MSR v orientačnej cyklistike na stredných a dlhých tratiach (5. a 6. 9. 2009, Zochova chata)
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Orientačné športy
Po cestárskych hodoch v podobe Francúzskych a Talianskych Álp prišlo bolenie brucha. Plánovaný Eddy Merckx Classic maratón sa mi už nechcelo absolvovať, resp. tá cesta tam a späť a tak som hľadal náhradu doma. Ako osvieženie som zobral možnosť štartovať na orientačných pretekoch. A to rovno na Majstrovstvách Slovenska... A to rovno v kategórii medzi riadnymi orienťákmi v kategórii M40. Riadna drzosť, čo vy na to .-) Ale kto sa bojí, nech nejde do lesa a ja do lesa som šiel. Moja hlavná ambícia bola nebyť disknutý a ak by všetko klaplo tak skúsiť predbehnúť aspoň jedného špecialistu. Nejaký podobný plán si dal aj Roman Kučera – dúfam že opäť moja dvojička na MAKADO a čerstvý absolvent Gerlachu. Do tretice šiel si orienťáky vyskúšať z partie aj Ivan Červenka do Open no a Medo Féder keď videl, aká silná zostava pôjde, radšej si nechal platničku vyskočiť.
Stredná a najmä dlhá trasa nám mala sedieť a tak optimisticky sme čakali na tento víkend. Nezačal ale ideálne, ešte o 8 ráno lejak, ale ten čoskoro prešiel, ale za ním sa nasunula zima, čo ja nemusím. Tak som nasadol do auta na prezentáciu, Vybavil formality a vrátil sa domov. Na obed som bol dohodnutý s Ivanom, že po vlastnej ose pôjdeme z Pezinka na štart. Požičali sme si mapníky, namontovali a vyrazili. Cestou nás autom odchytil Roman, zobral číslo a fukotal na Zošku.
1 - Takí stuhnutí sme sa presunuli na štart. Môj bol v 14 minúte. To ubehlo rýchlo. Zbavený všetkých zvykov z takýchto pretekov, veď naposledny som videl orienťácku mapu vlani na Makade, som ledva stihol celý ceremoniál na štarte absolvovať. A kým som sa pozrel do mapy tak už sa štartovalo. No nazdar, to začína.... Tak som rýchlo hodil mapu na mapník a preč, lebo sa už tlačili ďalší. Za jazdy pozerám kam mám ísť. Ha, prvá odbočka vľavo a je to. V lese bolo prítmie a ešte som si v malej kaluži spravil make-up. Tak vyčistiť brýle a zobrať kontrolu. Ale kde je? Tuším už idem dlho. Naveľa prišla nejaká odbočka... ale nevyzerá ako na mape. Pozriem lepšie a ja som už bol 300m zakufrovaný. Tak to som hviezda! No nič moje plány pohoreli, pekne to Rasťo otoč a zober tú potvoru. Samozrejme som ju našiel na prvý šup na mieste kade som si čistil brýle. Tak pozor do budúcnosti, mierka mapy je iná ako sme pozerali vo Francúzsku ;-) Teraz rýchlo nasadnúť a zabudnúť na chybu.
2 – No konečne mapovanie. Dvojka položená na tenkej bodkovanej čiare. Ale teraz opatrne lebo ďalšia chyba by ma odrovnala, tak pekne rovno a doprava po hrubšej. To nebol problém, len tie bodkované cesty – tie tuším videl len Maťo Pilka (staviteľ trate) a lesná zver. Ja teda nie. Sokolíci, sokolíci, čo ste to na mňa ušili. Tak som zložil tmavé brýle a predstavil si že som nejaký zajac a aj takéto cesty musím vidieť.
3 – Hneď som mal možnosť si vyskúšať na zajaca... vydal som sa bodkovanou cestou na križovatku, doprava a o chvíľu vľavo a nahor – a tam bola moja kontrola. Veď to ide! Cyklisti tuná lietali ako na korze, až mi to bolo smiešne. Tuším ma to bude baviť.
4 – Brnkačka, Na hrubú čiernu až na Fúgeľku a tam doprava a potom bodkovanou dolu a štvorečka je moja. Tak sa to robí páni orienťáci....
5 – Teda človeku nedáte ani vydýchnuť, zasa do kopca, vľavo, v zjazde vľavo a doprava. Uf ale tesne pred kontrolou bolo krkolomné obchádzanei stromu.
6 – Kontrola bola na peknom výhľade. Tak som si aj cvakol profíkov. Mrknem do mapy – rovno po ceste... ale, pozor vlastne nie, stred kružnice je 2mm vedľa – a tam ide zasa moja zajačia bodkovaná. Cesta nie moc pekná ale bez blúdenia. Akurát ma stále niekto predbiehal, obiehal, šiel v protismere...
7 – Neee, zas do kopca. Naspäť kúsok a potom nahor... čojaviem, skúsim to opačne budem pokračovať k obydliam a odtiaľ to potiahnem direkt na sedmičku. No, nevšimol som si že v chatovej oblasti zhustli vrstevnice a klesol som viac ako som očakával. Takže toto nebola asi najlepšia voľba. Ako tak si filozofujem, bác, v kopci mi strelila predná vidla a zadné kolo sa šmyklo a už ležím na zemi. Fúj to je hamba, rýchlo vstávam a pobolieva ma predloktie, ale nasadám a idem. Už som bol hore a teraz kde je lampión. Ale nebol to problém a 7 v suchu. Mrknem do mapy – teraz to až do cieľa vyzerá na pohodu. Aby bolo jasné, kým profíci doleteli k bójke, pípli, fľlochli do mapy a leteli ďalej, ja som si pekne pribrzdil, odpípal aj 2x a poriedne som študoval mapu. Nech niečo z toho mám.
8 – Tou istou cestou dolu a na vracačke vpravo a si moja... lebo ak nie si moja, potom neviem čia si.
9 – teraz zasa naspäť na tú križovatku potretie a dolu, ale nejako mi to máva do kopca. V zjazde mi to je jasné, púšťa predná duša. Sakra! Rýchlo označím a nasadám, hádam to dofúkam.
10 – Nedofúkam, v najľahšom úseku v najkrajšom zjade sa mi doslova roztriaslo predné kolo. Ledva to ustojím. Zosadám, znechutene sa dávam do opravy defektu. Ešte že som si kúpil duše. Neviem sa prinútiť to robiť rýchlo. Nakoniec som tu stratil skoro 11 minút vrátane pokazeného zjazdu na prázdnej duši.
11 – Už teda len so cťou prísť do cieľa, takže už pohodovo idem hore asfaltkou a doľava.
12 – Opäť ako na promenáde – kvantum cyklistov doslova medzi nimi kľučkujem nahor. Kúsok do lesa a značím.
13 – Nejdem na asfaltku, radšej sa preveziem po peknej lesnej cestičke, navyše garancia nepoblúdiť. Kontrola bola pár metrov vyššie nad cestičkou. Ja vybieham na biku, predo mňou chalan tlačí, kým si stihnem označiť aj ja a nasadnúť, obehnú ma dvaja chrti;-)
14. Ešte pár metrov vyššie a potom po ďalšom chodníčku po 100vku. Za ňou vidím ako nejaká kočka smutne kráča do cieľa, viem sa vcítiť ale neboj, zajtra bude lepšie. Orazím cieľ. Už ma čaká Ivan. Po ceste som sa s ním videl aj 3x aj keď on bol Open. Tvári sa kyslo, že veru poblúdil. Ja som zas pichol.... a padol.Cestou na Zošku ešte hodnotíme. Dnes som si to vyžral, najprv hodinu mrznutie, potom daň za nesústredenosť a kufor, potom pád v kopci, potom defekt, a občasná hra na zajaca.... to mi nikto neuverí. Dávam odčítať čip. Je to OK, tak predsa som splnil cieľ. Som v cieli!
Nasleduje obligátne pivko. No nič iné ako posledné miesto som nemohol čakať. Tak zajtra reparát. Roman si splnil cieľ a porazil nielen mňa, ale aj jedného špecialistu. Bol spokojný.
S Ivanom nasadáme a ideme domov, Zjazduje sa pekne ale na cesťáčik to nemá. Aj ma chytá nostalgia. Hore Vinosadmi ma zas chytil defect. To nie je s kostolným poriadkom. 3km som šiel domov na prázdnej duši. Doma som radšej vymenil celé koleso. Hádam mi prinesie šťastie.
Nedeľa
Ráno sa budím a zasa ma dačo chytá, Žeby svalovica? Veru, posed na MTB mám o dosť iný a tak ma bolia netypicky úpony a kríže.
S Ivanom ideme opäť po vlastnej ose. Hore zoškou mi to nejde, mám vytuhnutý chrbát a stehná a zo sedla cítim ruku. Štart máme až kdesi pri hvezdárni kde máme cieľ našej časovky, veď si ju prídite vyskúšať. Dnes pre zmenu ma čaká Dlhá trasa na orienťákoch, tak čo to dnes Sokol Pezinok zasa našil?
Kým to zistím mám 30 min. Ivan už vyrazil, Roman sa fotí a zabáva– štartuje 12 minút predo mňou. Dúfam že dnes mu to vrátim a dobehnem ho. Prichádza moja 81. Minúta a dostávam mapu. Pánabeka Sokolíci to čo ste našili? Hotová špirála, 2x skoro na hrebeň, 2 krát do údolia… Ale vlastne veď po Alpách by to mala byť výhoda pre mňa.
2 – Nielen času ale aj síl. Teraz ma čaká strmý zjazd. Aj som sa tešil ale predčasne, bol veľmi rozbitý, vymletý od dažďov, samý šuter. Doteraz som si myslel že solídne zjazdujem ale čo to okolo mňa lietalo to bolo šialenstvo. Našťastie sme vošli na asfalt. Kúsok oddych a na zákrute a doprava do lesa. Na križovatke rovno a o kúsok v peknom lese ma čaká dvojka.
3 – Diléma, tu mi sedeli 2 cesty – späť do kopca a na asfaltku až po kontrolu alebo krížom lesom cez potok , asphalt a šutrákom nahor. To druhé mi znelo dobrodružnejšie tak to skúsim. Poviem, že ten padák k potomku bola sranda a nakoniec to nebola extra strata.
4 – naspäť dolu a asfaltkou na Harmóniu. Počítam, že z bezpečnostných dôvodov kvôli rušnej križovatke dali štvorku.
5 – Cez cestu dolu a som na mieste včerajšej opravy. To je asi moja negatívna zóna lebo neviem ako sa mi zamotal čip do predného kolesa. Ďalšia strata. Potom som zabočil vľavo a ešte kúsok a doľava a strmo nahor viedla úzka asfaltka. Dosť brutal stúpanie. Nejak mi nesedel označený povrch cesty a tak som odbočil vpravo až na konci. Kúsok hore a vpravo a predo mňu zaoranžovala 5.
6 – Pri orazení som si nechtiac otočil mapník, pozrem a – doprava. Tak idem. Ale nejako sa mi to nezdá, nečudo. Idem naopak:-) Našťastie aj tade ide cesta, včera som ju šiel 2x tak repete. Na vrchu kopca ako pozerám tak pozerám, ani zajačie oči nevidia odbočku vpravo. To som už na križovatke tak naspäť. Našťastie z lesa vychádzajú cyklisti. Tak tam idem a skutočne, je tam 6 a kopec orienťákov okolo nej.
7 – Kade - mňa cestára lákalo to spustiť na asfaltku, nahor a potom sa vrátiť ako bol včera štart. Ale keď pôjdem po zelenej značke tak si zamapujem. Tak idem tade. Prichádzam na Tri kopce a kúsok ďalej je moja včerajšia stratená odbočka. Idem tade, z cesty sa stáva zajačia bodkovka a na nej kontrola. Toto bola dnes dobra voľba. Ale ide na mňa hlad a tak si dávam pauzu a jem traťovku, medzitým si tu orazia kontrolu asi 4 borci a ja po asi 3 minútach pokračujem.
8 - Idem nahor, cestou k chate UK, na asfaltku a tam hore až na oblúk a medzi chaty. To mal byť môj silný úsek. Ale nebol. Nejako som jedol neskôr ako bolo treba a stúpanie som pretrpel. A aj tým trom moravákom čo ma obehli to ešte vrátim. Pri chate odbáčam doprava a nahor. Na vrchu ma čaká lampion.
9 - Teraz sa neviem rozhodnúť. Zbehnúť k Panskému domu a nahor alebo to skúsiť obchvatom po okraji mapy. Panský dom poznám, skúsim obchvat. Idem pomalšie nech nespravím chybu a aj tak nemám ešte dobité baterky. Párkrát sa cesta zdvihne, až sa ocitnem pri studničke a na lúke. A odtiaľ ide zelená značka na ktorej leží devina. Ani si nevšimnem že na bodkovanej zajačej ceste ale to bolo 5 metrov tak pohoda.
10 – Baterky dobitá a tak sa vydávam stíhať Romana, myslel som si že ho dobehnem tuná. A možno je za mňou. Ako dumám ma obieha pretekár až sa zlaknem. O pár metrov ďalej je padnutý strom, ten ma troche prebral. Tak už sa pozerám okolo seba. Tuná bol aj pekný výhľad. Krátky stupáčik a Zbojníčka – tu je križovatka s desinkou (takého čapáka by som si dal)
11 – Značím pozriem do mapy – klamal by som, keby som v ceste rovno dolu nespoznal žltú značku na Zámčisko. No dali nám to riadne dolu ale zasa tuná sa už nemapuje len maká a čekuje. Ako zdvihnem hlavu vidím Romana. A ty si sa kde tu zjavil? Netrafil cestu a zistil to po pár metroch. Ták a jeden s cieľov som si splnil Romana som dobehol. A keďže to už bolo len 2 kontroly do cieľa tak pôjdem s ním. Nahodli som tempo a fičali sme najprv okolo TIMu nad hvezdárňou a potom okolo skál dolu. Romana som počkal na spojnici s modrou aby videl kam idem a spustil sa dole vymletou strminu, označil kontrolu, vytiahol foťák a čakal Romana.
12 - Ten to zišiel peši a zasa sme peši šli nahor, tam mi utiekol. Peši mu nestíham. Odtialto to už nie je ťažké stúpanie odsýpalo a 12 máme.
13 – Roman zo srandy nastúpil a keďže šli oproti cyklisti som ledva stíhal. Prešli sme dva brody a dal druhý nástup. To asi preto lebo som hlásil že sa mi už nechce. Spravil si náskok ale to sme už boli na zjazdovke, Tam som to roztočil a ofičal ho. Akurát čumím jak puk a nevidím 100vku. Roman sa rehoce lebo tu bol ráno a videl ju. Bola totiž za stromami. Tak som ho džentlmensky pustil si ju oraziť a aj cieľ.
Dnes sa mi to páčilo viac. Síce som fyzicky nemal svoj deň ale nič zlé sa neudial, pojazdili sme hodný kus údolia, bolo slnečno a splnil som si svoje ciele, dobehol Romana a ešte sme to dali dvom profíkom!Takže nakoniec som bol spokojný, Poriadne som si pojazdil, pomapoval, troška zasúťažil. Výber tratí sa mi až na výnimky páčil, zaujímavé bolo že na jednej strane údolia bol iný charakter ciest (nad Dubovou väčšia hustota a menšie prevýšenie) a terénu ako na druhej strane (nad Harmóniou hlboké strmé údolia) takže aspoň u mňa bolo treba trocha meniť taktiku výberu trasy. Zažil som aj dve novinky – prechod lesom s bikom na pleci a domýšlanie zajačích bodkotrás.
Takže nakoniec ďakujem partii zo Sokola Pezinok, nášho partnerského klubu, ba až suseda a želám ešte veľa vydarených akcií všetkým.
