XXIII. Silvestrovský beh cez BA mosty 2011

Spoločensko-bežecká rozlúčka s rokom 2011.

Tradičné podujatie sa konalo v netradičnom počasí, ktoré určite od roku 2003 nenastalo. Viem to isto, lebo to behám každý rok okrem roku 2005, kedy bola snehová kalamita. Bolo nádherne slnečno a teplota okolo 6C a asi aj preto bola účasť viac než rekordná.

Oficiálne zdroje uvádzali 970 účastníkov. Aj sa čudujem, že to ešte tie mosty unesú. Hlavne ten starý je kritický, ale tam už je záťaž našťastie rovnomerne rozložená. Za ostatné roky sa aj organizácia výrazne zlepšila, napriek tomu malé pokladničky praskali vo švíkoch. Štart sme stihli skoro na čas. Stihli sme sa na čas dokonca rozbehať a rozcvičiť. Bolo to mimoriadne dôležité, veď som od pondelka vôbec nebehal.

Pred ostrým štartom krátko rečnil Ftáčnik aj Chynoranský. Obaja sa už rozbehli a rozumejú nám. Prisľúbili účasť na budúcom ročníku. Uvidíme ako upresnia, zatiaľ im veríme. Postavil som sa bez hanby na čelo štartovného poľa, vedľa mňa Tomáš Kamrla prezentoval najnovšiu bežeckú výbavu už pre rok 2012. Imro sa postavil ešte pred pásku, no nakoniec ju podliezol. Podarilo sa odštartovať na prvý krát, žiadne prešľapy neboli.

Rozbehol som sa s rozumom, aby som sa príliš neprekyselil, ako to mávam vo zvyku. Napriek tomu som už pred Prístavným mostom dýchal ako kačica. Chytal som na ňom tempo. Nohy boli v pohode. Na konci som bol rád, že trocha vypustím dolu schodmi. Ďalej som to už mohol rozbaliť. Postupne sa vytvorili 2 skupinky, ja som bol v druhej na konci. Chvilu som sa tam viezol, no pred odbočkou na Apolo som vyštartoval dopredu. Hore na moste sme už boli roztratení. Snažil som sa doťahovať na tých predo mnou. Za mnou nevládali, vzdialenosť sa zväčšila. Bolo mi dosť teplo. Slnko riadne svietilo. Stačilo by mi iba v tielku-tričku pretekať. Po nábreží tlačím na pílu. Dýcham ako starý organ. Schody na Starý most bežím v pohode, ale hore cítim trochu laktát.
Darmo tréning v kopcoch sa nedá oklamať. Nevadí, po chvíli sa vstrebe. Dvaja bežci ma hravo predbehli pri Národnom múzeu. Ja obieham jedného hore schodmi na Nový most. Potom už bežím sám. Po zbehu sa telo dostáva do pohody. Beží sa mi ľahko a dobre. Je to teraz o nohách. Dych aj srdce pracujú ako dobre namastený stroj. Napriek tomu sa mi nepodarí priblížiť k mojim predbežcom.

Tento úsek je nekonečný, zle pôsobí na psychiku. Napriek jasnému počasiu most Lafranconi nevidieť. Na most vybehnem ako srnka. Hore mi však chýba trocha energie na rozbeh. To zrejme stačilo mojim prenasledovateľom. Snažím sa to rozbaliť a bežať naplno. Hlava chce, telo nie. Kdesi v polke ma dobieha prvý, chvíľu ho odrážam, ale nápor som nevydržal. Chýba mi kvalitný tréning. Poľahky ma predbehne aj druhý.
Dole mostom a v cieľovej rovinke sa už predbehnúť nedajú. Zvykol som mávať aj viac sily na záver. Finišujem v čase 42:22 na 29. mieste. S výkonom aj časom som spokojný. Nesklamal som sa a svoj pekný štandard som zabehol. Bol to krásny beh, aj tým, že tu nejde o nejaké rekordy, aj keď vždy pekný čas poteší. Zostáva len dodať: Šťastný nový rok 2012 všetkým a bežcom zvlášť. Ďakujeme, že to s nami vydržíte.