Víťazný Slovakman 113

Pred tromi rokmi som sa po prvý krát s malou dušičkou odhodlal na polovičné trate Ironmana v Bátovciach. S intenzívnym tréningom, napriek malým skúsenostiam, som to zvládol celkom v pohode za 5:07. Bol som vtedy na seba veľmi hrdý.

Teraz som sa na preteky nepripravoval. Pred mesiacom som dal Ironmana v Regensburgu, dva týždne potom cyklopreteky Tour de Volcano. Bol som prekvapený ako rýchlo som sa po dlhom triatlone zregeneroval. Trénoval som oddychovo a skoro som zabudol aj behať. Veľmi som chcel pretekať na tratiach v Štiavnických vrchoch. Posledné dva roky som sa nemohol zúčastniť. Na nejaké umiestnenie som ani nepomyslel. Chcel som ísť len tak pre seba zlepšiť čas a dúfať, že to dám pod päť hodín, čo považujem za vynikajúci čas v tejto disciplíne.

Do dejiska pretekov som pricestoval ráno. Nová R1 výrazne pomohla. Čakalo nás už čerstvo pokosené parkovisko. Registrácia prebehla hladko. Prípravu na preteky nám spríjemňoval svojim hláškami Vlado Baron. S Evkou sme sa rozjazdili. Bike fungoval bezchybne a zatiaľ aj nohy. Počasie bolo zamračené, ale pre istotu som sa natrel aj proti slnku. Odovzdal som veci do depa a vyčkával na štart. Voda bola v neopréne príjemná. Asi sa mi horší zrak, na dve vzdialené veľké bóje som ledva dovidel a tie určovali iba jeden plavecký okruh z dvoch. Čakanie vo vode sme si krátili rozprávaním klasickými rečami seba podceňovania. Ja som sa týmto nezaoberal. Sústreďoval som sa na štart. V podvedomí som sa obdivoval, že som sa dal opäť namotivovať na také dlhé preteky.

Ako som si už na triatlonoch zvykol, štart bol opäť nečakaný v oboch smeroch, v čase aj v spôsobe. Za zvuku píšťalky sme sa vrhli do vody a bojovali. Do slova a do písmena, aj som si glgol rybničnej vody, chvíľu mi trvalo chytiť dych. Metali sme sa tam krížom-krážom. Našťastie k výrazným fyzickým konfliktom neprišlo. Po prvú bójku som sa rozplával, potom sa pole roztiahlo a mohol som plávať ako rýchlo som chcel. Napriek tomu sa medzera predo mnou nezmenšovala. Druhú bójku som nevidel, nuž som musel plávať naslepo, čo nemám veľmi rád. Po obrátke sa mi plávalo veselšie a už bol čas aj na korigovanie techniky. Hral som sa so zábermi a keď sa zadarilo, priblížil som sa ku mojim predplavcom. Snažili sa, nechceli sa dať predbehnúť. Konečne koniec prvého okruhu a výbeh z vody. Medzičas 16 minút ma pozitívne prekvapil.

Radostne som sa vrhol do vody na dupľu. Sám seba som obdivoval, že to dám ešte raz. Veď už prvý okruh sa mi zdal nekonečný. Teraz sa mi už plávalo voľnejšie, dokonca som si dovolil občas aj nádych na druhú stranu, kvôli uvoľneniu krku, získaniu prehľadu a symetrie. Cieľovú rovinku som si vychutnal a ponaháňal pretekárov. Bol som rád, že to mám za sebou. Oficiálny čas 34 min.

Vyzliekanie neoprénu sa mi dobre podarilo. Vyrazil som na bike. Nohy boli akési prázdne. Príliš som sa nenaháňal, točil som koľko sa dalo a čakal, kým sa tekutiny stabilizujú. V kopcoch som nabral tempo a dych. Išlo sa mi v pohode. Dobre som vládal. Energetický gél som dal až v kopcoch. Napriek zamračenému počasiu mi jedna fľaša vody ledva stačila. Prvé kolečko bolo iba zahrievacie, žiadne preteky. Dobrí boli veľmi vpredu a slabí sa ma nechytali. Medzičas 53 minút.

Na obrátke som si vzal vodu a banán, s ktorým mi vnútili aj gél. Bolo mi ho ľúto vyhodiť, bol mi však na oštaru. Druhé kolo sa zo začiatku podobalo prvému. Azda stojí za zmienku prilepená páska na predné koleso pred odbočkou na Uhliská. Vydávalo to nepríjemný zvuk, až ma to donútilo zastať. Pri zjazde do Pukanca ma dobehla väčšia partička rýchlikov. Hákovali ako diví. Zapojil som sa za nich, keď tu zrazu prikvitol rozhodca na motorke. Našťastie mal som dostatočný odstup a potom som vyrazil dopredu a nadobro som im ušiel. Za Pukancom som dobehol Dana Konečného. A to som nechápal. Je to výborný plavec aj cyklista. O chvíľu sa prihnal aj Viktor a Kika. Vyprovokovali ma a pustil som sa za nimi. Ťahali výborne proti vetru. Nehákoval som, akoby sa mohlo zdať. Druhé kolo biku sa časom vyrovnalo prvému, skoro na sekundu presne. Na krátkom kopčeku ma na oplátku s úsmevom predbehol Dano. Jazdil predo mnou s Kikou. Napokon aj s Viktorom. Hovorím: “Super preteky“. Páčilo sa mi to.

Na prvom kopčeku im všetkým došlo. Predbehol som ich veľkou rýchlosťou. Neskôr ma dobehol Viktor a potom sme to ťahali spolu. Lepšie povedané on stále za mnou. Do dlhého tiahleho kopca mi to ťahalo veľmi dobre. Nemohol som Viktora striasť. Podarilo sa mi to až ku koncu a dosť výrazne. Bol som spokojný so svojim výkonom. Na Uhliskách som vo vlnovkách strácal rýchlosť. Po zjazde mi svaly vytuhli. Pred Pukancom ma Viktor drzo predbehol a nechytil som sa. Za dedinou fúkal nepríjemný protivietor a nechcelo sa mi už príliš opierať do pedálov. Prejavilo sa to aj na 2 minútovej strate. Zjazdy mi akosi nejdú. V depe som sa zdržal obliekaním ponožiek a šnurovaním. Fakt by som si už mohol dať gumičky do tenisiek. Pri vybiehaní na polmaratón som počul za sebou Kiku. Nejaký kilometer, či dva, bežala za mnou. Hovoril som si: „Skúsim ju nestratiť.“ Viem, že behá porovnateľne so mnou. Bolo príšerné teplo a slnko pálilo. Nohy boli tuhé, poháňal som ich vôľou a snažil som sa uvoľniť. Medzičas na prvej obrátke 11 min ma prekvapil, aj potešil. Plánoval som bežať okolo 11:30. Vylial som do seba dva poháre vody. Druhý úsek som bežal s Kikou v plánovanom čase. Najťažšie mi bolo vybehnúť hore na hrádzu. Zvládol som to a ukrojil prvú štvrtinu trate. Vzal som si aj melón na občerstvenie. Dobrovoľníčka ma ulovila do šnúrok, ktoré sme dostávali po každom okruhu. Kika mi pomaly, ale isto unikala. Nechcela so mnou bežať. Snažil som sa ju nestratiť, ale nešlo to. Skúšam zvýšiť frekvenciu, uvoľniť sa, nie som rýchlejší. Navyše sa občas ozve aj pichanie v brušnej dutine. Viem, že musím uvoľniť brušné svaly, ktoré podvedome sťahujem. Podarilo sa. Nechce sa mi už bežať, je to ťažké, ale musím vydržať. Kúsok pred obrátkou Kiku znenazdajky predbieham. Musela zastať, kvôli problému s teniskou. Opäť pijem čistú vodu. Z melóna mi je príliš sladko v ústach. Po obrátke ma Kika opäť predbieha a nevládzem sa chytiť. Je to šampiónka, mám to márne. Bežal som rovnomerne ako stroj, vždy prvú časť za 11:38 a druhú za 12: 15. Viktor mierne a vytrvale zvyšuje náskok. Už sa s nikým nezdravím, nekomentujem. Iba bežím ako na púšti. Noro ma zásobuje špongiami, pomáha mi to. Polovicu trate mám za 46 min a to je veľmi dobré a povzbudivé. Tretie kolo je ťažké, našťastie sa počasie umúdrilo. Držím si tempo. Telo nevládze, nohy melú iba zo zotrvačnosti. Musim to vydržať. Mám nádej na vysnívaný čas pod päť hodín. Cítim ľavý nárt ako štípe od zodretia kože. Nevadí. Ani neviem ako, ale tretí okruh som prežil.

Vybieham do posledného okruhu. Už sa teším, že čoskoro sa utrpenie skončí. Ktosi na mňa kričí: „Ideš už domov.“ Pomohlo mi to. Uvoľnil som sa a predstavoval som si ako idem ku všetkým milovaným do pomysleného raja, kde skončí utrpenie a som už iba kúsok od cieľa. Mal som pocit, že sa mi beží ľahšie a endorfíny sa vyplavujú. Pijem na poslednej obrátke opäť vodu, zároveň sa ochladzujem. Sledujem si čas a vyzerá to celkovo na 4:50. Snažím sa bežať, čo najrýchlejšie. Dá sa to. Vidina cieľa je zázračná, aj keď musím byť ešte trpezlivý a bežať krok za krokom. Ani sa nenazdávam a je tu posledný stupák. V tomto stave ako mt. Everest. Svaly štípu, nohy sa hýbu pomaly. Konečne ho zdolávam, naťahujem krok a finišujem. Výsledný čas 4:52:24. Kika mi naložila minútu a Viktor tri. Dano zaostal veľmi ďaleko.

Dokázal som to hlboko pod 5 hodín a stal som sa majstrom SR v strednom triatlone v mojej kategórii. Zlepšil som sa vo všetkých disciplínach a konkuroval výborným športovcom. Fantázia, obrovský úspech. Toto som naozaj nečakal a ani nesníval. Zúročil som svoje úsilie. Detailné časy si môžete pozrieť na www.sportis.cz