Buková 2004, II

Krvavá odysea Sergeja a Citróna

Pre veľký úspech sme si s Citrónom zopakovali výlet na Bukovú s tým, že ta aj nazad ideme po lese. Zároveň pohľadáme obchádzkovú verziu Taricových skál a konečne nájdeme obchádzku Čmeľku a Skalnatej. Vedľajší cieľ je nájsť kompletne zjazdnú trať po celej dĺžke.

Vyrazili sme ráno o 6:30 a poďho hore na Biely kríž. Po červenej, cez pustý Somár až na Babu. Už som mal v hlave naplánovanú celú trasu. Citrón na Babe všetko schválil, vraj dobre. Obchádzku Čmeľku a Skalnatej som na základe {Rasťových} pokynov našiel. Naozaj je to lepší postup ako sa plaholčiť po červenej značke. Ďalej sme to už poznali.
Taricové skaly som chcel obísť z ľavej strany. Odbočili sme teda z červenej značky na modrú a po chvíli blúdenia dole na serpentínový zjazd, kde som chytil druhý defekt na Michelinkách. Samozrejme s dušou IRC, tou istou, čo som mal na Salzkammergute. Od dnes IRC duše nekupujem.

Pokračovali sme potom dole až sme zase začali stúpať hore. Cestu sme našli, červenú križovali až sme sa plynule napojili na modrú značku popri obore. Modrej sme sa držali až po Klokoč. Od neho znovu po červenej až na Bukovú. V jednom zjazde sa Citrón vysypal ale pokračovali sme ďalej.

Na Bukovej sme jedli a kecali.
"Už som si myslel, že dnes nepadnem a predsa som padol" zahlásil Citrón.
"To ťa nebolí, keď sa skydneš?"
"Nie, lebo viem padať." :-).
Nuž, umenie padať by sa hodilo väčšine bikerov. :-) Takto sme teda kecali ale čas tlačil, tak sme vyrazili nazad.

Teraz prišlo na rad lámanie Citróna. Veľmi sa mu po modrej hore na Čertov žľab nechcelo. Vraj tam bude stena. Nedal som sa a tak si to šliapeme hore po modrej. Asfaltka celkom zjazdná ale len horákmi. Potom už len lesom hore. Miestami naozaj ťažké stúpanie. V tom najstrmšom som musel potlačiť aj ja. Citrón mal krízu a tak tlačil trošku viac. Hore som ho úplne mokrý počkal. Ešte dobre, že pofukoval vetrík.

K Čertovému žľabu sme sa dostali rýchlo. Tu treba upozorniť, že je v takmer celej dĺžke nezjazdný. Všimli sme si, že na križovatke nad žľabom sme križovali lesnú cestu. Uprostred skalnatého chodníka mi Citrón s bikom na pleci vraví, že to mám za to, že sme obišli Taricové skaly. :-)
Na konci klesania zo žľabu sme sa napojili na lesnú cestu. Asi sa tento Čertov žľab dá obísť zľava po lesnej ceste v smere od Bukovej. Ďalej už bol normálny zjazd a fičali sme dole ako blázni stále po zelenej cez Jahodník až do Lošonca. Tam sme sa zastavili v letnej krčme Bernard či ako sa to volalo. Kopli do seba kofolu a ujasnili ďalší postup. Stále po zelenej až na Horáreň Zabité.

Pokračovali sme po lúke dole, prešli po moste cez potok a po lúke zase hore.
"A včul buď múdry, kade teraz." vraví Citrón.
Na lúke sa vejárovito vlnili tri chodníky rôznym smerom. Rozdelili sme sa a zistili, že správna je zlatá stredná cesta. Kúsok sme museli potlačiť lebo tá stena bola naozaj strmá. Ale aspoň krátka. Rýchly zjazd dole na asfaltku. Citrón mi povedal, aké robím chyby pri zjazde, lebo som zazmätkoval na nejakom kameni.

Asfaltka na Zabité sa mi veľmo páči. Škoda, že sa po nej nedá jazdiť cesťákom. Určite by som jej dával prednosť pred jazdením cez Orešany. Obišli sme nejakú haciendu a zastavili. Citrón dostal hlaďáka. Posečkali trošku a znovu sme vyrazili. Zabité už nebolo ďaleko a po žltej sme začali šliapať hore na Jarky. Po nej sme sa dostali celkom dobrou lesnou cestou na zelenú značku, ktorá nás mala doviezť až na Červený kameň. Miestami sme míňali oboru ale prakticky celá zelená je rýchly zjazd. Pred asfaltkou sme zelenú na chvíľu opustili aby sme sa po vrstevnici znovu na druhej strane kopca vyštverali na zelenú značku. Odtiaľ to už bolo len kúsok a zakotvili na Červenom kameni trošku sa posilniť. Dal som si vlažného doga lebo hot to moc nebolo. :-)

Citrón vyzvedá, ako bude ďalej. Už len lovím z pamäti spomienky z výletu s JM a Tomášom. Vravím mu, nech sa pripraví na dlhé a miestami aj náročné stúpania. Furt lepšie, akoby som mu hovoril, že tam za chvíľu budeme. :-) Pred odchodom Citrón zistil, že mu vyfučalo koleso. Z ničoho nič.

Zjazd z Červeného Kameňa dole na Papierničku, napájame sa na modrú značku a po nej na Zošku. Stúpanie bolo miestami hrozné ale podarilo sa mi to celé vyšliapať. Zo Zošky sme pokračovali po žltej hore na Čermák. Aj teraz som Citróna pripravoval na strmé stúpanie. A na konci stúpania na križovatke odpočívala skupina mastňákov. Pani sa ma opýtala, či sme to celé stúpanie normálne vyšliapali.
"No jasné" profícky som zhodnotil situáciu a zhrozene prevrátila očami. :-)
"Lebo my sme to celé tlačili" oznámila nám. :-)

Nazad sme už išli po tej istej ceste ako na Bukovú. Akurát sme tentoraz Somára obišli, lebo sme naháňali čas. Citrón sa ponáhľal ešte na hrádzu. Pri Bielom kríži mi Citrón povedal, aby som reportku nazval "Krvavá odysea Sergeja a Citróna"
"Prečo práve krvavá?"
"Šak sme išli až na krv" :-)
"Si uvedom, že túto šialenú štreku ešte nikto pred nami nešiel." :-)))
Je pravda, že na niektorých miestach je to také zarastené, že naše ruky-nohy po dojazde vyzerali, akoby sme stretli Zorra Pomstiteľa.

Tento výlet bola naozaj zaberačka. Ešte doladíme pár detailov a môže sa z toho stať celkom drsný Karpatský MTB maratón. :-) Potom už budem poznať celú trasu aj bez pozerania do mapy a zdržiavaním sa výberom lepších a zjazdnejších postupov. Dúfam, že si to tento rok aspoň raz ešte zajazdíme a že si už podaktoré neprajnícke elementy zavrú ústa, že sa zo mňa stal žiletkár. :-)

Na tacháči čítam tieto numerá.
TIME: 9:40:00 - Čistý čas jazdy
AVS: 13.6
MXS: 76.0 - Zjazd z Bieleho kríža dole.
DST: 133.00
Prevýšenie: 3500 m