XX. Silvestrovský beh cez BA mosty 2008
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Beh
Toto bol môj asi 5-ty ročník a 3-tí od postavenia mostu Apollo. Preteky sú to nevyspytateľné a sú skôr poznačené puncom spoločenskosti ako vážnym zápolením. Niektorí to však berú vážne 
. Vrátane mňa. Počasie býva neisté a hlavne povrch trate. Väčšinou býva šmykľavo a to hlavne na schodoch a mostoch. Tentokrát bol povrch výborný aj keď trošku zima -4°C. Ani vietor nemal silvestrovskú dovolenku a predsalen citeľne fúkal. Každým rokom našťastie bežcov pribúda a preto vždy konštatujeme rekordnú účasť. Teraz bol nárast znateľný - 417 bežcov oproti 280 v roku 2007. Najviac som sa bál, že nestihneme ani odštartovať, lebo rad na štartové čísla bol polhodinový od deviatej hodiny. Štart napokon posunuli na 10:10.
Špeciálne som sa na tieto preteky nepripravoval. Bral som to ako bežeckú rozlúčku so starým rokom. Dokonca aj bežecký decembrový kalendár zíval poloprázdnotou, aj keď bol pretkaný plaveckými čriepkami. Na štart v Petržalke som prišiel po 9tej hodine, ale veru rad bol asi 50m. Nepomohla príliš ani registrácia cez internet. Všetci čakali rovnako, ibaže som nemusel vypisovať lístoček s údajmi. Postretal som zopár známych. S číslom som sa vymotal asi o 9:40. Štart posunuli o 15min. Prezliekol som sa v autobuse. Klasicky sa niektorí posťažovali na zranenia a netrénovanosť, aby následne zlepšili svoje osobáky. Vymotal som sa z tepla autobusu do zimy sa rozcvičiť. Vonku som sa dozvedel, že štart je posunutý iba o 10min. Mal som, čo robiť, aby som sa ako tak stihol rozcvičiť a ešte aj zaujať pozíciu v dave rekreačných bežcov.
Vyštartovali sme presne. Po koniec VŠE som sa držal vpredu v dave. Tempo sa mi zdalo pomalé, aj keď to bol iba štart, ale ja som bol zvyknutý na rýchlejšie tempá, tak som netakticky vyrazil dopredu, napriek komentárom ostatných. Bolo mi to jedno, lebo som nemal medajlové ambície. Chcel som sa pokúsiť iba zlepšiť minuloročný čas, aj keď v realite som sa na to necítil. Na moje prekvapenie môj únik nikto neatakoval. Tak som bežal sám až do polovice Prístavného mosta. Tempo som mal dobré a cítil som, že predsa len som bol trocha rýchly, lebo laktát som cítil aj v rukách. Vedel som, že sa po chvíli stratí. Troška som poľavil, nech ma dobehnú, však nebudem bežať sám celú trať. Aj ma dobehli, ale držal som sa stále vo vedúcej skupinke. Po zbehnutí zo schodov, sa začali niekoľkí vzďaľovať. Ja som sa držal P. Deča. Trať bola trocha zmenená a nebežalo sa cez prístav, ale po chodníku ulice. Vedúca skupinka bola pár metrov pred nami. Bežalo sa mi v pohode. Žiadne trápenie. Mal som kyslíkovvú rezervu. V poslednej tretine tohoto úseku pred mostom Apollo som začal pociťovať nabiehajúci kŕč v pravej nohe. Neprestával až dosiahol svoj vrchol na konci chodníka pred Apolom až tak, že som musel zastať a nohu natiahnuť. Kŕč sa uvoľnil, ale sval bolel. Jasné, že konkurencia mi ušla. Bol som rád, že vôbec bežím. Tempo som musel zvoľniť, lebo noha bolela.
Na moste ma zopár bežcov predbehlo, ale nohu som ako-tak sprevádzkoval a začal znova po hrádzi bežať. V diaľke som videl Deča, tak som vedel, že preteky ešte neskončili. Bežal som ako sa dalo. Bolesť som nevnímal. Krok som nenaťahoval a bežal som skôr na vyššiu frekvenciu. Starý most som zrýchlil a dobehol skupinku 4 bežcov. Nedali sa predbehnúť ani po vybehnutí zo schodov na konci mosta. Dvoch som predbehol na nábreží. S ostatnými sme bežali spolu ešte aj Nový most. Pod ním mi už podľahli a bežal som dopredu. Medzitým sa dobehol Deča na 20-30m. Dobehli ma iní dvaja bežci a s nimi som sa prekáral. Každý chvílku ťahal pílku, ale zvíťaziť nevedel. Dôležité bolo, že sme sťahovali čas. Začal som taktizovať a šetril sily na finiš. Vybehli sme hore na most Lafranconi. Výbehy a zbehy mávam tradične výborné a hlavne potom mám síl na útok. Tak som to spravil aj teraz. Zapol som turbo a výkon na maximum. Oboch som sa striasol a útočil na ďaľšieho predo mnou. Aj toho som predbehol, ale zakontroval. Potom ešte zaútočil aj ten zozadu. Toto bola posledná štvrtina mostu. Dečo bol iba pár sekúnd predo mnou. Rýchlejšie to už ani nešlo. Možno som mal s finišom ešte trochu počkať. V záverečnej rovinke už nebolo koho predbiehať, všetci boli rýchli. Čas v cieli bol 40:26. Priam neuveriteľné. Takýto čas som nečakal, veď to bolo o 5min lepšie ako minulý rok.
Skončil som 12-ty v poradi, iba 2 minúty na víťaza. V kategórii by som bol jednoznačne prvý. Nehodnotila sa. Takéto umiestnenie na takomto podujatí som ešte nemal. Škoda toho kŕču, veď od 7-meho miesta ma delilo iba 19s. Od P. Deča som bol pomalší o 8s. Zrejme sa prejavila slabšia rozcvička, možno deficit minerálov alebo málo nabehaných kilometrov. Neviem, ale ešte sa mi to nestalo, keď nerátam Jungfrau maratón, ktorý bol však špecifický.Nakoniec bola ešte aj tombola a vyhral som jubilejné tričko. Tak môžem byť s rokom 2008, pokiaľ ide o šport, veľmi spokojný. Treba pochváliť organizátorov, že teraz sa tombola stihla vo veľmi krátkom čase a nemuseli sme stáť na zime a čakať, kým rozdajú všetky ceny. Škoda je, že nemohol každý bežec dostať nejaký aspoň malý suvenír, keďže bol jubilejný ročník. Zrejme ich rozdali na predchádzajúcich alebo kvôli Euru, ťažko povedať.
Výsledky sú na http://www.vos-tpk.sk
