Priateľský turnaj v Piešťanoch 2005
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Hokej
Pred blížiacim sa turnajom v Přerově nám Gabo vybavil dva priateľské zápasy v Piešťanoch.
Ešte pred tým, než sme išli hrať, som si bol obzrieť ľad a interiér piešťanského štadióna. Po návrate v šatni som chalanom zahlásil, že sa mi zdá ľad menší ako v Ružinove a aj bránky nejaké menšie. Takže by sme mali byť kondične na tom lepšie ako domáci. Gabo mi na otázku, či náhodou nebudeme hrať proti hráčom bez výstroje len s robošskými rukavicami z plátna. Uistil ma, že nie. :-)
Prvý zápas bol s domácimi. Nebola celkom pravda, že hrali s plnou výstrojou. Bol tam tuším jeden hráč s brmbolcovou čiapkou a obranca so šiltovkou rapersky natočenou nabok. :-) No sranda.
Menej srandovné bolo, keď sme už prehrávali 3:0. Hrali sme tak nepochopiteľne k...tsky, až som začal mať pocit, že nás Jozef tým svojim antihokejom definitívne nakazil. Na ten náš hokej sa jednoducho nedalo pozerať. Všetci sme sa ponúkali, nahrávky nula bodov, korčuľovanie nula bodov. Obaja Martinovia boli častejšie na zadku ako na nohách :-). Chýbal nám pokoj na hokejkách. Alebo sme boli tak premotivovaní až sme boli strémovaní. Všimol som si, že ich brankár je nižšej postavy, takže som sa pri každej príležitosti staval pred bránku tak, aby čo najmenej videl.
Našťastie sa tretí útok prvý zbavil ostychu a zavelil do útoku. Leso so Šulom a Slížom nakopli motor a postupne sme začali doťahovať náskok súpera. V polovičke zápasu som si všimol, že hráči súpera začali kondične odchádzať. My sme sa naopak práve rozbiehali. Aj mne sa už začalo konečne hrať lepšie. Dôležité bolo pochopiť, že aj oni majú istým spôsobom trému a tiež im viazla rozohrávka.
V tretej tretine sme už vyhrávali 7:3 a bolo jasné, že to nepustíme. Chybu Peťa z prvého útoku ešte stačil súper využiť a znížiť na 7:4 ale to na našom víťazstve nič nezmenilo.
Druhý zápas sme mali hneď po kratučkej prestávke. Hrali sme pre zmenu s bratislavčanmi. Ich brankár bol skoro o dve hlavy vyšší ako ten pred tým. No ozruta. Vravím chalanom, že na neho budú platiť skôr technické góly. Aj hráči vyzerali, že vedia hrať lepšie hokej ako domáci.
Začali sme hrať a znovu sme museli doťahovať gólové manko po ukážkovom vlastenci v podaní Keťa. :-) Onedlho sme vyrovnali. Aj ja som bol blízko ku gólu, keď mi Dio nabil zadovkou. Brankár bravúrne vyrazil korčuľou bombu po ľade k tyčke. Nakoniec aj tak kapituloval, keď som za brankou forčekoval vzduch a naviazal na seba obrancu aj brankára, takže Dio v pohode zasunul odrazený puk od mantinela do odkrytej bránky. Nakoniec sme vyhrali aj tento zápas a súperovi sme nedovolili ani raz skórovať, ak nerátam vlastnca. Takže sme dávali góly len my. 4:1.
Dal som jeden gól blafákom medzi nohy, asi dve tri nahrávky na gól, takže som spokojný. Najviac ma potešila nahrávka Kolovi na gól. Dio vybojoval na červenej čiare v súboji puk, prevzal som ho a posunul ho našliapnutému Kolovi do jazdy. Bol z toho ukážkový gól.
Na miniturnaji sa mi páčilo, že tam nebol žiadny bývalý hokejista. Resp. aspoň som si nikoho takého nevšimol. Fotky z turnaja hádam nejaké pridám, ak mi ich Dio pošle.
Mimochodom, piešťanský zimák je celkom pekný športový stánok. Malé ihriščátko, hračkárske bránky, celkom priestranné šatne, solídne sprchy, dokonca vécko na fotobunku. Ufff, keď to porovnám s hajzľami a stokami (sprchy) v Ružinove alebo v Dúbravke, tak neni vo čem. Akurát ten ľad by mohli robiť kvalitnejšie. Puk skákal ako tenisák, od mantinelov sa divne odrážal a podobne. Inak fasa sobotné popoludnie.