Orava MTB 2004

Cez víkend sme si s Jurom, Tomášom a Filipom zajazdili po Orave.

Sobota:
Vyrazili sme v sobotu ráno k Poľským hraniciam. Konečná stanica Skalité-Zwardoň.

Spočiatku bol terén celkom dobrý. Jazdiť sa to dalo. Čo sa nedalo, to sa potlačilo. :-) Ako sme sa blížili k Veľkej Rači, čoraz viac pribúdalo úsekov, kde sme museli tlačiť nielen kvôli sklonu ale aj tažko zjazdným terénom. Korene, kamene, kamenné schody. Postup bol dosť pomalý. Nakoniec som aj tak skoro celé stúpanie na samotnú Veľkú Raču do červena odutý vytlačil. S takým terénom sa ja baviť nebudem. :-)
Hore na kopci sme si oddýchli, najedli sa, pofotili, poochkali a pomaly vyrazili ďalej po chrbáte, po hraniciach Poľska a Slovenska. Kým sme išli dole, tak to bolo fasa. Dalo sa to jazdiť. :-) Dokonca aj dlhší úsek niekoľkých stúpaní ale uberali síl. Na úrovni Vychylovky už pribúdalo veľa jedovatých hupkov s množstvom odhalených koreňov na chodníkoch. Jazdilo sa na tom ako na železničných podvaloch. Rýchlosť - nula, náročnosť - drsných 10 z 10, pocit z jazdenia - mínus 11 z 10. Niektoré stúpania boli doslova zúfalé. Ledva sme dokázali bicykle vytlačiť hore. Aspoň tie zjazdy som si potom vychutnal.

Preto som sa pred ďalším "tlačiacim" kopcom nasral a pustil sa po nenápadnom lesnom traverze. Dúfal som, že chodník vychodili turisti presne s tou istou myšlienkou obísť tvrdé stúpanie zadarmo po obvode kopca. Síce dlhšie ale zadara. Asi po dvoch-troch kilometroch mi Juro povedal, že to asi nebol dobrý nápad sa pustiť po neznámom chodíku v neznámom teréne. Už sme však boli ďaleko. Vyčerpaní sme sa zošmýkali dole do doliny a cez Vychylovku po asfalte až do Novoti. Tam sme sa v penzióne napapali a zaspali.

Nedeľa:
Na druhý deň prišlo rátanie boľačiek a zhodnotenie zvyšku síl. Rozhodli sme sa nepokračovať sado-maso turistike po Poľsko-Slovenskom pohraničí a otočili to smerom na Kubínsku Hoľu. Z Lomného hore na chrbát smerom na Príslopec a tam sa uvidí. Z Lomného viedla lesná cesta na Hruštín. Spočiatku vyzerala taká, na pravý MTB biking. Postupne pridávala stúpanie až sme skončili na nešliapateľnom lesnom chodníku plným mokrej trávy. Tretry sme mali hore úplne mokré. Posilnili sme sa a pokračovali po lesnej ceste. V zime sa tu preháňajú bežkári, takže by to malo byť viac jazditeľné ako včera. Kým sme sa dostali na Príslopec, zistili sme, že to nebolo úplne cool ale rýchlosť postupu bola zreteľnejšia. Brzdili nás hlavne občasné blatové pasáže s veľkými mlákami, ktoré nemali kam odtiecť. Aspoň sme nemuseli tlačiť každé blbé stúpanie.

Na Príslopci nastali pravé lesné žracie orgie. Čučoriedok doslova ako nasraných. Všetci sme sa do nich pustili s veľkou vervou. Po chvíli som zistil, že kým sa týmto nasýtim, tak bude večer. Zobral som bagetu a začal ju zajedať práve čučoriedkami. Podobne spravili aj Tomáš s Jurom. Musím uznať, že to chutilo náramne zaujímavo. Dobre posolená bageta so salámou s paprikou, syrom a do toho čučoriedky. :-) Dalo sa, nekazilo to veľmi chuť. Pomenovali sme to Bageta s čučoriedkami a la Príslopec. :-)

Ďalej sme sa nakoniec rozhodli pokračovať na Paráč. Chodník vyzeral zaujímavo ale potom sa zmenil na nenormálne technický singletrail, kde sa každá chyba rovnala zosadnutiu. Čučoriedky s malinami kde sme len dovideli. V tej chvíli mi už čučoriedky liezli doslova na nervy. Najradšej by som to tu všetko vybagroval a urobil dobrú lesnú cestu na jazdenie. :-)

Z Paráča už nasledoval len dlhý zjazd dole do Zázrivej. Zjazd práve z Paráča bol obohatený fuckt nenormálne ťažkým zjazdom. V tých miestach to bolo od motoriek také vyškriabané, že takto by to nedokatovala ani tlupa bikerov za celý rok. Stretli sme pri tom česačov čučoriedok aj s povestnými hrabličkami. Všade v lese stopy od terénnych motoriek. A to som si myslel, že vyčíňajú len v Malých Karpatoch.

V Techovej sme sa najedli v reštike. Nestačilo mi, dal som si ešte dupľu makových šúľancov. Neboli až také dobré ako v reštike pod Hradom pri Bzenici. Potom už len rýchlo po asfalte smerom do Žiliny. Cestou sme si pozreli Slotových archeológov ako premiestňovali tony ornice z bodu A do bodu B a strašne pri tom prášili. V Žiline sme nasadli na vlak a jachali domov.