35. Malokarpatský maratón 2009

Škoda, že bežalo málo vytrvalcov cca 50, lebo je to skutočne pekný maratónik a zaslúži si väčšiu účasť, no väčšina bežala zrejme týždeň predtým v Košiciach, takže na Trnavu síl nezostalo, navyše deň predtým a celú noc až do 9tej ráno lialo ako z krhly, čo niektoré padavky určite odradilo. Na tento maratón som sa chystal už viac krát, ale nikdy mi to nevyšlo. Tento krát sa to podarilo a presne mi to zapadlo medzi iné udalosti. Nemal som žiadne rekordné ambície, šiel som iba na radostné absolvovanie. Trénoval som teda, tak normálne, aby som prežil. Je pravda, že som mal za sebou celkom bohatú triatlonovú sezónu. Takže maratónik som bral tak nejak bez rešpektu:-)

Vyrazil som ráno o 7.30, aby som bol 8:15 v Trnave. Toto bolo po prvý krát, keď som ráno vyrážal z domu na maratón. Prišiel som medzi prvými, lialo a bolo trocha zima asi 12C. Tety na registrácii mi dali č. 19, uterák a pamätný pohár. Prezliekali sme sa v telocvični, miesta bolo dosť. Zoznámil som sa s jedným doktorom, bývalým atlétom šprintérom. Pol hodku pred štartom som do seba vrazil Isostar gel. Rozbehal som sa, prestalo pršať a bolo relatívne teplo, asi 14C. Občas sa aj slnko ukázalo na oblohe a nielen na obrázku. 10min pred štartom došiel na mňa riedky prípad s častým behaním, ledva som stihol štart. Našťastie troška meškali, asi museli vysušiť štartovaciu pištol. Našťastie sa to podarilo na prvý krát. Bežal som medzi prvými, aký nezvyk na maratóne:-) 6 bežcov bežalo aj tak trochu rýchlejšie. Po pár desiatkach metrov, sme odbočili z hlavnej cesty na malú kľukaňu, aby si nás ešte diváci obzreli naposledy a potom sme sa už vzďaľovali na okraj Trnavy. Poprední bežci zvyšovali tempo, ja som sa držal svojho tempa. Pripojil sa ku mne bežec č. 39., tváril sa, že bežím dosť rýchlo, ale bežal so mnou. Tesne za Trnavou bolo železničné priecestie. Asi 100m pred nami sa zavrelo, našťastie sme stihli pred vlakom ešte prebehnúť. Km značené neboli, tak som netušil ako rýchlo bežím, šiel som iba na pocit a svoj pulz. Držal som ho pod 164. Cesty boli mokré, tenisky mi podšmykovali. Začalo mi byť troška zle od žalúdka, potom ma začalo pichať trocha v ľavom boku. Hovorím si, toto bude ťažký maratón, keď to takto začína. Problémy by mali začať až po 30km a nie teraz. Musel som zvoľniť, cesta sa dvíhala. Našťastie sme sa vystriedali s mojím parťákom. Ešte ma začalo aj v pravom boku pichať, aby som bol symetrický. Konečne prišla prvá značka 5km čas 20:28, príliš rýchle na začiatok. Chcel som bežať na čas pod 3:10, polku tak za 1:30. Potom sa rozfúkalo, po občerstovačke mi chlápek ušiel pár metrov, za Suchou ma počkal, lebo bežať proti tomu vetru sám by bolo náročné. Druhá 5ka za 21:36. Skoro podľa plánu. Nasledovala hádam najťažšia 5ka. Fúkalo fakt hrozne a chlápek nechcel dopredu ani za svet. Kúsok mi pomohol, ale väčšinu som odtiahol sám. Napriek tomu 3. 5ka za 21:16, až som nechápal ako je to možné. Myslel som, že to bude ďaleko horšie. To sme už vbehli do Horných Orešian, vyšlo slnko a vietor sa v domoch zachytil. Prišiel Všivavec, pekný stupáčik. Dokonca aj cyklista zo sprievodného bicykla zišiel dolu. Hore sme sa občerstvili, aby sme vyklusali dlhý kopec dolu do Smoleníc. Cestu som spoznal z niektorého karpaťáku. Bežalo sa celkom dobre. V Smoleniciach po zákrute nasledoval mierny briežok. Za dedinou 20.km. Čas 1:25:34. Medzičas 22:13. Najpomalšia päťka - 4:26 na km. Chlápek ide dopredu, ledva mu stačím. V Lošonci na križovatke tety kontrolujú bežcov, polmaratón to nie je, čas 1:28. Spolubežec zrýchľuje a ja mu nestačím držať tempo pri vymedzenom pulze. Nechávam ho tak, nie som blbý, aby som to rozbalil v polke. Postupne zvyšuje náskok na vyše 50m. Vbiehame naspäť do H. Orešian, teraz bežíme dolu, začalo byť pekne teplo, slnko sa do nás oprelo.

Cesta sa zdvihla a zúžila. Chlápka dobieham už je odo mňa možno do 20m. Cesta je na okraji obrúsená, ledva sa tam zmestíme s autami. Za dedinou je 25.km čas 1:46:44 (21:10), začína kopček a vietor. Spolubežca predbieham. Kopce mi idú tradične dobre a svojím spôsobom si oddychujem. Teplo je už značné. Vbiehame do Orešian, tentokrát Dolných, len neviem prečo sú na kopci:-) Je tu aj občerstvovačka. Beriem druhý gel do polovice. Najprv jeden pohár a potom druhý na seba. Na občerstvovačke kráčam aj tak som rýchlejší ako kolega. Predbieham ho a už vôbec nestíha. V týchto fázach sa mi beží fantasticky. Bežím ľahko, strojovo a uvoľnene. Predo mnou sa už črtá aj bežec, ktorý nevládze. Čas od času, kráča. Preplňujem sa endorfínmi, je mi krásne. Chlápek už je na dohľad, možno 100m, ale keď beží, tak je rýchly. 30.km čas 2:07:25 (20:41), čo je druhá najrýchlejšia päťka. Po nej ma príšerne začalo pichať v pravom boku. Škoda, hovorím si a tak pekne sa mi bežalo, už je asi koniec a budem mať čo robiť dokončiť. Zohýbam sa, masírujem, zľavujem tempo. Pomohlo a pichanie razom prestalo. Môžem zase bežať s radosťou. Mám našliapnuté. Skúsim to ešte pod 3 hodiny. Beží sa mi dobre. V Suchej mám už toho aj dosť, ale vládzem, tak sa hecujem. Bežím sám, široko-ďaleko nikoho, aj keď dozadu sa nevládzem obzerať. Príšerne ma štípu oči, to som ešte nezažil. Pot mi totiž do nich steká, lebo nemám ani čiapku ani čelenku. Tak toto už viac nespravím. Nie je to kritické, iba značne nepríjemné. 35.km je trošku do kopca a odmenou je občerstvovačka. Dorážam gel. Spomalí ma to. 35. km čas 2:29:20 (21:55), je to vynikajúce. Predbieham chlápka predo mnou, je úplne na dne. Zaroveň ma predbieha akýsi zelený vodník astronomickou rýchlosťou. Neviem ho zachytiť. O chvíľu už vidno Trnavu a rovnú trať mierne klesajúcu. V týchto chvíľach už bojujem o 3hodinovú hranicu. Uvoľňujem sa ako to len ide, nohy sú už unavené, ale duch a telo nie. Dá sa to vôlovo zvládať a som plne pri zmysloch, čo v týchto fázach maratónu u mňa nebýva a je to vlastne po prvý krát. Konečne sa blíži priecestie a zase ide vlak. Tentokrát bol rýchlejší ako ja, a tiež som nemusel čakať. 40.km za ním čas 2:51:28 (22:08). Ešte je možné to stihnúť. Znamená to bežať pod 4min na km. Snažím sa šprintovať. No nohy si bežia svoje. Pulz ide hore, zdá sa mi, že som rýchly, no čas je proti mne. Posledný úsek za 10:10, celkovo 3:01:39. Fantastické, to som nečakal. Dobehol som v druhom najlepšom čase v živote. Vítajú ma príbuzní manželky aj s občerstvením. Cítim sa výborne. Nie som ani veľmi unavený. Celkovo 7.miesto.

Čaká ma ešte vyplávanie v bazéne a teplá sprcha. Paráda. Takýto komfort som ešte po maratóne nemal. Potom nasledoval výborný obed v študentskej jedálni a pivo. Najlepší je ten úžasný pocit dobre zabehnutého maratónu. A tento bol dosť excelentne zvládnutý - rozdiel medzi druhou a prvou polkou pod 2min. Tak môžem užívať a tešiť sa na ďaľší. Priatelia je to taká mäkká droga. Tí, čo beháte to poznáte. Tí čo nie, ani nezačnite, lebo je to navýkové a behať neprestanete:-)

Vysledky http://www.beh.sk/media/behy/vysledky/111009_malokarpatsky_maraton_v.xls