MTBO Rača 25.08.2002

Na štart sme dorazili v pohode. Vyzeralo to tam celkom pokojne. Klídek a pokoj. Lunetic s polovičkou a s parťákom. Prehodím slovo so známymi. Rasťo sa tiež zakecal. Pomaly to odsýpalo ale keď sa čas blížil, akosi to plynulo rýchlejšie.
Na Rasťa to prišlo skôr, tak ho fotím. Je to jeho premiéra, bude sranda. Onehdá sa vyjadril, že MTBO nie je pre neho, lebo je orientačný antigénius. Veď načo inak by si kupoval GPS? Vyrazil vpred a už ho nebolo. Vydal sa blúdiť svetom. Chytro som sa zbalil a nabehol na štart teraz ja. Chachá, teraz uvidíte ten kolotouč. Vyfásnem mapu, kuknem na ňu, krátke zorientovanie a s úľavou si vydychujem, že to nie je mapa okolo Kačína ako som sa bál. Takže predsa nám tie mapy zobrali včera kvôli tomu, že dnes sa bude jazdiť na tom istom. Pozriem kde sú všade kontroly a skladám si mapu tak, aby mi pekne vošla do mapníka.

1. Prvá kontrola je tuším na rovnakom mieste ako včera. Zase niekde okolo Krásneho vrchu. Nešpekulujem nad variantami a idem tam v podstate jedinou možnou trasou. Dá sa tam ísť aj z druhej strany, ale to by urobil iba totálny orientačný cvok. Šprintujem, čo mi sily stačia a nachádzam prvú kontrolu. Nejako mi to teraz nešliape, strašne sa unavím. Čo je dnes horúčava alebo som sa nerozjazdil či čo?

2. Otáčam a vraciam sa na Štefánikovú magistrálu a fukocem na dvojku. Použijem rýchlejší obchvat. Pri Troch Duboch míňam vlčiaka so svorkou koníčkarov. V mihu som sa zľakol, či sa pes nesplaší a nevbehne mi pod kolesá. Nevbehol. Len lenivo na mňa pozeral a kráčal si svojou cestou.
Ako som tak preletel vedľa vlčiaka, začínam rozmýšľať, prečo sa ma ten havino vôbec nezľakol. Prefičal som vedľa, snáď meter od neho minimálne 35km/h. Koníčkari sa na mňa len tak zhora pozreli a kráčali si ako pávy. Tých som si teda nevšímal zase ja. Teda ale ten pes mi nedal pokoja. Zjazdujem dole, blížim sa k dvojke, zvýšim ostražitosť. Trošku som to s tým asi prehnal, lebo po ťažkých flekoch sa musím vracať. Ďalšieho lapsusu sa dopúšťam, keď idem doľava do strmého kopca. Kua, som hore, zadýchaný na nejakom kopčeku a kontrola nikde. Lapám dych, ksicht červený ako paprika, gúľam očami, ani lístok sa tu nepohne a pozerám do mapy poriadne. Kúúúrva, veď ten čekpoint je presne oproti na opačnom kopci. Doriti-doriti-doriti#%$@#$%#$......
Zrachotím dole brehom, letím hore brehom a konečne to mám. Kontrola aj strážca zalezení ako vši. No ďakujem pekne. :-)

3. Nemotorne sa zúrivo otáčam, bohujem a letím na trojku. Musím križovať magistrálu. Ešte sledujem doľava, či niekto nezjazduje lebo sa zrazíme a už sa nerozlepíme. Nikto v dohľade a makám dole. Na prvom rozcestí zastavujem. Kde to som? Trošku dlhšie kukám do mapy až si konečne vyberám jednu variantu. Prefičím okolo dvoch pretekárov a o chvíľu mám trojku. Takže to bola dobrá varianta. Fíha. :-)
Od toľkej nervozity, čo som vyviedol na druhej kontrole som načisto zabudol, kde sa to nachádzam a orientačný zmysel nie a nie sa naštartovať. Čudujem sa, ako som sem vôbec trafil. Kde to dopekla som? Ja to tu nejako nepoznávam. Časť môjho inštinktu mi vraví, že je to tu známe ale drvivá väčšina neurónov, či čo sú to v tej hlave za dráty, si tvrdohlavo melie svoje. Žeby som sa skúsil reštartovať? Vysadnúť a znovu nasadnúť na bike? Asi mi rozvahu blokuje adrenalín alebo už neviem. Štvorka kontrola je blízko. Bez dlhého rozmýšľania sa rozhodujem, že na ňu nepôjdem postupom ako išli tí dvaja oproti ale pôjdem ďalej po vrstevnici. Pôjdem ďalej a kdesi odbočím doľava hore. Zatiaľ netuším kde. Možno sa dám cestou dokopy a odbočím správne. Možno.

4. Jachám si po chodníku. Len v mrákotach si uvedomujem, že práve jazdím po žltej značke, ktorá vedie z Peknej cesty hore smerom na Kamzík. Dva-tri krát zastavujem, pozerám do mapy, aby som neprešvihol odbočku doľava do kopca. Mimo chodníka sú dvaja turisti. Nevidel som ich uskakovať ale ktovie. Možno začuli ten môj rachot biku, asi preventívne odskočili. Odbočujem doľava. Je to táto odbočka? Určite? Je to veľmi smiešne, lebo doľava hore musím hneď, ako nájdem prvú odbočku. To je práve teraz. Viac chodníkov hore jednoducho v tomto úseku nevedie. Kopec to hnusný, šliapem, dupem, hromžím. Začínam byť neistý. Stupák je furt ostrý. Zoskakujem z biku (reštartujem :-) potlačím do kopca a po chvíli znovu naskakujem a pridávam tempo. Kopec už je miernejší a vidím v diaľke bikerov. Tfúúúha, Trafil som. Gebuľa sa mi asi spamätáva. Jupí. Mám, štvorku a ide sa na päťku. Kde je?

5. Šmarjá, tak to sa musím rozhodnúť poriadne. Varianta ísť durch dole k vojakom a asfaltkou hore ma našťastie vôbec nenapadla. Vrstevnicový presun zavrhujem pre nepríjemné záverečné stúpanie. A možno aj kvôli tej krvavej stezke. Ten chodník tam v tom záverečnom stúpaní je v príšernom stave. Mäkký, konármi vykladaný chodník. To nie, to neberiem. Idem hornou variantou. Preskakujem rachnutý strom cez chodník, Luneticova lepšia polovička ma ochotne púšťa pred seba a ja zúrivo makám dopredu. Len tesne som sa minul s protiidúcim bikerom. Ide sa hore na Štefánikovú magistrálu. Križujem ju a znovu sa na ňu napájam po krátkom stupáku. Pokračujem a kopírujem tak vlastne postup v opačnom smere z prvej kontroly na druhú (kua - druhú). Okolo prvej kontroly len prehučím a mihne sa mi v hlave myšlienka, čo by sa stalo, keby som znovu označil čip na prvej kontrole. To som našťastie nestihol ani zrealizovať, lebo o chvíľu už zjazdujem po úzkom lesnom chodníku čo bol kedysi lesná cesta.
Konečne. mám päťku a pokračujem v ceste dole. Vyleziem na asfaltke a len ju križujem. Dostal som sa tým zjazdom do tempa a za zákrutou sa objavil Rasťo. Dlho netrvalo a obieham ho len také cvrkoty. Na anglické zdvorilosti niet času. Potom pokecáme.

6. Znovu mi začína blbnúť gebuľa. Neviem správne identifikovať, kde sa tá šestka nachádza. V hlave mi naskakujú dve varianty a neviem sa za toho oného rozhodnúť, ktorou pôjdem. Kašlem na to. Keď budem na križovatke, pôjdem, kade ma ruky povedú. Križovatku som prefičal a išiel rovno. Tým pádom som sa teda rozhodol (pardón ruky sa rozhodli, nohy mi dnes rozkazovať nebudú :-) pre hrebeňovú variantu. Vyšliapem kopček, skoro som znovu reštartoval, doprava, chvíľu rovno, doľava, doprava, rovno, doprava a super, tu je. Dievča pri kontrole som takmer zinfarktoval ako som v poslednej chvíli zaflekoval pri kontrole.

7. Vraciam sa a blbo odbočujem. Zase vraciam, či vlastne vraciam sa. Konečne idem dobre. Fíha, Rasťo sa tu motá a čumí do mapy. Obletím ho, doprava dole po modrej značke a pri Bani doľava na chodník, na ktorom som ešte v živote nebol. To by jeden neveril. Bývam tu blízko už roky a neviem o tomto chodníku. Označujem 7 kontrolu a ďalej to už je len páskami vyznačený vjazd do cieľa. Makám a strkám fakáč do cieľovej kontrolnej stanice.

Ty vole, to bol adrenalín. Makal som koľko sa dalo. Včera som sa asi vyčerpal, lebo dnes mi to nešlo bohvieako. O kotrbe na vlastnom krku nehovoriac. :-)
Zelenou a modrou farbou sú vyznačené možné varianty postupu zo 4 kontroly na 5. Ja som išiel po žltej naspäť tou istou trasou. Mám dojem, že to bola najrýchlejšia trasa. Pre rýchlostne založených bikerov.

V cieli sa ma pani pýta ako bolo. Podáva mi pohár s minerálkou a vyzvedá ako bolo. To je asi nejaká spoločenská fráza. \"Ako bolo?\" :-) Odfrázujem, že to bolo dobré, a že tu som ešte nebol. Pohár exnem a prosím si ešte raz. Teda, dnes to bola iná jazda.
Medzitým prichádzajú ďalší a rozmýšľam, kde toľko trčí ten Rasťo. Aspoň prichádzali baby a očumoval som.
Konečne sa uráčilo Rasťovi doraziť. Pofotil som ho a bolo. Jáááj, už dlho nebol Rasťo taký zhovorčivý. Evidentne sa mu to páčilo. Ba dokonca, že to bolo nejaké krátke či čo. Čo som to včera hovoril po svojej jazde? Asi dosť podobné veci. :-)

Dopili sme a zobrali nám mapy. Vraj ich dostaneme dole. Tak sa poberáme dole. Ja idem skratkou cez les a Rasťo asi po asfalte. Dole v centre sa už robili skupinky debatujúcich o dnešnej jazde. Aký rozdiel oproti takému odjazdenému cyklomaratónu. :-) Dole už bol Roman K. Ten štartoval medzi prvými takže tu už postáva asi dosť dlho.
Načítavam si čip a o chvíľu dostanem výsledky s medzičasmi. Najprv podám Rasťovi papierik a potom sa pustím do študovania svojho. Čas?
No, horší ako včera ale dnes to bolo tuším náročnejšie. Ale nie je to také zlé. Na priebežnej výsledkovej listine vidím, že som na treťom mieste. Prvý je ktosi s časom okolo 37 minút. Ako sa tak rozprávame s Rasťom a Romanom, priebežne chodím kontrolovať priebežne výsledky a sledujem, ako pomaly ale isto padám nižšie a nižšie. Keď sa na prvom mieste objaví čas okolo 31 minút tak to už začínam v duchu odpadávať, do akej skupiny som sa to nanominoval. 31 minút? Za koľko by ten maník odjazdil tú moju včerajšiu výkonnostnú kategóriu? To by bola taká 20 minútová jednohubka. :-)

Rasťo by už chcel ísť domov. Čím viac je jasné, že svoju kategóriu pravdepodobne vyhrá, tým viac ho to ťahá domov. Keby mal mapu, tak by asi išiel. Organizátori dobre vedeli, ako majú udržať tých lumpov pohromade až do vyhlasovania výsledkov. :-)
Asi sa mu zdalo to dnešné víťazstvo priveľmi jednoduché. Našťastie vyhlasovanie výsledkov je posunuté na rozumnejší čas ako včera. Takže príliš \"netrpel\". Dovtedy nám rozdali konečne naše milované mapy a pustili sme sa do debát, aké sú tie mapy fasa, presné, prehľadné, jednoducho Mária. No, podľa mňa až také presné nie. Našiel som na nej, resp. nenašiel som na nej zaznačené tri lesné chodníky. Po jednom som určite išiel (a nielen ja), hoci na mape nie je zaznačený, síce kúsok, ale nie je. Stále je to však špičkovo dobre urobená mapa. Kam sa hrabe taká Nitra-Jelenec. Tam sa to tuším robilo podľa nasledovného receptu. Zoberie sa najnovšia mapa aká sa nájde, prepíše sa dátum na aktuálny a mapa je hotová. Keby to bolo také jednoduché aj s lesom, ktorý medzitým doznal vegetačných zmien. A tak sa z lesnej cesty za pár rokov sa stal obyčajný les. No a teraz sa orientuj. :-)

Konečne vyhlasovanie výsledkov. Rasťa už žerú mrle. Chvalabohu jeho kategória je vyhlasovaná medzi prvými. Potom nasledujú profíci a elita. Ako si tak fotím víťazov v jednotlivých kategóriách, všimol som si, že víťaz z mojej kategórie je na prvom mieste nižší ako strašný čahoun na mieste druhom. Normálne si tam drzo trčí a víťaz Štefan Š. si to práve všimol tiež a gestom mu naznačuje, aby moc netrčal. :-)

Potom sa hodnotila zaujímavá disciplína. Presun zo 4 kontroly na 5. Vyhlasoval sa maník, ktorý to zmákol najrýchlejšie. Vyhral to tuším maník z Elity za čas pod 10 minút. Ja som ten úsek urobil za necelých 11 minút. No keby som vedel, že bude takáto špeciálna bonusová súťaž, asi by som dupol do tých pedálov viac.
Áááále, zase kecám, jazdil som akurát tak s jazykom po mapníku. Viac som z tých nôh vydupať nedokázal.
Takže víťaz vyhral vinársky hever. Je to v správnych rukách. Až ho začne pípeť páliť, ten prvý do sklepa trafí v najrýchlejšom čase.

No a potom prišiel gól. Aspoň pre mňa. Vyhlasoval sa najlepší amatér a keď moderátor skomolil moje meno, tak sa mi ani veriť nechcelo, že myslel mňa. Tak som sa aspoň postavil, lebo vidím, že pani ředitelka závodů Králová sliedi očami po hľadisku až ma konečne zbadala. Keď sa na mňa usmiala, už som len prekvapene hlesol, že to som teda nečakal. Kto ma teraz odfotí? Moderátor počas odovzdávania vravel, že som včera štartoval na Kondičnej trati a na dnes som sa prihlásil medzi starú gardu. A vraj, že keby to bolo možné, že by som išiel aj medzi Elitu. Chachachááá. No určite. Táto príučka od maníkov z dnešnej kategórie mi nateraz zatiaľ stačila. Už to nie je len o orientácií, ale aj o dupaní do pedálov. Veď takmer sekundové rozdiely pri presune zo 4 kontroly na 5, tomu jasne nasvedčujú. Išiel som totálne nadoraz a prd z toho. 6 najlepší čas v mojej skupine z 30. :-)
Dostal som sadu 6 šampusových pohárov.

Ešte jedna cena ma zaujala. Dostal ju biker za nezištnú pomoc včerajšiemu zranenému. Našiel peňaženku s kopou tisíciek. Sa rozumie, že našla adresáta. To už hej. :-)

Na záver musím pochváliť celé preteky, organizátorov, ľudí okolo toho. Dali do toho svoj voľný čas, hoci by tiež určite radi išli blbúť na preteky. Sedieť a strážiť pri SI kontrolných staniciach zopár hodín, to by som ja osobne asi nerozchodil. Zorganizované to bolo naozaj dobre. Už sa teším na budúce preteky v Bratislave. To bude zase čurbes. :-) Juchúúúú.

Ešte údaje, čo si pamätám z tacháču.

AVS: 18.7
DST: 13.10

Keď sa tak na to pozerám, tak tá druhá kontrola bola jedna z najhorších. Horšie už bola len 7 kontrola ale tam to už bolo asi o sekundách. Zaujímavý je však presun z tretej kontroly na štvrtú a ešte som to vylepšil presunom na 5 kontrolu. To ma pekne koplo dopredu v priebežnom poradí.

Doma mi naši vravia, že ma na tých pretekov dobre vybavili. V sobotu šampus a dnes šampusové poháre. Takto nejako sa vychovávajú alkoholici. :-)