dolava. Tym najmensim to robi dost problem, ale niektori to pochopili hned.
Vies kolko usetris tym, ze nemusis priemety obrazov z mapy v hlave obracat a davat do suladu so skutocnostou. Strasne tym zatazujes mozog, sustredis sa na narocnu cinnost, a stracas koncentraciu na podstatnejsie cinnosti. Potom pindas na par neprehladnych krizovatiek, na ktorych si 90 % pretekarov ani len nevsimlo, ze nejaky rozdiel v kresbe a v skutocnosti tam bol.
Uz na starte som nechapavo krutil hlavou nad velkostou Tvojho mapnika. Nie vsetko treba miniaturizovat. Ak polavis vo svojej zasadovosti a tvrdohlavosti, o minuty, naozaj mozno aj o 10 minut si mohol v sobotu byt rychlejsi ako si bol. Myslenie a koordinacia takeho mnoztva cinnosti ako pri OC (len tie hlavne - rovnovaha, tocenie pedalmi, sledovanie podlozky, okolia, memorovanie mapy, radenie prevodov, rozhodovanie sa v postupoch, razenie KS,....) nie je az taka jednoducha cinnost. Najma nie kazdodenna. Preto trening v orientacnych sportoch nespociva iba vo fyzickom drile.
MAS VELKE REZERVY.
Pri troche snahy by bol z Teba celkom dobry pretekar. Este rok-dva - absolvovat co najviac sutazi v OC mimo SR a sam prides na to, ze ta najkrajsia najsuper trat nemoze byt v terene Tebe znamom, ale uplne naopak, v panenskom terene ponukajucom vyber postupov. Skus niekedy CR - Plzen, Jihlavu, Brno, Novy Bor, alebo Madarsko - Salgotarian, Veszprem, Budapest, alebo Polsko - Warsava alebo Finsko - vsade alebo - Spanielsko - Barcelona, Zaragoza, alebo Francuzsko - Remes, Fontainableau, Besancon, alebo Rakusko - Innsbruck.
A mozno prides nato, ze az taky perfekcionizmus ako si predstavujes, nie je nikde vo svete bezny. Prave mne sa na tom sporte paci to, ze je to vsade ine, ze je vsade ina mapa, iny teren, ina trat. Niekde tazka, niekde primitivna.
Puco