Banskoštiavnický MTB Maratón 2000

Po neúspešnom účinkovaní v 1998 na trase 120 km (4 kolá po 30 km) som sa pokúsil urobiť reparát tento rok. Pred dvoma rokmi som prešiel len tri kolá, pričom v treťom kole som dostal defekt a hodil dvoch tigrov. Vtedy som si povedal, že v štvrtom by som sa snáď už zabil a do posledného kola som nešiel. V 1998 to bol môj prvý cyklomaratón na horských bicykloch, takže tentokrát mi už nechýbali skúsenosti (chystal som sa na môj druhý horský maratón).

Hodinu pred štartom začalo pršať. Mávam problémy vyštartovať na maratón, keď som mokrý už na štarte. Nebolo chladno (odhad teploty cca 17 st.) a tesne pred štartom takmer prestalo pršať, tak som si povedal, že to idem skúsiť.

Tesne po štarte začalo pršalo, pričom miestami sa aj blýskalo. Šiel som si svoje tempo a subjektívne pocity boli pomerne dobré. Zjazd na konci kola sa šiel po asfalte, ktorý bol mokrý - úplne sa mi premočili tretry.

Celkový dojem z jazdenia za dažďa na horáku je celkom dobrý. Oproti cestnému fúka omnoho menej, len keby nebolo toľko blata.

Prvá tretina druhého kola bola opäť upršaná. Pod vplyvom dažďa vznikalo nechutné blato. Nechal som sa trocha strhnúť s jazdcami, ktorí išli 2 kolá. V strmších zjazdoch brzdy vďaka vode a blate odmietajú poslušnosť. Pády sa mi zatiaľ vyhýbajú - toto si niektorí jazdci ale povedať nemôžu.

Tretie kolo je možné charakterizovať: blato a blato. Na trati nekrúžime len 120-kári ale aj značné množstvo 60-károv a na rozmočenej trati to zanecháva riadne stopy. Na jednom blatovom úseku som sa pošmykol a cítil som sa ako na ľade. Pád dopadol bez následkov. Na jednej občerstvovačke si dávam vyčistiť tlakovou vodou reťaz, prevody a prehadzovačku, lebo zmena prevodov prebiehala už dosť divne.

V stúpaní na najvyšší vrchol sa objavuje slnko a začínam pociťovať únavu. Jazdci idúci dve kolá sa tešia do cieľa. Mňa ale čaká ešte jedno kolo. Tento rok to už musím prejsť celé. 

V poslednom kole už nepršalo nikde. Blata v prvej tretine bolo stále veľa a bolo riadne rozjazdené. Svietilo slnko a začalo byť dosť teplo. Na otvorených úsekoch smerom do kopca aj značne neznesiteľné. Mám toho plné zuby, ale ešte to ako tak ide. Najhoršie je, že v poslednom kole som stretol len dvoch cyklistov. Trať bola úplne vyľudnená.

Zjazd v druhej časti kola (zjazd do Jergištôlne) mi už riadne lezie na nervy. Na mojom neodpruženom biku je to hrozné utrpenie. Ďalej nasleduje ešte jeden stupák, zjazd po asfaltke a konečne cieľ! Cítim veľkú úľavu. Vytrápil som sa teda poriadne, ale tentokrát som to zvládol! 

Údaje z môjho computera:
čistý čas 7:18:10
priemerná rýchlosť 15.1
maximálna rýchlosť 72
vzdialenosť 110.38
v cieli som mal na horáku najazdené 938