Turčiansky Amatérsky Triatlon 2010

Ako som obhájil víťazstvo

Chystal som sa na dlhý triatlon(Ironman) a nemohol som vynechať tieto tradičné preteky.  Aj keď netradičné trate a štandardné objemy.  Štart a cieľ sa posunul do Ďanovej a všetci plávali 1500m, teda dospelí.  Nejak zvlášť som sa nepripravoval a šiel som v podstate z plného tréningu.  Dal som si iba 1 deň športové voľno.  Bol to už môj tretí TAT.  Tento krát sa pripojili aj 3 kamoši.  Som sa tešil, že sa hecli, aj keď nebolo isté, či ma čapicami nepobijú.  Totiž všetci išli stratiť triatlonové panenstvo a získať nové endorfíny.

Pricestovali sme ako sa na správnych pretekárov patrí už večer pred pretekmi, presnejšie ja a Milan. Ešte sme sa stihli aj zaregistrovať a previezť sa po bicyklovej trati. Miestečko to bolo útulné, vodička krásna, žabacia. Všade blata po uši, no umývali to stratené vyvieračky tu a tam po ceste. Niektoré úseky boli skôr na horáky, ale však my vieme aj lietať. Trocha ma desila úzka cestička do depa. Pri registrácii nás vybavili parádnymi štartovnými číslami, biednymi nálepkami a smútočným tričkom. Inak kvalitným, no čierne veci nosím iba do práce a na pohreb. Cyklo trasa bola malebná, hupkovitá. Viedla cez Folkušovú do Blatnice.

Na hoteli Gader skapal pes. Bola tam síce ešte recepčná, no reštika už zavretá, nuž sme sa pobrali do Gaderskej doliny. Najedli sme sa dobre, aj pivečko vypili. Vlado to šťastie už nemal, nielenže nebola recepčná, ale ani jedlo nikde žiadne. "Obetovali" sme sa v jeho X5 zašli do Teplíc na druhé pivo. Mňa už riadne bralo spať, tak som zaľahol po 22. Spať sa mi na prekvapenie príliš nedalo. Divoké sny a zobudil som sa o 4tej. Potom som sa nejak ešte prehadzoval, aby som dožil rána. Klasický štarťák, aj keď nechápem z čoho, veď o nič nešlo a šiel som pretekať pre radosť a tréning.

Ráno bolo čerstvo. S Milanom sme sa vybrali na štart na bikoch. Vlado nám vzal veci autom. Na biku nebolo zima, iba vody všade a blata ako v správnej Blatnici. Nečudo, veď v noci dva krát výrazne pršalo. Do epicentra som došiel už mokrý a zarýpaný. Vyšiel oskar a začalo sa výrazne otepľovať. Decká už pretekali, tak nebolo sa ani kde zložiť. Času na rozcvičku bolo dosť a aj nevyhnutné predštartovné kecy, aby sme striasli zo seba stres. V neopréne na slnku bolo veru teplo dosť. Schladenie v rybníku malo efekt šokovej terapie. Rozplavba v dĺžke asi 100m ukázala omrzenie, ale iba nôh. Pravdu povediac tie nekonečné dĺžky plavby na jazere vyvolávajú aj celkové omrzenie. Vždy sa obdivujem, ako som to mohol zaplávať.

Pekných 5min pred jedenástou nás nahnali do vody. Obdivoval som pretekárov bez neoprénu. Voda mala pod 20C. Na mňa pôsobila ďaleko studenšie, ale dalo sa vydržať v tej gume. Snažil som sa simulovať pohyb, nech úplne nezmrznem a nevytuhnem. Konečne oslobodzujúce odčítavanie. Okuliare založené, prst na stopkách. Bum a šup do tej vodičky celým telom. Plávam koľko to dá, dávam pozor na kopy. Snažím sa zavesiť za niekoho, no nevidím si ani vlastné ruky. Niekto na mňa zľava vylieza. Mám pocit, že veľa ľudí pláva na slepo, bez prehľadu, hlava nehlava. Do prvej bójky sa na mňa asi trikrát ktosi zľava liepal. Pri bójke dostávam dokonca slabú kopačku do okuliarov. Našťastie prežili. Plávam na istotu občas kukám dopredu, nadychujem iba vpravo. Snažím sa vyvážať, plávať rozvážne a úsporne. Občas si ma niekto dovolí predbehnúť. Po prvom kolečku som rozplávaný, no psychicky som na tom nie najlepšie. Zdá sa mi dať ešte ďaľšie dve kolečká neskutočne veľa. Telo si zvyká, tempo sa stabilizuje a tiež poradie plavcov. Druhé kolečko prebehlo umiernene a hladko. Plával som sám, netušil, kde som, ale vedel som, že je za mnou kopa pretekárov a to bolo dobre. Na začiatku posledného kola ma predbehol ktosi a to nemal robiť, lebo som sa za neho zavesil a šteklil ho na pätách celý čas. Občas sa chcel vzdialiť, ale som mu to nedovolil. Posledná bójka a doplávanie ku brehu. To bol fantastický pocit. Po prvý krát som dal 1500m v pretekoch. Čas som netušil, ale v depe bolo veľa bikov a to naznačovalo, že som medzi prvými. Snažil som sa vyzliekať cestou, ale sa mi nedarilo šnúrku uvoľniť. Potom to išlo dobre a dosť rýchlo, žiadne zádrhely.

Naskakujem na bike, obúvam sa za jazdy. Ide to dobre a hladko. Hodinky prestavujem na bike. Zisťujem, že total time neukazujú, tak neviem ako rýchlo som plával. Nemám čas to prepočítavať podľa absolútneho času. V Ďanovej chytám väčší balík, ale sú to slimáci, tých hneď predbieham. Cítim, že som trochu unavený z plávania, tak pulz ide hore a to hlavne na stúpaní do Folkušovej. Musím ísť zo sedla. Pulz ide na 171. Už som ďaleko pred skupinkou a idem sám. Na hupkách sa ukľudňujem, vydýchavam. Pred Blatnicou otočka prudká, to nemám rád, stratím rýchlosť a hrozí pád, či kolízia. Cestou späť stretávam Milana, ide mu to dobre, nie je ďaleko za mnou. Vlado je trošku ďalej. Makám sám. Je to prevažne z kopca. Z Folkušovej to ide pekne rýchlo 60km/h. Musím dávať pozor na vyvieračku tesne pred zákrutou. Našťastie cesta je už suchá. Vietor nefúka. Propagačná otočka v Ďanovej. Zrýchlenie je tu enormné, jednému pretekárovi reťaz nevydržala ten nápor. Strelilo to riadne, ako keď duša buchne. Druhé kolečko idem už trocha ľahšie. V kopcoch predbieham pomalíkov. Na otočke v Blatnici sa ku mne už približuje veľký balík. Do kopca ma predbieha. Nuž sa pekne zaraďujem, nech si oddýchnem. Je dosť teplo. Dodržiavam pitný režim. Deriem sa dopredu. Z Folkušovej už sme len 2 ostali spolu. Po obrátke v treťom stúpaní na Folkušovú idem prvý. Balík ma dobehne zase na ceste späť. Už sa vozím, treba šetriť sily na beh. Pri zjazde som išiel dopredu, aby som sa vyhol kolízii. Do cieľa sa už nepredbieham a nechám pri dojazde vari 4 pretekárov predbehnúť. Stihol som sa vypnúť. Na depovej čiare je husto. Vbieham do depa. V okamihu sa rozhodnem pre obutie na boso. Niekedy je to krátkodobý zisk a dlhodobá strata.

Z depa chcem vybehnúť nesprávne, tak ma zavracajú späť. Kto to mal vedieť, nikde som to nepočul. Však, ale to sa stáva aj na profi triatlonoch:-) Beží sa mi ľahko a zároveň divne, nohy chcú ísť do kruhu. Úpek je riadny. Snažím sa uvoľnovať a bežať zľahka a rýchlo. Cesta ubieha pomaly, ale síl mám dosť. Prvé kolečko za 9:40. Parádny čas. Keby to aj ďalej takto išlo, je to fajn. Ako obyčajne pri behu všetkých obieham. Mňa si nikto nedovolí. Stretávam Tomáša a Viktora vždy oproti. Sú predo mnou. Druhé kolečko je už za 9:20. Pekne som sa rozbehol. Začínam však cítiť otlaky na bosých nohách. Beží sa mi dobre, sily mám. Predbieham ešte aj Milana, ktorý je pár koliečok za mnou. Pálavu už cítiť, piť treba. Gel sa mi už ani nechce dávať. Konečne posledné kolečko. Chcem napnúť plachty, no telo hovorí, že nie. Je tu cieľová rovinka. Predo mnou nejakí bežci, ale neviem v ktorom kolečku. Za mnou nikto. Zdrvujúci finiš sa tento krát nekoná. Každopádne čas posledného kolečka je 9:50. V cieli zdvíham víťazne ruky. Netuším, aký mám výsledný čas. Moje hodinky ukazajú každý šport zvlásť. Ako sa neskôr ukázalo bolo to 2:12:24, čo je o 3min lepšie ako minulý rok pri dlhšom plávani o 500m. Podarilo sa mi obhájiť prvenstvo z minulého roka a v hobby kategórii sa umiestniť 6. celkovo. Paráda. Najviac ma potešilo skvelé umiestnenie na plávaní 18. miesto v čase 22:53, čo mi pomohlo zlepšiť aj bike na 1:10:47 aj s depami. Beh bol pod 39, celkovo tretí. Chalani sa potrápili na behu. V plávaní boli skvelí a budúci rok mi chrbát ukážu.
Výsledky na www.sportis.cz
Podujatie hodnotím veľmi dobre, škoda menšej účasti, zrejme kvôli počasiu, studenej vode a dlhšiemu plávaniu. Verím, že po pozitívnych ohlasoch a tréningu sa budúci rok účasť zvýši. Predseda môže dať príjazdovú cestu rozšíriť, nech sa tam všetci pekne zmestíme. Mám z pretekov super pocit, zvládol som na jednotku prechody, nemal žiadnu krízu a necítim sa unavený. Však Slovakman mi zrazí hrebienok:-)