Buková 2004, III.
- Napísal: Robert Juhás
Krvavá odysea II. Sergeja a Citróna :-)
V sobotu mi zavolal Tomáš, že či by som mu neukázal nové slučky tohtoročného pripravovaného RCP Kaktus maratónu. Odbil som ho s tým, že som plánoval sprejazdniť jeden kritický úsek. Polovičku som už urobil a s druhou mi pomohol Tomáš. Teraz je to už celkom prejazdné. Tam nadštrkol, že čítal "krvavú" reportku z Bukovej II. a že ho trasa celkom inšpirovala. Reku, či si to zajtra nedáme. Večer som zavolal spoluautora trasy Citróna, či nejde tiež.
"Jasné, kedy vyrážame" čítam SMS. :-)
7:15
Vyrážame od Troch zajacov hore na Biely kríž. Odtiaľ bez veľkých okolkov na Pezinskú Babu. Tam sme si dali kratšiu prestávku. Neviem čím to je, ale mám strašne ponaťahované zadné stehná. Svalovica ako hrom. Asi som pri tom čistení mokrého brodu chytil svalovicu.
Tomáš sa ponúkol, že nám ukáže rýchlejší zjazd po ľavej strane Taricových skál. Vedeli sme o tom zjazde a plánovali ho "objaviť" pri najbližšej akcii. Teraz prišla vhodná chvíľa a Tomáš nám to hľadanie uľahčil. Potom obvyklé serpentínky dole až na asfaltku a po nej hore na modrú značku.
Sklenú hutu sme obišli, pretože tam bolo kopec turistov a stáli sme až na Kolovrátku pod Klokočom. Je tam aj studnička, takže si obaja doplnili pitivo. Ja som mal stále dosť vody vo vaku. Tomáš nadštrkol otázku, či obídeme Klokoč ale nakoniec sme uznali, že Klokoč je škoda obchádzať. Ten za to stojí.
Prvá väčšia zmena prišla pod Čiernou skalou. Nešli sme cez les, pretože je to tam strašne zarastené. Obišli sme to po asfaltke. Po chvíli sme sa zase napojili na červenú značku a takto až na Bukovú.
Na Bukovej už Citrón pri zmienke o stúpaní na Záruby vraví, že sa mu žalúdok obracia. Veľmi sa mu do toho nechce. Naťahuje čas ako sa len dá. :-)
Nakoniec vyrazíme a pomaly sa štveráme hore. Musím uznať, že teraz sa mi išlo hore oveľa lepšie ako prvýkrát. Asi aj preto, lebo som ten kopec už poznal a aj kondička trošku povyrástla, hehehe. Hore už Tomáš vraví, že je to pekný kopec a že by sa dal vyšliapať úplne celý. Celkom súhlasím. Ja som tlačil dva krátke úseky plné kamenia a jeden padnutý strom. Inak celé.
Po zjazde do Čertovho žľabu sa vydávame po modrej a potom doprava hľadáme obchvat samotného Čertovho žľabu. Úspešne sme ho našli a pálime dlhých 8 kilometrov dole do Lošonca. Utrhli sme v zjazde Tomáša, ktorý sa sťažuje, že moc prášime. :-)))
V Lošonci si kopneme kofolu (Citrón aj pivo :-) a hľadáme ďalší obchvat zelenej značky, ktorá vedie cez zbytočnú stenu. Cez lúku sa nám podarilo nájsť perfektný obchvat a ostáva len fachčiť až na Červený kameň po pôvodnej trase.
Na Červenom kameni si dávame hot-doga a morálne sa pripravujeme na dlhé stúpanie až na Čermák a potom až takmer na Čmelok. Tomáš nám poradil istú zmenu, ktorá uľahčila výstup na Zochovú chatu. Odtiaľ ďalej na Čermák. Pri studničke zase Tomáš vymýšľa nejaké alternatívy. Vraj vytlačiť bike hore na Skalnatú. To mu okamžite zamietam a obaja schvaľujeme ten Čmeľok.
Na Babe Citrón chce zjazdovať z Bieleho kríža môj variant zjazdu do Knižkovej doliny. Asi si nevšimol, že už je 6:45 a ak nepridáme, už je otázne, či vôbec dôjdeme na Biely kríž za svetla.
Ako sme vytlačili biky na Konské hlavy 7:00 nastalo čosi nevídané. Všetci sme razom pochopili, že sa naozaj rýchlo stmieva a prišli také fukoty na Biely kríž, že by sa za to tempo nehanbili ani profíci. Keby som mal tacháč, tak by som aj povedal, ako sme si to mastili ale tipujem, že 30-40 sme mali na tacháčoch dosť často a nespomaľovali sme ani v stúpaniach. No proste masaker. Našťastie sme vládali.
Dnešný výlet bol celkom podarený. Citrón si zobral strašné motorkárske plášte (Maxxis Larsen) a celkom si pochvaľoval pohodlnú jazdu. Ako na relaxačnom balóne. :-) V podstate všetko s nimi vyšliapal. Nikto sa nevyrúbal, nikto nedostal defekt, Tomášovi sa trasa viditeľne páčila. Takže zase nabudúce.