MTBO Rača 25.08.2002

Na štarte dostanem veľmi podrobnú mapu bez popisov a označení turistických trás, ale zato s presne zakreslenými odbočkami a cestičkami. Podľa tvaru a hrúbky čiary sa rozlišuje prejazdnosť úsekov a podľa hustoty vrstveníc strmosť terénu. Na mape sú zakreslené kontrolné miesta ktoré musím navštíviť a prostredníctvom čipu sa \"registrovať na nich\". Počas jedného preteku može pre každú kategóriu existovať viacero trás, a preto treba dávať pozor nielen na poradie ktoré mám dané na vyhľadanie bodov, ale aj body sú číselne označené a registrovať sa môžem len na tých čo sú na mape pre moju trať. 
Čaro tkvie v tom, že je na mne, akou cestou sa vydám smerom ku kontrolnému bodu. Vždy sú alternatívy a ja sa musím rozhodnúť ktorú si vyberiem. Je jasné že najkratšia nemusí byť najrýchlejšia. Ale keďže kontrolných bodov je niekoľko, aj keď pri jednej si nevyberiem najlepšiu trasu, stále to môžem opraviť k ďaľšiemu bodu. V ten deň bolo 6 kontrolných bodov na cca 9tich km. Rozdiel v náročnosti medzi kategóriam tkvie vo väčšej "zašitosti" bodov a počtom kombinácií trás, ktoré sa dajú zvoliť.
Z miesta registrácie som šiel na štart spolu s Robom. Ešte sme cestou kecali o tom čo ma čaká až sme prišli na Spariská. Tam bol štart. 
Aj štart prebiehal zaujímavo.Bol to vlastne akýsi tunel. Pred ním boli \"hodiny\" kde som si kontroloval kedy mám štartovať. Hodiny boi posunuté o 2 min dopredu kvôli príprave na štarte. Prišla 55ta minúta, a tak som prišiel k tunelu. Tuná som musel vymazať údaje z prepožičaného čipu (vsunutím do diery snímača) a vošiel som dnu. Tam som sa s čipom musel prezentovať a minútu pred štartom mi dali do ruky mapu podľa kategórie s označenými kontrolnými bodmi. Ja som sa prihlásil do K - kondičná. Do tej minúty som vyšiel tunelom k štartovej čiare, mapu zasunul do mapníka, pozrel kade ísť k prvému bodu, natočiť mapu a hurá vyštartovať. 

1 - dnes viem že najľahšia méta, ale zvykám si porovnávať mapu s terénom. Idem pomaly a snažím si to zrovnať v hlave. Už je tu odbočka a na kopci vidím "lampión". Pri radení mi však vyskočila reťaz do výpletu. No nazdar.... tak to dotlačím ku kontrole a zasuniem čip. Bliká to tam a pípa a je neviem či už to je alebo nie... ale asi áno. Potom pracne čip nasúvam na rohy bicykla (skusení pretekári to maju na "jojo" čo sa používa na zjazdovom lyžovaní... kruci to šetrí 20 - 30 sekúnd oproti mne). Potom vytrhávam reťaz, nahadzujem a pozerám do mapy kade ísť.
2 - zvolil som cestu kúsok späť a fičať po čo najrovnejšej a najlepšej ceste. Bola to dobrá voľba - mal som na tomto úseku najlepší čas. stále po čiernej čiare a počítam odbočky. Neviem si zvyknúť na mierku. odbočky strašne rýchle nasledujú za sebou a ledva som stíhal na jednej zabočiť vpravo. Pred kontrolným bodom spomaľujem a sledujem tvar križovatky. Mimochodom tá mapa ma veľmi prekvapila. presne tvarovo znázornené križovatky, odbočky... mimoriadne presné! Aáá, napravo odmňa sa mihne ďaľší lampión. spomaľujem a označujem. Tam som si všimol že ďaľší pretekár to len zasunie, pípne a ide.... a ja hlupák tak strávim vždy hádam aj minútu. Toľko asi nie, ale ďalšie kontroly som už rýchlejší, akurát len to nasúvanie na rajdy ma nebaví.
3 - zasa nie je čo riešiť treba len počítať odbočky a dávať pozor - v protismere jazdia v plnom tempe ďaľší. Ja radšej ustupujem. Ešte preskakujem padnutý strom a som tam. Kontrola bola v pohodičke nájdená. Obligátne zdržanie bolo len pri nasúvaní čipu.
4 - k ďalšej kontrole to mám jasné. späť na križovatku. Odtiaľ tenká čiara po vrstevnici je jasná voľba. Na veľkej križovatke míňam jazdca ktorý študuje mapu. Neskôr zisťujem že bol na mojej trase lebo veľký kus sme šli to isté. Vletel som do dákych kríkov a uzučkým priesekom som sa dostal na chodník. Tento úsek som sa rozhodol ísť pod kontrolou. Videl som síce že nemám kde zakufrovať ale chcel som už úplne pochopiť mapu. občas sa zastavím a orientujem sa podľa potoka až nakoniec zbadám lampión. Ďalší v suchu - začína sa mi to páčiť.
5 - Tento vyzerá na alternatívy. Vrstevnice mi hovoria že asfaltom to bude pre mňa rýchlejšie. Neváham a klesám dolu. na asfaltke to točím hore. Kruci zasa mi nechce spadnúť reťaz zo stredného prevodníka. Takto ma dohnal aj ďalší jazdec. Na miernejšom úseku sa prevody zrovnajú a rozkrúcam to čo to vydá. Nie je kde zablúdiť a pri altánku zatáčame doprava. Tam si označím ďalší bod.
6 - Uff, nechce sa mi tlačiť bike - voľba a nie celkom správna je asfaltka. Pomaly stúpam v teréne a predbieha ma Robo. Ten to žerie naplno. Na križovatke to zvrtnem na asfaltku a tam to zasa roztáčam. Môj tieňový jazdec volil inú trasu. Z asfaltky ide rýchla cestička - čo som si nadišiel vo vzdialenosti to doháňam rýchlosťou. Predbiehajúc jedného veterána počujem že si mrmle čosi o prebehnutí méty. To nie je môj problém. Jasne zbadám križovatku, z ktorej vychádza Robo, správne odbočím a vidím vyšliapaný chodníček. A je tam môj čekpoint. Ešte prehodím slovo s dievčinou čo to tam stráži a ľutujem ju že ju žerú komáre. Čaká ma posledný bod.
7 - tu som chyboval najviac. vrátil som sa nakrižovatku a idem dole modrou značkou. stretám hubára a ten kričí že hore je dáky bod. Ja že tých bodov je viac. No hej ale stratil som koncentráciu a zaváham. Som už na tej odbočke alebo mám hľadať odbočku doľava. Kruci, vraciam sa - jasné už som na dobrej ceste. Prave prefrčala dievčina na biku. Nasadám a idem za ňou. Bočí vľavo k lampiónu. Tam značím aj ja. má pekné číslo 100. Pozerám do mapy kam. Asi rovno. Zdvihnem hlavu a vidím , xixi, vidím že tam už je označené cesta.... načo som do tej mapy čumel... nasadám a naozaj. Za zákrutou cieľ. Zoskakujem a Robo ma fotí. Ešte mi tam ktosi kričí že sa treba s čipom označiť že som v cieli.. Píp a hotovo. Zoberú mi mapu a dajú napiť a ja som dáky popletený že tak rýchle je koniec. Tipujem že to trvalo necelých 50 minút. 

Schádzam dole na miesto prezentácie, tam mi odobrali čip, resp. aj údaje v ňom a dávajú mi nejaký papierik. Jééj, to sú medzičasy na métach - super. Perfektne to majú premakané. Dole stretám aj Romana Kučeru. Ten je prekvapený že som pretekal. Pokecáme a hovorí mi že nech si pozriem medzivýsledky. Privedie ma k dákym sáčikom kde sú lístočky s medziporadím podľa kategórií. Pozerám a nechápem, však mám najlepší čas... Aaale tí lepší len prídu. Neprišli. Môžem povedať Veni Vidi Vici, som prvý, CHACHA. No hej ale na tej istej trati v inej kategórii by som bol predposledný! No žiadna sláva... Ešte uvažujem... nooo, vedel by som stlačiť čas o 5-6minút, ale najlepší mal čas cez 32 minút - klobúk dolu! Tak ešte pokecám s kamošmi a rozmýšľam či mám čakať na vyhlasovanie výsledkov. Nechce sa mi ale chcem mapu na ktorú musím čakať kým ju privezú z cieľa. Po dlhšom čase ju priviezli a kým si zbalím bike do auta už začali vyhlasovať víťazov. Zaujímavý pocit byť na bedni..... 

Resumé: Profesionálne zorganizovaná akcia. Táto športová disciplína má niečo do seba a je treba kombinovať výkonnosť s predvídavosťou a rýchlou reakciou. Určite osviežujúca vložka v mojej sezóne ktorú vrelo odporúčam. Ešte som si navyše vyjazdil zaujímavú knižku.... fajn strávený deň. A ešte chcem pochváliť tvorcov máp. Fakt som bol veľmi spokojný.
A dostalo sa mi do uší že už pár rokov sa organizujú v apríli cykloorientačné preteky aj pre verejnosť tu v Rači - tak neváhajte a príďte