Môj 20. maratón - VII.ČSOB 2012
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Beh
Tento maratón by sa mal skôr nazvať veľkonočný. Napriek tomu, že bol môj okrúhly, nejak zvlášť som sa naňho nepripravoval, ba skôr by bolo možno radšej povedať rovno, že nepripravoval. Dalo by sa povedať, že som tesne pred ním zázračne ožil, veď celý týždeň som sa trápil s nejakou virózou, ktorú som si uhnal na poslednej lyžovačke. Ešte v piatok som sa veľmi zle cítil. Radšej som sa zaregistroval a večer sa prebehol. Nefúkalo, aj keď bolo po daždi. Celkom fajn sa bežalo, dal som iba výklusovú rýchlejšiu osmičku, či som behať nezabudol. V sobotu som držal povinný bežecký pôst. Fučalo ako besné a čakal som, že sa to do nedele upokojí.
V nedeľu ráno pred štartom bola hnusná zima, slniečko vykukávalo a fúkalo. Predpoveď lepšia nebola. Dalo sa tušiť, že to bude dnes ťažké. O čo horšie časy, o to lepšie dojáčiky a body do hrdinských rebríčkov. Poučený z iných maratónov volil som radšej chladivejšie oblečenie- tričko, tielko a trenírky. Rozvičku aj všetky prípravy som zvládol náležite dobre. Na štarte bolo pomerne teplo, telá hrejú, nefučí a navyše aj slnko svietilo. Nervózny som nebol ani trochu. Bral som to ako prípravu na Ironmana. Taktika bola jednoduchá: ľahko vybehnúť polku a potom koľko to pôjde. Z vetra a počasia som mal obavy. Nevedel som, čo spraví týždňový chorobný výpadok. To som neriešil.
Konečne sme sa dočkali štartovného odpočítavania. Vybiehal som s Milanom. Zaželali sme si veľa štastia a mohli sme sa do toho oprieť. Začiatky na takýchto menších maratónoch bývajú ťažké, pretože je to dosť rýchle. Bolo aj teraz. Prvý km za 4. Neriešim to. Druhý sa točil hore na most a veru spadol na 4:30. To sa mi veru nepáčilo. Začalo mi byť aj dosť teplo a už som aj ľutoval, že som si dával tričko. Tretí kilometer už bol zase podľa času veľmi rýchly za 3:30. To snáď nie. Niekto sa asi zabával a tabuľku preniesol. Asi tú predošlú. Nemohol som sa predsa tak zrýchliť pri rovnakom tempe. Ďaľšie tabuľky som už bežal v pohode a slušnom tempe. Takže prvá päťka bola za 20 aj niečo. Vnútorný hlas mi nahováral, že je to príliš rýchle. Na druhej strane som si hovoril, však čo, beží sa mi dobre a možno padne len tak osobák. Ak nie, nič sa nestane. Bežal stále so mnou chlapík s kočíkom, zavše bol aj predo mnou a pomaly mi unikal. Aj ma to štvalo, ale podľa čísla bol iba polmaratónec, tak som ho nechal plávať. Pomerne dobre a hladko sa bežalo až na koniec Petržalky a tam sa bolo treba do vetra oprieť. Našťastie bolo sa za koho schovať. Druhá päťka ešte dostatočne rýchla za 20:37. To už sa zamračilo a o chvíľu padalo z neba všetko možné, aspoň že to nebolo príliš mokré a dlho to netrvalo. Na 12. km mi spadol ešte aj gel a vrátil som sa pár krokov. Zobral som ich radšej všetky do vlastných rúk a nespoliehal sa na pás číslový. Tam kdesi ma aj Mišo Kelemenen, momentálne mimo služby, pozdravil. Dobre padlo. V týchto chvíľach kilometre ubiehajú pomaly a nič sa nedeje. Na hrádzi fúkalo riadne. Teplo mi už dávno nie je. Oblečenie sa hodí. Pred 15.km sa mi podarí dostať do seba gel. Beží sa zatiaľ dobre čas na 3. päťke ešte stále slušný 21:10. Bodaj by to vydržalo. Darí sa mi vešať za niekoho. Na moste Apollo príliš nefučí, ak nerátam bočný vietor. Z mosta sa beží fajn, len nohy už nie sú úplne voľné. Po zbehu sa trápime so skutočne silným protivetrom. Vraciame sa k Eurovea, Martin H. povzbudzuje. Pole je už riedke. Námestie SNP udiera proti mne. Kopec a kocky. Úžasný koktail na 19. km. Treba bojovať. O nič lepší nie je ani zbeh dolu od Michalskej brány. 20.km naozaj moje nohy milujú. Kocky, prudké zákruty. Lahôdka pre divákov, ale nie pre bežcov. Odmenou je kratšia vzdialenosť. Zaznamenávam 20:48.
Bežím s nejakým polmaratóncami, no príde kruté rozdelenie pri UK. Zrazu som sám a najbližší bežec tak 100m predo mnou. Nemám to rád na maratóne. Kazí mi to tempo. Myslím, že to platilo aj teraz. Na 21.km som zaznamenal prvé spomalenie tempa. Neviem, čo to bolo dané nepresným meraním. Tabuľa označovala 21.km, ale asi merali polmaratón. Na apendixe, ktorý zabieha k divadlu som získal aký taký prehľad poľa. P. Dečo predo mnou dobré 2 min. Za mnou väčšia skupinka a ešte ďalej tempári. Išlo o to, aby ma títo nepohltili veľmi skoro. Snažil som sa držať tempo, ale mi to nešlo. Napriek primeraným pocitom hodinky ukazovali rovnaké spomalenie, teda 4:36 tempo. Na nábreží som videl ženu predo mnou. To bol môj najbližší cieľ. Podarilo sa mi ju predbehnúť po zbehu z Nového mosta. Doťahoval sa na mňa nejaký bežec a potom ešte jeden čierny a bežali kúsok predo mnou. Piata päťka za 22:38. Je to výborné. Iba malé zaváhanie. Ďaľšie km sa mi beží pomerne dobre, aj keď moji dvaja spolubežci sa mi stále vzďaľujú. Zle je, že bežím úplne sám a bojujem s rôznym počasím. Na konci Petržalky ma dobehne prvá skupinka. Sily už ubúdajú a nevládzem sa s nimi držať.
Ešte ich dobehnem, aby som aspoň proti vetru sa chránil. Ale nevládzem. Ako tak im kontrujem na 30.km, ale po občerstvovačke ich už strácam. Táto päťka za 21:48. Nemám nejakú krízu, ale nohy sa spomaľujú. Navyše mám pocit, že nemám tenisky, ale španielske čižmy. Príliš som ich utiahol, takže po roztiahnutí noh tlačia šnúrky. Daň za obutie nových tenisiek. Opäť sa čerti ženia a pritom ešte aj fúkajú. Nohy sú príliš tuhé a strácam tempo. Mám toho plné zuby.
Predposledná päťka za 23:33. Nevládzem. Na 36.km ma predbieha aj tempárska skupinka. Veľmi chcem s nimi bežať, ale nohy hovoria nie, sú tuhé. Navyše veľmi fúka protivietor, tak sa dosť trápim. Bežím sám a neviem sa vzchopiť. Tieto fázy nemám rád. Nikde nikoho, opustené občerstvovačky. Po biede sa dotrepem na most a vyklusávam sa. Za mostom ma predbehne akási moraváčka. Aspoň tú zaseknem, aj keď neskoro a udržiavam konštatný odstup asi 20m až do cieľa. Brutálne zle sa beží okolo Eurovea. Skoro žiadni diváci, pole vymetené. Trojhodinový čas je stratený. Rád by som skúsil aspoň pod 3:05. Bojujem ako sa dá. Predbieham posledného polmaratónca na ulici SNP. Námestie je kruté pre nohy. Už nemajú šťavu. Sú akoby oddelené od tela. Za rohom konečne 40.km a môj pomalý čas 25:08. Je to krutá daň za risk a rýchlejší začiatok. Prekvapivo žiadna kríza organizmu, iba spomalenie nôh. Myslím, že nevydržali ten chlad, aj keď samozrejme aj netrénovanosť sa prejavila.
Na Hlavnom námestí je prorok Vilo N. a konštatuje, že to bude 3:05 alebo tak nejak. Ja by som to chcel trochu vylepšiť. Ešte žmýkam zo seba posledné sily. Zdá sa mi, že aj bežím rýchlejšie. Tempo stupňujem. Napriek tomu baba drží rovnaký odstup. Chcem ju poraziť, ale nejde to. Napriek tomu som šťastný v cieli za 3:05:39. Bol to veľmi ťažký maratón. Som rád, že som to zvládol bez evidentnej krízy. Bola to dobrá skúsenosť a som za ňu vďačný. Dnes to na rekordy nebolo. Zázraky sa nekonajú každý deň a treba sa pozrieť realite do očí.
ps: vyborne si to vystihol, u mna mal poradove cislo 1, pocity takmer identicke ... krute rozdelenie po pol maratone, zaver od mosta apollo..eurovea, dlazba, ...