"Čerešnička" navrch tohtoročných Malých Karpát, 28.9.2002
- Napísal: Miloš Blaho
Zasa sa to zbehlo tak narýchlo, až tomu nechcem uveriť. Zašiel ku mne koncom týždňa do kanclu Marek a vraví, že idú s kámošmi nedeľu hrebeňovku Malými Karpatmi niekde od Plaveckého Mikuláša.
"Ktorým vlakom idete?",
pýtam sa a vyhasnutá iskierka uspokojenia z prvého pokusu spred dvoch týždňov začína znova tlieť.
"Tým o deviatej. V Zohori sa prestupuje. Veď dôjdi, má byť super počasie."
Ešte informujem Ľuboša a ten dokončí lavínovú reakciu u Peťa. A je TO!
Na stanici nedeľu ráno sa sformovala definitívna zostava. Marek prišiel nakoniec síce iba s jedným kámošom, ale zato naša silná trojka od Horalu sa zišla kompletná. Procedúru "navlakovania" bájkov sme zvládli tentoraz bez stresov, až na moju takmer zabudnutú fľašu, ktorú mi doniesla výpravčíčka v decentnom úchyte medzi palcom a prostredníkom. Asi v nej nebudila dôveru, no a napiť sa z nej by som ju nedonútil ani koltom pri spánke. Vo vlaku sme začali riešiť miesto, kde začneme našu dnešnú púť. Napriek tomu, že všetci sme mali kúpené lístky aspoň do Plaveckého Podhradia, nadhodil Peťo:
"A nestačila by nám Sološnica? Je pekný deň, dajme si pohodovku..."
Vylúdil sa mi na tvári úsmev a Ľubošovi sa zvraštilo čelo. V Sološnici sme pred dvoma týždňami prechádzali na asfalt a k vynulovaniu onej hanby, by stačilo dnes pokračovať zo Sološnice. Skrátka, vykoprclo nás to vonku v Sološnici. :-)
No a potom sa začali diať samé príjemné veci. Počasie bolo úžasné na túto ročnú dobu - takmer babie leto. Marek s kámošom boli na našej výkonostnej úrovni, takže sa napredovalo ako po masle. Taricové Skaly sme sa rozhodli predsa len obísť cez oboru dierou v plote. Tí čo prechod skalami okúsili sa zhodli, že takýto masochizmus nám dnes nie je zapotreby. Na Čermákovej lúke sme potom chvíľu debatili o Mercedesoch a Trabantoch a pustili sme sa na Skalnatú. Mali sme kopec času, bolo ešte len čosi po dvanástej.
Na Skalnatú za nami vytlačili svoje bájky aj decká s Karlovského cyklistického klubu. Hore bola tlačenka ako v Číne na námestí. Zo Skalnatej sme mali pred sebou už len Čmelok ale ten už nikto nebral vážne. V mysliach sa nám všetkým už jasne rysovalo pivo a párky na Pezinskej Babe. Párky sa ušli už len Ľubošovi, tak sme si s Peťom bez mihnutia oka dali "vysokoenergetické" klobásky. Ešte sme okomentovali psa s vyšrabnutým okom a snehobielu mačku. Vlastne sme mohli byť radi, že tam šantia. Ináč by nám tie klobásky asi tak nechutili. Notoricky známou červenou sme sa vydali k Bielemu Krížu. Samozrejme sme ofajčili Somára. Už to so mnou ide dolu vodou, keď sa tak ľahko dám nahovoriť na obchádzky.
Niečo okolo piatej sme dorazili do Rotundy. S Peťom a Ľubošom sme ešte chvíľu debatili o blížiacom sa {maratóne v Brusne}. O tyždeň by sme sa tam mali opäť stretnúť, ak vyjde počasie.
Peťo, vďaka za doplnenie fotomateriálu ;-/
Údaje z cyklokompjútra:
vzdialenosť 56km
čistý čas 3:41:00
maximálna rýchlosť 60km/h