Súľov 2005

Fatransko-Strážovský MTB maratón v Súlove 4. 6. 2005

fNa štarte sa nás zišla slušná kôpka bikerov a dokonca aj bikeriek. Dnes bude teplo ale našťastie fúka dosť občerstvujúci vietor. Zapínam si Polar a je odštartované. Tento rok (možno aj minulý ale tam som neštartoval) sa dlhá trať skladala z troch slučiek. Prvá mala nejakých 20 km, druhá 10 km a zvyšok bola tretia slučka. Takže prvá slučka viedla dlho po asfalte, tepy sa dvíhajú, dýchať vládzem, dopredu sa to všetko prediera aj keď je jasné, že profilovať sa bude až po nejakých kopcoch a zjazdoch. Sedlo Pastúch som miestami musel potlačiť, lebo na kameňoch to hore neveľmi dobre išlo. Potom prišiel rýchly zjazd. No nebudem kecať keď poviem, že som poskočil o dobrých 30 miest dopredu? Kopec ľudí postrácalo fľaše (vracali sa pre ne), zmotali sa, defekty..... Dobre ma pobavil snaživec v teniskách na krose/horáku s tenkými gumamy bez čísla. Normálne som sa ho bál predbiehať, aby dačo nevyviedol. Nebezpečný zjazd dopadol pre mňa dobre a po odbočení doľava stúpame pohodovým terénom na Babkov. Voľakomu tu strieľa reťaz a chlapík bohuje a že to môže, oné, .....ť, zastavuje. Mlčky ho obchádzame.

Zjazd do Babkova na plné prdy dole asfaltom. Ostré fleky doľava, cez Babkov a Podhorie mne známym terénom. Po vnorení do lesa prišiel parádny úsek. Skvelé stúpanie v doline hore na sedlo Roháč. Perfekto-Super-Bomba singláč. Toto keby bolo počas celého maratónu (no dobre tak väčšinou), tak si na Súľovský MTB maratón kupujem permanentku. Nedalo sa síce veľmi predbiehať (však ani na F1 v Monte Carlo sa "nedá") ale jazda v tomto kúsku lesa bola zážitkom. Aj zjazdovačka bola kvalitná. Rýchle klopené serpentínky doľava doprava. Neskôr zákruty zmizli a nasledovali rýchle rovné úseky kde to smrdelo držkami. Ustál som všetko aj keď som mal pocit, že niekto sedí na kraji a pri ňom dvaja bikeri. Výjazd na lúku rovnako rýchly. Krátka šikana na vedľajšiu lúku. Aj tu mám dojem že sa niekto zmotal a práve ho ošetrovali. Na občerstvovačkách sa ma moderátor pýta niečo v zmysle
"Ako sa cítim a ako je"
"Teplo" odpovedám a ešte otázka ako sa teším na nasledujúcich 6 hodín jazdenia. Odpovedám mu niečo že
"Už aby som to mal za sebou" a duchu si pomyslím, "to snáď nie, do piatich hodín by som už bol rád v cieli". :-) Ešte si vylejem pohár minerálky do prepoteného ksichtu a už len vzdialene počujem ako vraví,
"Tak priatelia, tento pretekár používa minerálku nie na pitie ale na opláchnutie".
Chudáčisko, takto bude musieť mlieť až do konca maratónu. :-)

Vyrážam znovu dopredu. Zase ten istý asfaltový úsek ale trošku ďalej. Aj ten mi je známy odvtedy, ako sme s JM, Tomášom a Keťom pojazdili pred dvoma rokmi okolie Súľova. Po otočení smerom k Súľovu som musel zase kúsok potlačiť lebo na koreňoch mi to bohvieako nešlo. Ani následný zjazd po koreňoch a brutál downhille po lúke dole mi nepripadal veľmi pohodlný. Kua, vravím si, čo to toľko trasie? Kuknem na vidlu, no jasné, zamknutá. :-/ Odomkýňam ju pri 50 km/h a modlím sa, aby počas tej chvíľky, čo nesledujem cestičku neprišla nejaká zákerná jama. No jama nie ale šikana na druhú lúku sa blížila neskutočne rýchlo. Ešteže som začal brzdiť aj tak ma to takmer vynieslo do potoka. Po hrane som to ustál a asfaltkou sa štveráme hore z Vrchteplej. Potom zase lúka a zjazd dole. Zjazdom som predbehol dvoch aj keď som sa pri tom necítil dvakrát bezpečne. :-) V takýchto rýchlych dvojkoľajkách je bežné, že bikeri precházajú z jednej koľaje na druhú bez obzretia.

Druhú slučku mám za sebou a ide sa do posledného, tretieho kola. Tu to našťastie tiež poznám a tak sa ani neženiem do kopca. Dlhé stúpanie. Našťastie takmer celé v lese a s chladivým účinkom potoka. Dvaja chalani pri ceste referujú poradie. Idem na 68 pozícii. Nasledoval krátky rýchly zjazd do Vrchteplej kde som do seba kopol štrúdľu a ochutenú vodu. Zdalo sa mi to, alebo tam naozaj podávala vodu slečna v bikinkách? To by mohli aj inde začať praktizovať. Dobre sa na ňu pozeralo. :-) Potom nasledoval známy výšľap pod Okrúhlym. Budem si však musieť dať pozor v zjazde. To je taký držkopádny úsek až strach. Naoko je to pohoda. Ale to by na tacháči nemala byť 40-50 km/h. Až dole v Bodinej som si odfúkol. Predo mnou bikerka so vzorovanými cyklogaťami. Všetci majú čierne jednoduché a ona s takým bielohnedým "kvetinkovým?" vzorom. Vravím jej, že má pekné cyklogate (alebo to čo je v nich?). Neskôr som ju nechal za sebou a chystal sa na úsek, ktorý nemám rád. Stúpanie po lúke Studenú. Doďaleka vidieť rozvešaných cyklistov. Ale nejako ich je priveľa a skoro všetci tlačia. Aha, to sú z krátkej 49 km trate.

Zjazd do Malej Čiernej bol bezpečný a po otočení doprava sme boli nasmerovaní na Veľkú Čiernu. Tam bola ďalšia občerstvovačka. Ahaho, Ivan nasáva. Pýtam sa ich, jak to že tu nemajú štrúdľu. Chichocú sa a Ivan sa pýta, či som sa sem prišiel napchávať alebo jazdiť. Jasné že napchávať. Kto by sem chodil len tak jazdiť? :-) Tak pokračujeme spolu. Ivan dupe hrubú a ja za ním. Ide sa dobre aj keď povrch nie je priveľmi pevný. Na konci stúpania sa mi z pravej koľaje zmotal do mojej biker predo mnou. Bol v poriadku a ešte mi aj pomohol sa rozbehnúť ako som musel panicky brzdiť aby som mu neprešiel po krku. :-) Nasledoval ešte krátky výšľap po lúke a o to rýchlejší zjazd po lúke, neskôr po poli do Malých Ledníc. Len také fukoty. Prišiel znovu výšľap po lúke. Už som musel zaradiť aj "vyprošťovák" lebo sa inak tuším ani nedalo. :-) Potom rýchly a dlhý úsek okolo miestnej skládky bordelu, neskôr pekný presun popri brehu vodnej nádrže do Rajca. Pýtam sa Ivana, koľko km už máme natočených. Vraví že nejakých 57. Ešte nejakých 35 km. Už by som chcel byť v cieli lebo ma tá horúčava začína dorážať. Nehovoriac o čoraz viac strieľajúcej reťazi. V Jasenovom na občerstvovačke si dávame štrúdľu a Ivanovi hneď vyčítam, že mne bude hovoriť, kto sem chodí na štrúdľu. :-)

Vyrazili sme ďalej. Na 70 km mi Ivan ušiel aj ďalšími 2 bikermi. V nasledujúcom postupe na Lietavský hrad mi bolo jasné, že slnko vyhralo nado mnou aj teraz. Rýchlosť som musel obmedziť. Pitie už dávno prestalo pomáhať a navyše mi už v camelbaku došlo, takže musím znovu na občerstvovačke dočapovať. Čo sa dialo potom, už ani nebudem veľmi popisovať. Trápil som sa ako kôň. Ledva som zaregistroval, ako ma ktosi v stupáku predbehol a len tak odhodil obal karbogelu na zem. Bol som taký vypľutý, že som mu za to ani napapuľovať nevládal.

A stále len lúky hore a lúky dole. Niekomu to možno vyhovuje ale mne nie. Na slučke Sedlo pri Kríži som už vedel, že musím rapídne spomaliť tempo, kým sa voľakde v tieni nedám dokopy. Zjazd do Babkova ma osviežil len krátko lebo nasledovalo stúpanie, ako inak, na slnku. Tak som pojedol v tieni na občerstvovačke snáď dva pomaranče naraz a trochu si oddýchol. Na zvyšok si tiež veľmi nepamätám. V hlave mi hučalo, v stúpani na sedlo Patúch som musel skoro tri krát stáť aby som si odpočinul. A chládok v doline účinkoval len veľmi pomaly. Konečne som sa dopachtil hore. Už ma nedobehne nikto. Zjazd dole do Súľova bola párminútová záležitosť. V kuse zaradená hrubá píla (tá neskákala) až do cieľa. Ešte som dokonca jedného predbehol aj keď bolo jasné, že on to má na háku. :-)

V cieli mi namerali čas 5:46, čím som svoj súkromný cieľ splnil a dokonca som skončil v prvej polovičke. Škoda toho vydochnutia na slnku. Čas mohol byť o 10-20 minút lepší. Fotí ma Mihi a robí si srandu, kde som sa doteraz flákal a otravujú, aká bude zase reportka. Vravím, "Reportka psaná pod oprátkou". Koho tam zavesím, to ešte uvidím.

Inak som s umiestnením celkom spokojný ale s celkovým pocitom z trate už menej. Jazdenie po lúkach nepovažujem za svoju obľúbenú činnosť na horáku a ešte k tomu v alergickej sezóne. Keby nie toho občerstvujúceho vetríku, asi by som zdochol oveľa skôr. Ale tá prvá slučka bola naozaj dobrá.

V cieli som sa najedol, popil, pokecal s Mišovcami aj s Bukasom, neskôr aj dorazivším Braňom. Pozreli sme si vyhodnotenie. Keď sa na stupne víťazov postavila Alenka Trncovcovie, závistlivo som utrúsil, že "Mafia". Fotiaci Mihi vedľa poznamenal, že je to dobrá tímová stratégia. Postaviť do každej kategórie správneho človeka. Ešte som sa Matúša opýtal, či to majú doma kde dávať (medaily, poháre....). :-)))

V tombole som nevyhral nič. Aj som si vravel, že Vlado aj parťákom z CykloSlovakie nemajú žiadnu šancu vyhrať niečo v tombole. Mali také málo pravdepodobné čísla, že to neprichádzalo do úvahy. No kto by bol povedal, že môže niekto niečo vyhrať s číslom 1 a 2. A tu ho máš. Vyhrali obaja. :-)

Celkovo bol Fatro-Strážovský MTB maratón 2005 celkom dobre zvládnutý. Osprchoval som sa v TEPLEJ VODE, na umytie bikov boli naozaj pripravené tri wapky, parkovanie na futbalovom štadióne našťastie stačilo, zdravotná služba mala o "zábavu" postarané. V dedinkách, kade viedla trať bola kopa detí, ktoré ponúkali pitie vysmahnutým bikerom alebo len jednoducho fandili. Trať bola až na výnimky dobre vyznačená, keď mi niekedy chýbalo výraznejšie označenie zmeny smeru. Napríklad zjazd do Bodinej, cesta sa zrazu rozdvojila a až pár metrov vpravo bola vidieť žltá fáborka. Žiadnu šípku oznamujúcu smer som nezaregistroval. Takže som pridal k ostatným flekom aj svoj a návrat na správnu cestu. Neskôr som zistil, že keby som ľavou variantou pokračoval ďalej, nič by sa nestalo, lebo sa cesta zase spájala. V cieli ma zamrzela absencia kofoly. Len pifčo a nejaka sladka, teplá oranžová gebuzina, tak som dal pifčo. Nevyhovuje mi veľmi celkom kurča zo solárka. Na môj vkus je to dosť suché jedlo po horúcom maratóne. Radšej by som niečo ako rizoto alebo cestoviny so šalátom alebo niečo take, skrátka mokré aby to dobre kĺzalo dole hrdlom.
Ešte k vyhlasovaniu. Zdalo sa mi, že auto, ktoré používal cyklo-kúzelník, pri vyhlasovaní víťazov zavadzalo vo výhľade na pódium. Pritom úplne stačilo, keby ako pódium použili práve samotné auto. Alebo auto umiestniť tak, aby nezavadzalo pri vyhlasovaní.

Účasť bola na slovenské pomery celkom kvalitná, hlavne spestrená pretekármi z neďalekej ČR. Len tak ďalej.

Na záver prikladám ešte  z Polaru, lebo ten nepríjemne špicatý, čo bol v propozíciach, už vopred demotivoval bikerov. :-)