Turnaj v Pelhřimove 2003
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Hokej
Doteraz si pamätám, ako sme boli pred prvým turnajom pred niekoľkými rokmi, nútení niektorým chalanom z partie povedať, že nás je veľa, že ich neberieme. Odvtedy je to z turnaja na turnaj čoraz biednejšie. Totálny extrém nastal minulý rok v auguste, keď išla na turnaj do Hradce len hŕstka chalanov. Ale za to sme si mohli aj sami, pretože sa to konalo počas dovoleniek.
Teraz to vyzeralo celkom nádejne. Termín rozumný, ani ďaleko to nebolo, tak čo? Nakoniec to v piatok vyzeralo náramne biedne nejakých 11 kusov vrátane brankára. Čo keď sa niekto zraní? 15-16 by bolo ideálnejšie.
Navyše nemám skoro nič natrénované, takže si nerobím veľké ilúzie o svojej hokejovej kondičke. Od začiatku sezóny som stál na ľade asi sedem krát a to je na nejaké väčšie výkony málo. Streľba nič moc a o korčuľovaní ani nehovoriac. Kašľať na to. Nejako bude.
Dohodli sme sa, že vyrazíme do ČR v sobotu skoro ráno tak, aby sme boli v Pelhřimove do deviatej hodiny. Na parkovisku nás vyprevadil nachcípaný Palino. Ten by inak nemal problém vyraziť s nami. Škoda.
Tak sme sa teda ja, Keťo a Maťo vydali po prázdnej diaľnici do ČR. Keťo celý čas pi.....val na všetko a na všetkých. Aj tak je to už teraz jedno. Nabudúce musíme vymyslieť aj nejaké pravidlo na prihlasovanie sa na turnaj. Bez zálohy zloženej vopred to už nepôjde.
Colnicou sme prefičali akoby to bola vrátnica. :-) Ani pol auta tam nestálo. Do Pelhřimova sme prišli s dobrou časovou rezervou a pomaly sa chystali prezliecť do pracovného. Krátke nahliadnutie na ľad ma presvedčilo, že nebudeme hrať proti nejakým poloprofipolohokejistom ale proti takým istým amatérom ako aj my. Ba dokonca by sme mohli aj niečo vyhrať. V šatni zatiaľ upresňujeme zostavu. Točíme dva útoky a Ramon bude musieť chytať sám. :-)
Hráme o 9:15. Ja som v útoku s Jožom a Diom. V obrane Keťo s Maťom alebo Maťo s Kolom. Po počiatočnom oťukávaní a prvej tretine ostal stav 0:0. Hoci šance boli. Napríklad keď som tečoval Diovu nahrávku pred bránu tak, že z toho bola tyčka. V druhej tretine sme dostali v podstate hlúpy gól. Ramón úplne zbytočne rozohrával puk a jaksi mu to nevyšlo, hoci ho mohol pokojne prikryť.
Potom prišli naše chvíľky. Dio tečoval neviemkým vystrelený puk pred brankárom a bolo razom vyrovnané. Paráda.
Druhý gól som pridal ja, keď sa puk znenazdajky prikotúľal pred brankára a nikým nekrytý a rozbehnutý som sa maximálne napriahol s úmyslom minimálne prizabiť toho brankára. Obranca sa načahoval po mne ale strele už nezabránil. V poslednom momente som zachytil podľa odovzdaného postoja brankára tušáka, že on ten puk chytať nebude. Jedine ak ho ním trafím. To som v pláne nemal a tak som strelu posunul k pravej žŕdke.
Škoda, že som ten gól nevidel. Clonil mi v tom práve načahujúci sa obranca.
S Diom sme si dohodli signál pri buly. Nesnažil som sa puky dávať dozadu ale celkom prekvapujúco práve dopredu. To už bol Dio naštartovaný a takmer vždy sa mu podarilo urobiť obranu a spraviť únik. Škoda, že mu za celý zápas nevyšiel ani jeden únik. Nedáš-dostaneš. Trest prišiel ku koncu, po dosť pochybnom vylúčení Maťa. Bránili sme víťazstvo a predsa sa podarilo Hrochom dve sekundy pred koncom vyrovnať. Celkom peknou akciou. Nahodeným pukom z pravej strany na brankára a v pravý čas nastrčená hokejka na teč spravila svoje.
Ramón od jedu skoro rozmlátil hokejku. Takto sprosto prísť o víťazstvo. :-) Nevadí, mohlo to byť horšie. Tie tutofky čo vychytal, to sa len tak nevidí. Hlavne vykopávačka po samostatnom nájazde stála za to.
Druhý zápas sme mali až o hodinu s Krokodílmi. Bolo mi jasné od začiatku, že toto bude tvrdší oriešok. Hrali \"kapánek\" inakší hokej, ako Hroši. Hlavne podstatne tvrdší ak nie rovno zákerný. Rýchlo som sa o tom presvedčil už na prvom buly, keď mi súper hneď po buly strčil hokejku medzi nohy a potiahol smerom hore. Hneď som sa porúčal na striedačku to rozdejchať. Moje druhé buly nedopadlo o nič lepšie. Oproti mne sa postavil hráč, no možno 120 kilo mal, dobrácky ksicht s výrazom vyhadzovača v nočnom podniku sa o čomsi radil so spoluhráčom za ním. Už som tušil nejakú kurvárnu a tak som sa ani nesnažil nejako zahrať to buly a rovno sa do neho oprel. Riť platné, odletel som od neho ako tenisák. Vyhadzovač mal za úlohu ma odstrániť v štýle rugby a hráč za ním vystreliť puk, ktorý sa nikto z nás dvoch ani nesnažil zasiahnúť. To ma už vážne nasralo. Taký ko...ský hokej som už dávno nehral. Riadne som si zareval na súperovú lavičku, ako im dobre drbe. Že by mohli prijebať mne, rovno na lavičke, mi bolo v tej chvíli úplne jedno. Pepe im tiež dohovára, nech neblbnú, chceme ísť domov po vlastných.
Aj v ďalšom priebehu v tejto hre pokračovali. Dio sa vrátil s rozbitou papuľou po tom, ako ho ktosi zložil. Nehovoriac o jeho sprostom padnutí na striedačke tak šikovne, že si vyvalil členok. To sme už prehrávali 3:0 a v podstate mi to bolo celé šumafuk ako to dopadne. Prehrať s takými degešmi nie je žiadna hanba. Ak sa ak niekto dostával do úniku, úplne v pohode si pomáhali rukami alebo pichnutím hokejky medzi nohy. O otrieskávaní o mantineli ani nehovorím. Mňa pred bránkou normálne v pohode zložila nejaká trúba lakťom do ksichtu. Keďže nie som akurát nízkeho vzrastu, musela to byť riadna fuška dvihnúť tú posratú ruku mne do ksichtu. Kreténi. Tomáš ma upokojuje, nech sa nerozčuľujem, veď som bol pri bránke, museli ma nejako odstaviť. No to už hej, lakťom do ksichtu. To sa mu mudruje, jemu s klietkou na ksichte. :-)
V druhej tretine mi Lukáš nahráva pred bránku a využívam tú jedinú chvíľku, ktorú mi súperi poskytli a idem sám na brankára. Som rozhodnutý ísť na bekhend. Rozhýbem brankára a šup ho medzi nohy. 3:1, to už vyzerá lepšie.
V jednom zo súbojov pri mantineloch to schytáva aj Lukáš a začíname so zostavou doslova improvizovať. Dio aj Lukáš sú z hry vonku a točíme ako príde. V tretej dostávame štvrtý gól s riadnou dávnou šťastia. Nahodený puk triafa palicou hráč rovno do protipohybu Ramóna.
Tento zápas nás riadne vyčerpal a urobil nám slušnú maródku. Lukáš už nemôže (opuchnutý palec na ruke) a Dio sa pokúsi v treťom zápase aspoň o čosi.
V treťom zápase hráme s HC Linde. Títo sa mi zdajú celkom normálni. Dokonca sú zohratejší ako my. Aj to pekne vidieť v prvej tretine. Majú viac z hry a aj šance sú.
Tak ako v doterajšom priebehu hry, aj teraz dostávame prvý gól my. Neskladáme zbrane, hoci nám síl ubúda akosi rýchlejšie. Druhému útoku sa podarilo vyrovnať po samostatnom nájazde Tomáša. To som už vedel, že to tam zavesí. Potom sa zvyšovalo div nie bombou od modrej. Ramón by takú strelu kryl. Tretí gól som pridal ja, keď som zavesil spoza skrumáže doľava hore. Brankár nemal šancu. Videl akurát tak gulové h.....
To už sme boli so silami totálne na padrť. Gólový účet uzavrel Jožo. Nevidel som ako. Unavení sme už boli tak strašne, že sme sa sami pýtali z ľadu. Jav z nášho ranného utorka či piatku takmer nevídaný. :-)
Takže výsledný účet sme dosiahli takýto.
Tornádo / Hroši - 2:2
Tornádo / Krokodíli - 1:4
Tornádo / HC Linde - 4:1
To nám vynieslo druhé miesto v turnaji. Dôležité bolo práve toto posledné víťazstvo. S úrovňou turnaja som celkom spokojný. Z Hrošíkov a HC Linde som mal celkom dobrý a sympatický pocit. Hrali viac-menej slušne ale čo sa Krokodílov týka, dúfam, že som s nimi hral naposledy.
Pokiaľ hrá niekto v rámci slušnosti a normálnosti, môže byť hra aj tvrdšia ale musí byť za každých okolností férová. Pokiaľ vidím v hre sťahovanie rukami, lakte v tvári a rugbyové prvky, hokejky medzi nohami, tak sa na to môžem na taký hokej rovno ...
Pred odchodom domov sme si dali v hokejovej reštike niečo pod zub, vypočuli nejaké to vyhlasovanie víťazov. Všetci sme z hokeja riadne vymlátení, máme dosť. Ale bolo to celkom fajn. Snáď sa podarí aj niečo nabudúce.
