Triatlonová sezóna 2012

Pred koncom roka je dobré rekapitulovať. Mimoriadne úspešnú triatlonovú sezónu som zavŕšil triatlonom pre všetkých začiatkom septembra. Podarilo sa mi umiestniť alebo zaznamenať osobák na každom triatlone tejto sezóny.  Vrcholovými pretekmi bol Ironman Regensburg v júni a tomu som podriadil aj prípravu.  Zvyšok už bolo iba pre radosť.

Po ČSOB maratóne som sa neodvážil na tradičný Devín, ale volil som radšej rovnako obľúbenú Babu.  Na štarte sme sa hecovali s doktorom, Mirom a Ježom.  Ich výkonnosť sa jednoznačne potvrdila a chrbty mi ukázali hneď na začiatku.  Bežalo sa mi fantasticky a aj pomerne rýchlo.  Bolo krásne počasie a pomerne teplo.  Aj som banoval, že som si nevzal žiadnu fľašu s vodou.  Výkonnosť som mal dobrú, ale som cítil nedostatok rýchlosti.  Špička mi ušla a bežal som väčšinou sám.  Pár km pred Bielym Krížom sme bežali dvaja.  Bol som už hrozne smädný.  Občerstvovačka padla fajn.  Riadne som sa napil, ale stratil veľa času.  Chlapík mi ušiel, musel som trieliť za ním.  Po prebehu potoka a obehnutí turistov sme bežali dolu kopcom.  Mal som problém držať rýchlosť.  Dobehol nás ďaľší pretekár a začali mi unikať.  Musel som zahájiť stíhacie preteky, dúfajúc, že v náročnom kľukatom teréne chlapcov dobehnem.  Predpoklad sa naplnil a jedného som dal.  Druhá moja méta bola Pekný vrch.  Dal som si vody a šupital.  V kopcoch som dobrý a predbehol som aj ďaľšieho pretekára.  Posledná úloha bola udržať pozíciu.  Aj sa mi darilo.  Pred záverečným stupákom mi niekto naložil.  Do cieľa som zapol turbo a už som nič nedovolil.  Výsledný čas  bol 2:02, vynikajúci, aj keď na bedňu nestačil a bol som o 4 minúty pomalší ako minule.  Každopádne som bol veľmi spokojný s výkonom.  Preteky splnili prípravný cieľ aj spoločenskú funkciu.

Ďaľšími prípravnými pretekmi bol Leitha radmaratón, tentoraz na biku. Trojokruhové preteky s jedným vážným stupákom a jedným menším. Jeden okruh mal 40km.  Bol som v tíme s Milanom a Emilom.  Žial ušiel som im už v prvých kilometroch.  Pamätám si, že po prvom kopci som mal dosť a nevedel som si predstaviť to ísť ešte dva krát.  Ako sa hovorí je to v hlave a telo sa prispôsobí.  Po rovinkách som vždy našiel nejakých ťahačov a pekne sme sa vystriedali na špici.  Vôbec som netaktizoval a išiel som koľko to dalo aj na špici. Chcel som mať kvalitný tréning a na Milanove reči ako netakticky jazdím som ohľad nebral.  Išiel som výborne a vykapal som až na poslednom kopčeku.  Chýbalo mi aj palivo.  Posledny okruh som jazdil už úplne nasucho, občerstvovačky som nevidel.  Taký som nevšímavý.  Chlapci mi ušli, nuž som sa aj sám vytrápil. Po zjazde som cvakol dobrého ťahača.  Pekne sme sa prestriedali a pred cieľom som mal sily aj na špurt.  On sa vzdal a nemal som konkurenciu, iba dobrý pocit.  Zajazdil som v slušnom čase 3:34:30  Milan sa necítil dobre a zabalil to po dvoch kolách.  Emil prišiel po nás.

Tesne pred Ironmanom som štartoval na novom City Triatlone, ktorý nahradil tradičný senecký.  Cítil som sa výborne, aj keď som netušil ako to dopadne.  Rýchlosť som vôbec netrénoval, iba objemy, ak nerátam simulovaný utorkový cyklotréning.  Štartovali sme skokom z móla do Kuchajdy v neoprénoch. Nechal som sa zaskočiť a to v oboch zmysloch.  Odniesla to päta.  Plával som ako o dušu a zakyselil som sa.  Nohy som najprv skoro iba ťahal, úplne zdrevenili.  Skoro nič som nevidel, plával som len tak orientačne.  Po chvíli som mal pocit, že som úplne posledný.  Ostatne tento pocit pri plávaní nie je pre mňa nič nezvyčajného.  Pri prvej bójke som konečne chytil dych a tempo.  Márne som sa snažil doplávať predplavcov.  Cieľový oblúk sa približoval a moja najslabšia disciplína končila.  Čas ma prekvapivo potešil  12:13.  Rýchlo som zvládol aj prechod a zvesela šlapal do pedálov.  Cesta mala svoje nástrahy, koľaje, výmoly a hlavne zákerné otočky.  Točil som koľko to dalo, dúfajúc v super čas.  Mal som najazdené v tréningu ako nikdy.  Vzhľadom na sólo jazdu a retardéry, čas patril iba do kategórie priemerných - 35:48.  

Druhý prechod mi vôbec nevyšiel.  Nevedel som sa obuť do tenisiek, zabudol som utiahnuté šnúrky.  Navyše som dostal aj penalizáciu za predčasné zloženie prilby než bol bike zaparkovaný.  Maličkosť, ale nepotešila.  Bežali sme cez Polus po chodbách obchodného centra a okolo Kuchajdy.  Bolela ma noha z nešťastného doskoku na móle.  Dve kolečká som to vydržal a špurtoval do cieľa v čase 1:07:41.  Úžasné preteky, výborná atmosféra, priatelia.  Na moje prekvapenie som sa umiestnil na treťom mieste v kategórii.

Na Ironmane v Nemecku som dal osobák v čase 10:45.35  Podrobnú reportku najdete na www.sportreport.sk.

V rámci regenerácie som skúsil nové preteky v Banskej Bystrici - Tour de Volcano.  Musím povedať, že boli na vysokej úrovni a aj trať bola výborná.  Od štartu až po Brezno sme šlapali v jednom balíku vysokou rýchlosťou cez 40km/h.  Únik drakov nerátam.  Nasledoval dlhý tiahly stupák do Hriňovej. V 34 stupnovej horúčave dobre padli tiene.  Točil som skoro stále 39/21 v mini balíčku štyroch cyklistov.  Pulzy cez 160, pocitovo horšie ako pri behu, išlo mi pľúca roztrhať.  Zvykol som si a bolesť pominula, ťahal som pravidelne.  Pomyslenú horskú prémiu som vyhral a tešil som sa na jedinú občerstvovačku na trati.  Nemali žiadne cyklo fľaše, musel som sa napiť z plastového pohárika a počkať kým mi chlapík naleje do mojej jedinej malej fľaše, druhú som neprezieravo zahodil mysliac, že ušetrím hmotnosť a dostanem aj tak novú.  To už nikdy nespravím.  Zjazd bol po novom asfalte veľmi príjemný.  Bol som aj dosť rýchly, ale nie tak ako ostatní.  Po prvom zjazde nasledoval "medziplyn" v podobe krátkeho výživného stúpania.  Nemám to rád.  Nohy si ešte neoddýchli, telo je na blato a opätovné zdvíhanie pulzu dá zabrať.  Našťastie druhý zjazd pomohol, dolu som chytil pekný balík a opäť sme veselo šlapali.  Utrhol som sa za dedinou v miernom stúpaní, ktoré prešlo do výživného až šrotovného.  Mám to rád, keď stále môžem stúpať a mám svoje tempo.  Bolesť po čase pominie a radosť z prekonania sa stojí za to.  V tejto časti som jazdil úplne sám, balík niekde vzadu.  Jazdili sme po úzkych cestách v lazoch.  Boli tam aj hupky, ale prevažne do kopcov.  Pri jednom krátkom zjazde som skoro vyletel z trate.  Už som sa chystal na pád, ale v poslednej chvíli pred trávnatou priekopou zabrala brzda a náklon a zvládol som to.  Uf, naozaj mi lepilo.  Balík ma dostihol ako obyčajne v miernom a dlhom zjazde.  Neviem, či som taký ľahký,  alebo mám pomalý bike.  Dolu kopcami som evidentne pomaľší.

Došli mi nápoje a vedel som, že v tej horúčave, to môže byť kritické.  Občas som ťahal aj špicu.  Neviem, či to bol dobrý nápad.  ASi 10km pred cieľom sme dostali od divákov vodu, snažil som sa k nej dostať, ale sa mi neušlo.  Táto udalosť spôsobila chaos v balíku a mne v krátkom stúpani všetci ušli.  Nevládal som sa chytiť.  Takýchto zostalo zopár ďaľších a zjavne vypúšťali.  Dobehol som ich, ale ani sa nechytili.  Do cieľa 135km trate ostávalo zopár km.  Napriek tomu boj neskončil a začal brutálny stupák, kde som točil nielen nohami, ale aj očami.  Diváci si mohli myslieť, že mám vypité ako som sa motal od kraja po kraj.  Z posledných síl som zakričal "vodu!".  Malý chlapec mi doniesol veľku fľašu minerálky a zachránil ma.  Vypil som na ex pol litra a naplnil fľašu.  So zaťatými zubami som vyšlapal zvyšok kopca.  Zjazd bol vykúpením z trápenia, ktoré ešte neskončilo.  Kopec bol ešte jeden, nie však taký dlhý.  Nasledoval nádherný zjazd cez cigánske usadlosti.  Dôležitý bol pre mňa chládok, mohol som sa občerstviť a nohy si mohli oddýchnuť.  Cesta bolo čiastočne rozbitá, ale to nič nebolo oproti poľnej ceste zo Šalkovej. Pri krátkom stúpani som chytil šialený kŕč do pravej nohy.  Daň z tepla a nedostatku tekutín.  Mierne stúpanie som odkrútil na jednej.  V klesaní sa mi podarilo nohu upokojiť a rozhýbať.  Do cieľa som prišiel sám, pár minút za balíkom v čase 3:48:11. Veľmi som bol šťastný, že som to dal a v takom čase.  Preteky sa mi páčili a určite by som ich rád ešte skúsil.

Polovičný Ironman v Bátovciach som išiel po druhý krát a vynieslo mi to prvé miesto v kategórii, zároveń osobák za 4:52.  Tieto preteky mi zo všetkých triatlonov najlepšie sedia.  Detaily som popísal v reportke. http://www.sportreport.sk

Obľúbený a tradičný TAT som po ročnej pauze absolvoval v elitnej kategórii.  Nie žeby som bol elitný, ale chcel som prejsť Danovou lustráciou.  Bolo horúce počasie, voda chladná a neoprény nutné.  Štartovali sme z móla, okuliare skok prežili.  Plávanie sa mi zdalo nekonečné a vzdialenosť 1500m viac než poctivá.  Plával som skoro ako slimák, na mňa aj tak rýchlo za 28:31.  Po prvý krát to bol nehákový triatlon a teda moja koza mala premiéru.  Makal som ako sa dalo, ale cítil som, že nepodávam optimálny výkon.  Neviem, či mi koza vôbec pomohla. Tradične mi vyšiel beh.  Mal som rešpekt kvôli teplu.  Trať bola divná, kombinácia trávy a asfaltu.  Vynakladal som poctivé úsilie, nevedel som presne ako to dopadne.  Štyri kolá sa podobali ako vajce vajcu, čo mi dávalo pocit spokojnosti.  Dobehol som v krásnom čase 1:19:24.  Nie je to môj najlepší čas, ale v tento deň bol.  Podal som poctivý výkon a dostal som uznanie od kamarátov, ktorí si horúce počasie "vyžrali" a ich časy sa môjmu ani len nepriblížili.  Umiestnil som sa na druhom mieste v kategórii za Švaňom.  Naložil mi 6 min v plávaní, ktoré som veru ťažko mohol stiahnuť, aj keď mal ostatné kategórie slabšie.

Na "Triatlon pre všetkých" som sa rozhodol až večer pred pretekmi.  Chýbala mi motivácia a čas.  Bol som už nervózny z New York maratónu, na ktorý som sa mal už poctivo pripravovať, preto som zvolil šprint vzdialenosti.  Koniec koncov, ani som nemal natrénované objemy.  Rolu zohrala aj klubová príslušnosť a solidarita.  Preteky mali premiestnený štart k Ružinovskej ceste, čo bolo zlepšenie.  Plávanie som napálil, ale kyselina bola znesiteľná a nezdrevenel som.  Po druhej bójke mi spadli okuliare a chvíľu trvalo, kým som ich nasadil.  Nemal som to natrénované.  Napriek tomu som doplával v krásnom čase 11:29.  Bicykel som krásne krútil.  Ťahal sám, ale občas mi pomohol niekto zozadu.  Stačilo mi, že ma naháňal.  V druhom kole sme docvakli väčší balík.  Bolo to super. Občas som si oddýchol.  Bol som rád, že som prežil zopár kolízii s autami či chodcami, ktorí vošli do cesty.  Z balíku som vybiehal prvý.  Perfektne som zvládol aj depo.  Bežal som naplno bez problémov.  Čas spomaľoval iba retardér pri hoteli Junior v podobe prudkej kľukane v otvorenom bufete.  Napriek osobáku v čase 1:07:10 som sa nikde neumiestnil.  Aký paradox.  Zjavne sú aj lepší borci odo mňa, ale nechodia na iné súťaže.

Zhrniem sezónu: päť triatlonov a v nich 3 bedne - prvé, druhé aj tretie miesto - štyri osobáky.  Môžem byť ešte lepší? V terajšej situácii, po operácii menisku, mi to príde ako sen.