Paragliding
- Napísal: Zuzana Zliechovcová
- Published in Paragliding
Na belasej oblohe lenivo krúžia dva myšiaky. Využívajú teplé horizontálne prúdy, stúpajúce z doliny. V priestore medzi vrcholkami stromov a temenom kopca sa ozývajú ich strašidelné, clivé škreky. Stúpaš stále vyššie. Tvoje krídlo sa dostáva do vzdušného víru. Zmieta sa v poryvoch vetra. Zažívaš letmý dotyk strachu, to známe mrazenie v chrbte, ale vieš si poradiť a o chvíľu nerušene pokračuješ v lete. Zlý okamih pominul. V diaľke spozoruješ ďalšieho dravca, vznášajúceho sa asi dvesto metrov pod tebou. On je v tej chvíli tvojim najbližším spoločníkom. Obaja o sebe viete a vzájomne sa rešpektujete. Obaja letíte vpred a plne sa letu oddávate. Teraz konečne naplno zažívaš to jedinečné spojenie s prírodou, ktoré je neopakovateľné a tým výnimočné. Pozoruješ oblaky. Veľké sa lenivo vlečú, menšie ich šikovne predbiehajú. Pristupuješ na ich hru a v duchu s nimi závodíš tiež. Trocha ťa striaslo. Doľahol na teba chlad. Prenikavá zima lezie niekedy až do kostí. V takej výške je už teplota veľmi nízka aj uprostred leta. Možno sa nechveješ iba od zimy. Prechádza tebou zvláštny, elektrizujúci pocit vzrušenia. Žeby zvýšený adrenalín? Asi áno... Nemôžeš alebo sa skôr nechceš tohoto pocitu zriecť. Navzdory tomu, že počas tohoto aj budúcich preletov zažiješ a aj budeš zažívať mnoho dramatických chvíľ, či už tvojou zásluhou alebo zásluhou prírody a techniky, po pristátí je to tu opäť. Opäť tá silná túžba znova vzlietnuť a môcť sa predierať molekulami krištáľovo čistého vzduchu a prežívať všetko znova a znova. Už si dávno stratený. Vieš o tom? Je to ako droga. Načisto lietaniu prepadáš a stávaš sa "závislákom".