Stropkovská časovka 2006
- Napísal: Robert Juhás
Prakticky 6 týždňový cyklistický výpadok s rukou v sadre, som cítil už v prvom stúpaní na prvú horskú prémiu. Navyše mi v kritických chvíľach skákala reťaz po pastorku. O stojke ani nehovoriac. Nespomínam si, kde som ju mohol vyťahať. Jedine ak by mohla byť reťaz nová a ešte nesadla. Ale kto si to má pamätať, keď teraz sedím na horskom bicykli druhý krát v tomto roku. Prvýkrát bol Šela Maratón niekedy pred 5 mesiacmi.:-)
200 metrov pred prémiou som rezignoval. Nohy by možno aspoň túto prémiu zvládli ale so strieľajúcou reťazou sa nedalo zaberať naplno. Obehli ma neskorší traja bedňovo umiestnení bikeri a ja som sa soplil za nimi v „nestrieľajúcom“ tempe. V prvom zjazdíku som zistil ďalší nepríjemný fakt. Nepadajú mi tepy. Ani v zjazde sa srdce nechcelo ukľudniť.
Bolo mi jasné, že dnes to na bedňu nebude, tak som upravil tempo a mierne spomaľoval.
Za druhou prémiou sa mi už chcelo normálne spať. Aspoň ma po stranách povzbudzovali dedinčania z Bane. V poslednej, lesnej časti ma predbehol Martin, (minuloročný víťaz) a ešte jeden biker.
V konečnom umiestnení sa však nič nezmenilo. Došiel som do cieľa šiesty a udýchaný ako kapor na vianočnom trhu.
Tatko si vyjazdil čestné miesto a v podstate skončil prvý. Od konca. Vyslúžil si aspoň cenu najstaršieho účastníka časovky. Jeho prvá časovka a hneď takýto úspech. :-)
Po pretekoch nastala kultúrna časť akcie. Vyhodnotenie, guláš, pivo, koláče, pivo, tombola, vodka, klobása, pivo, vodka.... Poradie si nepamätám. Tatko už vôbec nie. Ešte mi stihol večer pred spaním dať dôležitú radu do života. Keď prijmeš pozvanie od „vyhodňara“ na pohárik, môžeš si na zvyšok dňa zrušiť program, nech už je akýkoľvek. Veď aj tombola na tejto časovke tomu nasvedčovala. Samý chľast ako napríklad fajnový značkový koňak, Metaxa – tú som trhol ja a doma posunul mame :-), vodka..., súpravy pohárov na chľastačku, darčekové balenia plné chľastu a tak ďalej. Už mi chýbal v tombole len prenosný mini liehovar. Ale inak fajn akcia. Takže o rok „see ya“.
