Katarínka 22. 11. 2003

V týždni mi poslal JM mail, kde sa vyplakával, ako sa nemôže pozerať že je vonku pekne a on si musí doma šunky válať. Že či nepôjdeme cyklosezónu dáko uzavrieť.

Je sobota ráno 6 hodín. JM, Tomáš, Stanka a Citrón sedíme vo vlaku a debatíme nad výletom. Stihneme to z Piešťan domov ešte za svetla? O hodinu neskôr sme na stanici a hotujeme sa vyraziť.

Po Vrbové ideme po ceste, toto poznám už z niekoľkých výletov. Kolesá nášho minipelotónika vydávajú taký hučiaci cvrkot ako na letisku. Aj ďalší úsek smerom na Brezovú pod Bradlom poznám. Akurát sa ide miestami do dosť prudkých kopcov. JM, Tomáš a Stanka nám utekajú dopredu a my dvaja, Citrón a ja to istíme zozadu. Moc nám to do kopca nejde a zaostávame. Citrón vyzvedá, že či je JM nabúchaný, lebo maká dopredu ako ďas. Krútim hlavou a vravím,
"Klídek, je to starý človek, unaví sa a potom ho poľahky dobehneme" :-)))
Zdá sa, že sa upokojil a tak sa obaja soplíme za uniknuvšou trojicou až kým ich nedobehneme.

Konečne, zdá sa, vchádzame do lesa. Lesná cesta, ide to celkom dobre. Sám som prekvapený, že je to len mokré. Pomaly ale isto sa z pohody mení na riadne stúpanie. Prepotená trojica sa už prezlieka. Po chvíľke sa už dokonca ani šliapať nedá, lebo to preklzuje jak sviňa. A to mám na zadnom štuple ako futbalisti. Ešte k tomu aj jesenné lístie. Len tá hmla v lese je skvelá. Tlačíme biky hore, podaktorí nesú až kým sa nedoplazíme až hore, kde nás už čaká Tomáš.
Odtiaľ ideme dole. Konečne. :-) Napájame sa na nejakú asfaltku a po nej sa dostávame na nejakú značkovanú križovatku. Vyzerá to, že ideme zle. Pôjdeme teraz po žltej smerom na Výtok. Samozrejme že hore do kopca. Vyzerá bezproblémovo ale po lístim sú schované kamene a tak to ide miestami dosť ťažko. Juro zaostal lebo si chcel odfotiť tú hrdzavú príšeru, ktorá sa vynorila z hmly a v lese vyzera dosť nepatrične.

Stupák je dosť výdatný. Miestami radšej tlačím, lebo sa mi nechce spoznávať neviditeľné kamene pod listím. Hore nás ako obvykle čaká Tomáš a Stanka. Tomáš má na prilbe konáre, ktoré zdiaľky vyzerajú ako parohy. Paroháč jeden. Po chvíli pokračujeme a zjazdujeme dole. Ako obvykle, teraz sme najrýchlejší s Citrónom. Viditeľnosť je miestami len 50-100 metrov. Ďalej sa už realita akosi rozplýva. Dozjazdovali sme dole na Výtok a stáčame to po modrej doprava na Dobrú vodu. Všimol som si pri ceste pekné veľké vymrznuté trnky. Tak som si aj dal. Mňamko mňam. Skoro vôbec nebolo cítiť trpkosť ale skôr sladkú chuť. Celkom dobré trnky. Miernym terénom lesom, lúkami sa cez polia dostávame do dediny. Tam kotvíme v miestnej krčme, mimochodom hneď vedľa kostola, aby to nemali ľudia ďaleko. :-) 

Z Dobrej vody ideme ďalej. Plán je navštíviť polozrúcaninu kláštor Katarínku a potom rýchly presun po asfaltke bližšie k BA. Aspoň myslím, lebo takto ďaleko nezájdeme. Odbočku po turistickej modrej ignorujeme, vraj je tam veľa blata. Skúsime obchvatom. No uvidíme.
Hneď na prvej odbočke doprava odbočujeme po asfaltke hore. Smiešnu tabuľu, že je tu obmedzená rýchlosť na 30 km/h s dovetkom, že radar, chachacha. To by tu tí policajti asi pustili korene, kým by prešlo nejaké auto, nieto ešte aj prekračovalo rýchlosť. Asfaltka pokračuje aj hore a náhle sa stáča na nejakú usadlosť, či čo. V zákrute vidieť množstvo lesných ciest. Narátal som tuším 4. Ktorou sa vydať?
Juro velí zobrať tú najkrajnejšiu naľavo. Tak sa zberáme po nej, cesta sa lákavo stáča doprava a fičíme si to dole. Chcem preskočiť nejakú jamku, zadné koleso mi skĺzlo, cítim nepríjemný náraz ale pokračujem. Po chvíli mám dojem, že koleso akosi prestáva tlmiť. Kuknem dozadu, koleso spľasnuté. No kua, koleso zadrbané od blata a ja ho budem dávať dole? Pomaly sa zhora šúra Citrón. Vedúca trojúderka na čele s Tomášom už dávno v ťahu. Idem teda meniť dušu. Citrón je už pri mne a drmolí čosi o zjebaní sa. Moc nepočúvam, som nasraný na svoje hrabavé Kendy. Mám ich tento rok prvý krát a hneď defekt. A vôbec, už som na nich dostal tuším tretí defekt. Za chvíľu budú dopichané a deravé ako sito. Semislicky Micheliny mám celý rok, natočil som s nimi okolo 1500 kilometrov a nič. Teraz mám nejaké čínske štupláky a po 50 kilákoch defekt. Kašlať na to, duša vymenená, dávam tam novú, Citrón mi podáva takú priesvitnú pumpičku. Vyzerá ako pumpa zo sexshopu. Pumpička síce pumpuje ale pomaly. Na nafúkanie kolesa treba odhadom asi 500-600 krát zabrať. Čo je na môj vkus dosť. Až tak často defekty nemávam, takže chýba tréning. :-))
Koleso mám nafúkané, konečne vidím, že Citrón má nejako zagebrený bok a chrbát.
"Šak ti hovorím že som sa zjebal!" Citrónové rozhorčenie nemá konca kraja. :-)
Tak teda dobre, zjebal sa tuším na rovnakom mieste, kde som chytil hada. Ideme doháňať trojúderku ale jaksi nám ide oproti. Nejdeme dobre? Odbočíme doprava na nejakú lesnú cestu ale už v duchu tuším, že to skončí veľmi otázne. Lesná cesta vyzerá spočiatku dobre ale postupne sa stráca až sa z nej stane len taký priesek. Predierame sa až dôjdeme na normálnu lesnú cestu. Zase debatíme kade sa vyberieme, lebo máme na výber tri cesty. A zase vyberáme variantu naľavo. Ani nenasadám na bike a tlačím do kopca. Citrón sa pachtí, potí, fučí a keď vidí, že kráčam vedľa neho akoby som bol na prechádzke, zhnusene zoskočí so slovami "Ja to jebem" a tlačí tiež. Takto poľahky zdolávam aj JM, Stanka už tak ľahko nejde a Tomáš sa nedá. :-)

Zase prichádzame na križovatku. Tomáš sa rozhoduje zmeniť smer doprava hoci mne inštinkt, neviem prečo, vraví pokračovať rovno. Zjazdujeme dole a veruže to znovu končí do stratena. Motáme sa lesom-nelesom až sa vynárame na križovatke. Takže už vieme, kam vedú tri cesty. Ideme tou štvrtou a uzatvárame túto bludnú slučku, v ktorej sme stratili všetok vzácny čas. Dostávame sa na cestu, kde som chytil hada a kde sa Citrón zdrbal. Vraciame sa nazad na asfaltku. V jednom z kaskádových jazierok si čistím šalter, prestáva jaksi pracovať. Reťaz zahumusená kadečím. Tomáš s JM obzerajú okolie, kade by sme sa dostali na tú Katarínku.

Konečne sa zdá, že sme narazili na nejakú cestu. Citrón mi dáva do poriadku radenie. O chvíľu priplachtí JM a vyrážame doľava. Po nej sa dostávame na hranicu lesa s lúkou. Znovu doľava po modrej značke sa dostávame na Katarínku.

Katarínka je bývalý kláštor ktorý sa snažia dávať ako-tak dohromady dobrovoľníci. V tejto hmle je táto stavba celkom úchvatná. Ak nie rovno strašidelná. Ešte to tak nafilmovať v noci a máme horor ako vyšitý. Ešte si dáme gruppenfoto a vyrazíme do Naháča. Čas tlačí jak sviňa. Sú dve hodiny popoludní a o 16 hodine sa už stmieva. A to sme ešte takmer 60 km od Bratislavy. V Naháči sme celkom rýchlo a odtiaľ rýchlym cvrkotom do Trstína, kde sa posilníme v krčme. Škoda, že nie je vozovka suchá, inak by sa dalo ísť celkom efektívnejšie v balíku.

V Trstíne sedíme v krčme, debatíme ako ďalej. JM zase čosi melie o nejakých variantách a mne je jasné, že ak do toho nedupneme, tak nedôjdeme ani po ceste do BA včas. Bohvie, či si vôbec uvedomuje ako sme ešte ďaleko. Krčmárka doniesla hladošom kapustnicu, ja si hlodám chlieb z domu a zalievam leteckou kofolou. O 15:10 vyrážame z Trstína. Za Častou premávka pomaly ale isto hustne. Zisťujem, že som sa akosi utrhol. V diaľke vidieť Citróna. Spomaľujem a za Pílou ho počkám a chvíľu ideme spolu. Za Dubovou zase vidím, že som sa utrhol. Kua, jaksi mu to nejde. No nič, pôjdem sám. Modru prefičím, Vinosady tiež a pri pumpe v PK čakám. Mrazivých 6 minút. :-)
Pezinkom preletíme spolu. Najprv mňa skoro nabrali nejakí roboši v žigulíku a potom Citróna nejaký nakladiak. Kážem Citrónovi, nech si zapne prednú blikačku, lebo to nie je náhoda, že nás na jednom kilometri skoro zoťali dvaja vodiči. Nevidieť nás spredu. Zadnú blikačku síce mám silnú viac než dosť ale vpredu mi chýba nejaký stroboskopický hyperblikač.

V Grinave zastavujeme na burčáku. Obom nám dobre padne. Aspoň počkáme na trojúderku. Burčák má na mňa obrovský dosah. Prakticky v momente mám hlavu v oblakoch. Jazyk sa mi motá. Citrón volá JM kde sa flákajú. Stanka dostala defekt. Hneď som vravel Citrónovi, že to nie je možné, aby sme si vytvorili viac než 10 minútový náskok. Až taký chcípaci to nie sú. Citrón najprv JM vraví, že ho počká na burčáku ale potom sám uzná, že je to blbosť. Zmrzne dovtedy ako cencúľ. Počká ich v robote. Už sa stmieva

Tak teda vyrážame spolu do BA. Vozovka je našťastie už suchá a tak ťahám za sebou Citróna. Rýchlo sa dostávame v tme do Bratislavy. Na pumpe OMV sa lúčime a tak končí dnešný výlet. Ešte si dávam owapovať bike od nánosov a chytro domov owapovať sám seba.

Mne sa výlet celkom páčil aj keď to blúdenie kdesi na Katarínku naozaj nemuselo byť. Jazdenie v hmle som ešte neskúšal a aj som bol zvedavý, ako sa mi bude dariť fotenie v hmle. Mno, až tak zle to nebolo, však?