Svätojurský MTB maratón 2009

„No na čo čakáš“ poslal mi pred mesiacom Milan mail s linkom na prihlasovací formulár svätojurského maratónu. Aj som sa dosť okúňal, šak som domáci, trať poznám skoro celú do detailov, tak čo tam budem znovu trapošiť. Nakoniec som sa prihlásil. A tuším som aj dobre spravil. Z dažďového „slejváku“ som si nič nerobil. Dva týždne bolo teplo, neexistuje, aby bolo v lese blato po jednodňovom daždi. Možno akurát tam, kde jazdia lesné mechanizmy (teda všade v lese :-). Ale ani to sa nekonalo.

Ráno na štarte sme sa zišli z klubu celkom početná partia. Milan, Mihi, Dušan, ja, Medo a voľakde sa motal na štarte aj Roman. Tentokrát bez obvyklého červeného neoprénového kožuchu :-). Akurát Meda bolo potrebné poučiť o klubových povinnostiach. Vraj to berie na vedomie. :-) Ešte sa k nám pridal aj kolega z roboty Peter. Na štarte bolo teplúčko, námestie plné bikerov, spíkera hudby a pekných bikeriek. Konečne aj baby nabrali odvahu jazdiť maratóny. 

Štart prebehol pokojne, podaktorým sa v prvom stúpaní podarilo zhodiť reťaz, prípadne potrebovali súrne vyvenčiť ale inak husto, ako vždy v prvých stúpaniach. Nestačila ani širšia asfaltka. Hlavne tým premotivovaným. Až na „nešticháckej“ asfaltke sa mohlo v pohode „myšičkovať“. Obavy z mokrého terénu sa nenaplnili. Jazda po vlhkej lesnej ceste bola úplne super. Nebolo to ani tvrdé, ani veľmi mäkké a ani sa neprášilo. Čo ešte chcieť?

Počas krkaveckého stúpania nás začali dobiehať, (čo dobiehať, opaľovať) najrýchlejší z dlhej trasy. Nič zábavné to s našou morálkou nespravilo. Ale aspoň sme nestáli na mieste.

Na prvej občerstvovačke sme stretli týpka, čo sa minulý rok vytrtúlil na hrdzavom pletive o pár kilometrov ďalej. Tak sme mu zaželali, nech to dnes nezopakuje a pobrali sme sa pokračovať ďalej. Lebo ružovučký Heňo zdrhal Milanovi a to sa mu pochopiteľne nepáčilo. :-) Hecovačka je sviňa. Jak malé deti. :-)

Počas serpentínového stúpania nás predbehli ďalší asi 3 borci z dlhej trasy. Prejazd po červenej štefánikovej magistrále som skoro ani neregistroval. Len také fukoty. Ale na stúpanie na Hviezdu som sa celkom tešil. Je to môj obľúbený kopec a bol som rád, že ho zaradili do trasy. Aj napriek tomu, že v blízkom okolí má poľovnícka lobby svoje teritórium. Milan nám v tomto stúpaní zaostal, tak sme ho počkali na Bielom Kríži. Nečakali sme dlho. Dali sme si čosi do úst a pokračovali dole. Nasledoval poväčšinou zjazd. Miestami dosť vytrasený. Som si hovoril, že Mihi aj Milan sú úplne vylízané kamikadze torpéda. Ledva ledva som im stíhal. Oči zaslzené a medzi permanentným mrkaním som ani nestíhal sledovať, kade to valia dole. Zjazd typu (čaradický drnčák – znalci vedia o čom je reč) končil vo vinohradoch a Mihiho nikde. A pritom sme si sľúbili, že ideme celý maratón pohromade. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Nabudúce dostane verbálnu facku medzi oči.

Otočili sme to znovu do lesa. Išlo sa mi zatiaľ dobre aj keď nohám sa to už veľmi nepozdávalo. Konečne sme sa vyštverali hore a už nás čakal viac-menej len zjazd dole. Medzi vinohradmi to miestami aj prášilo ale značenie už bolo slabšie. Asi stará známa klasika slabomyseľných individuí, čo si potrebujú urobiť z práce iných malé súkromné vzrúšo.

Do cieľa sme došli s Milanom vedno. Mihimu som promptne vynadal, za spackanú teamovú taktiku. Na čo zakontroval, že s nami išiel vyše ľ trasy. No ďakujem pekne. Nabudúce mu to s Milanom nedarujeme. Takže sme došli do cieľa v celkom akceptovateľným časom 2:44. Kilometre nám sedeli, nastúpané metre už menej ale to je v apríli „napuosto noumáuni“.

Myslím, že tento rok vyšiel maratón celkom super. Počasie, trasa, organizácia sa určite zlepšuje. Potešilo ma zopár „nových“ úsekov. Aj bočný príjazd na Biely kríž bol celkom dobrý nápad. Málokto to tam takto pozná.

Len sme klipkali očami, ako to mali premakané s výdajom stravy a pitia. Bez čakania, okamžite do papŕč a ďalší, ideme. Na môj vkus to bolo dosť suché jedlo. A čo mal na to povedať vegán Mihi? Mohol si dať akurát tak kyslú uhorku a chlieb. :-) Tak sme sa s Milanom podelili o jeho poživeň.

Vyhlasovanie víťazov bolo trošku nedomyslené. Malá tribúna, ktorej navyše vo výhľade zacláňal nafukovací oblúk a reklamné cyklostánky. Zvyšok postával mimo ihriska či priamo na ňom.

No a tombola bola „nekonečná“. Keby znovu prišiel „slejvák“ ako minulý rok, tak si po výhru príde skutočne len málokto. :-)

To značenie treba vymyslieť inak. O rok sa určite znovu nájde dosť slabomyseľných adeptov ktorí sa budú chcieť realizovať. Inak bol tento maratón super.