Horal 2006 (Luboš a Marián)
- Napísal: Robert Juhás
Kvôli zranenej ruke som na tohtoročnom Horalovi nebol. Bol tam však aspoň Luboš a Marián. Oboch som poprosil, aby o tom niečo napísali a ja to potom spolu nejako zmixujem. Aspoň bude vidieť, kto si čo pamätal a ako videl túto akciu svojimi očami.
Luboš
Na tohoročný Horal som sa chystal zo zmiešanými pocitmi, keďže sa zmenila trať a moja obľúbená Kráľová Hoľa bola vyradená ako nevyhovujúca.
A tak som sa tešil na ten sneh :o) Ale zase na druhej strane to vyzeralo podľa propozícii ľahšie dĺžkou aj prevýšením. I keď usporiadatelia naznačovali, že to bude možno ťažšie.
Dlhé trasy som netrénoval a jazdil som len pár maratónov ... naposledy B. Štiavnica a predtým etapový závod BikeChallenge na území Poľska a Čiech. Čo sa ale na druhej strane dá považovať za tréning podľa hesla, že najlepší tréning sú preteky :o)
Marián
Na predštartové stresy sme už zvyknutí, Horal nie je predsa náš prvý maratón. Asi sa však na nás prejavila únava (rozumej spoločenská :-) zo včerajšieho školenia. Stalo sa nám, že sme nestihli štart. A tak sme sa ja a Stax pripojili na chvost okoloidúceho pelotónu prechádzajúceho práve popred hotel Mladosť v rámci slávnostného kolečka.
Hneď po zjazde z asfaltu sa so mnou Stax rozlúčil, že ide chytiť Luboša. Chce ísť s ním kvôli bodom. Ja body do celkového hodnotenia seriálu nepotrebujem, tak mi to je jedno. Mojím dnešným cieľom je prísť v limite do cieľa. Mám na to jedenásť hodín. Nikam sa teda nenáhlim a užívam si prvé kilometre na chvoste.
Na asfalte zo Spišskej Teplice na mňa čaká prekvapenie, zahliadol som Latanku. Pamätám si ho zo Štiavnice. Čudujem sa, že ho aj tu organizátori pustili na štart len s čiapkou pripomínajúcu dráharsku pokrývku hlavy zo 70-tych rokov. A Latankovi sa čudujem, že sa vôbec odváži ísť do lesa len s koženkovou atrapou na hlave, namiesto poriadnej cyklistickej prilby.
Luboš
Stúpanie na Smrečinské sedlo išlo ťažko, ale napriek tomu sa mi zdalo, že tohto roku ho skrátili. Možno aj preto, že som si neodskočil na výlet na Kráľovu Hoľu. :o) Trošku som však vyprovokoval smerovčíka k nejakej činnosti, pretože som tam akože odbočil :o)
Marián
Prvé čo ma počas stúpania na Smrečinské sedlo napadlo, bola včerajšia Staxova poznámka:
„Vidíš dĺžku tých stúpaní? Tak si priprav témy, o ktorých budeš počas šlapania rozmýšľať.“
Na prvej občerstvovačke som nalial do seba čo sa dalo a vyrazil ďalej. Vrchol už nie je ďaleko. Na lúke pred začiatkom zjazdu bola prvá kontrola. Na ruku som dostal žltú gumičku.
Luboš
Hore sme vyfasovali pekný textilný náramok na ruku a už sa mohlo začať zjazdovať.
Robo
Tak textilný alebo gumový náramok? Boli ste obaja na tej istej akcii? :-)
Marián
Na túto pasáž trate som sa tešil celý rok. Ródeo zjazd. Pustil som brzdy, uvoľnil ruky na rajdoch a s úsmevom od ucha k uchu užíval plávajúci bajk podo mnou. Pred ostrou ľavotočivou zákrutou som vcucol nazad slinu (aj šušník? :-) pozn. Robo), ktorá mi od blaženosti visela z okraja úst. Čo keby ma niekto fotil. :-)
Prišiel som k bufetu v Liptovskej Tepličke. Organizátori si zo mňa robia srandu, či nechcem vazelíny na kotúče, aby tak nevŕzgali. Najem sa, dám jeden banán do zadného vrecka, poďakujem za rýchloservis prednej brzdy a vyrazil na najobávanejšie stúpanie.
Luboš
Ani sa človeku nechcelo ísť preč, hlavne keď sa v diaľke rysovala Panská Hoľa. No ale poďme na panské :o). Kúsok asfalt a potom krásnou dolinou po .., nenazval by som to šotolina, tie šutre už boli na šotolinu trošku veľké.
Marián
Zišiel som z asfaltu na šotolinu, (ktorú by Luboš nenazval šotolinou, pozn. Robo ;-) a tajne dúfal, že tá stena v profile nie je zjazdovka, čo práve vidieť. Za zákrutou sa však otvorila široká dolina. Usmievam sa do objektívu pani fotografke (p. Zimová) idúcej oproti v terénnom aute a nechal sa navigovať na otočku vľavo o 180o (Celzia :-).
Luboš
No, moc by som to šlapaním nenazýval, ani mi nešlo veľmi sa usmievať na vrcholové foto. Zlaté pohodové stúpanie na KH.
Marián
Stretol som kontrolu číslo 2. a dostal na ruku ďalšiu gumičku. Nasledoval rýchly zjazd a krátky strmý výjazd. Opäť som zastavil kvôli sedlu. Zatiaľ čo som sa snažil poriadne dotiahnuť zámok sedla, prešli okolo mňa dvaja bajkeri bez čísla.
Prešiel som okolo salašu. Bača je jasný fanúšik cyklistiky a povzbudzuje ma obrovskými zvoncami. Konečne prišiel vytúžený zjazd. Najprv prejazd cez bažinu v ktorej som si navlhčil nohu až po členok, potom prejazd krížom cez čučoriedky. Trasu vyznačovali do modra zafarbené vetvičky stromčekov. Nádhera. Vjazd do lesa trochu schladil moje nadšenie. Po trase vedúcej priamo cez lokálnu skládku plastových odpadov netúži snáď žiaden bajker. Po pár metroch ostal už len čistý a technický singletrail a moje vytešovanie pokračovalo.
Na pitnej občerstvovačke sa ma pani pýtala či chcem vodu.
Jasné, aj do fľaše. Siahol som dolu, no rukou zalovil v prázdne. Prichádzajúceho usporiadateľa na štvorkolke som sa opýtal, či nestretol cestou dolu jednu červenú fľašu. Psie oči mi stačili na to, aby mi po ňu šiel. Zlatí ľudia tu žijú. Ja som si zatiaľ pochutil na banáne z predchádzajúcej občerstvovacky. O päť minút som už frčal ďalej. Usporiadatelia ma navigovali doprava na technický zjazd k Čiernemu Váhu končiacim drevenou lávkou.
Robo
Alebo inak. :-)
Luboš
Hneď po nej kúsok po asfalte, ale miesto pokojného zabočenia na zvážnicu nás usporiadateľ poslal po bláznivom krátkom triale, ktorý som šiel pekne pešky, vrátane lávky cez potok. A následky kus prudko hore po koreňoch rovnako pekne s bajkom na pleci. Dobré na rozhýbanie chrbtice. Je vidno, že usporiadatelia myslia na všetko.
Zato ďalšie kúsky .. rovina a malý zjazdík bol veľmi pekný. Pár ďalších stúpaní, kde už mi to moc nešlo a Krejzisti predo mnou sa neustále približovali a vzďaľovali. Nakoniec ma v lese dobehol nejaký iný Krejzista, zjavne zapol prídavné spaľovanie.
Nasledujúci úsek - zjazdy bol zaujímavý, pretože mi bol povedomý. A veruže áno .. veď tade som šiel pred dvoma rokmi .. akurát opačným smerom. Fuj.
Marián
Vo vzduchu som už cítil ďalšiu občerstvovačku, tak som dupal čo to dalo. Krátky lúčny výjazd sa rýchlo zmenil na dlhý lúčny zjazd. Nakrátko spasená trávička, hladká a čistá stopa, kam len oko dovidí. Pustil som brzdy a tešil sa z rýchlosti, ako malý chlapec.
Luboš
Taký by som zjazdoval bárs aj 2 hodiny v kuse. Obrovská lúka predo mnou, za mnou, vpravo aj vľavo. V ďialke hory, dole smer jazdy a naviac nie rozbitý.
Marián
Na občerstvovačke vo Vikartovciach sa na mňa škeril Stax. Vraj na 60-tom km okolo neho niekto prešiel a stlačil „off“. Skoro to vraj vzdal, no tento posledný zjazd si super vychutnal. Endorfíny z toho zjazdu mu ešte stále striekali ušami.
Luboš
Medzitým ma na občerstvovačke síce pár pretekárov predbehlo, ale o nič nešlo, keďže sa začínalo stúpanie na sedlo Madejovo. Podľa profilu kratšie a s menším prevýšením ako Kráľová Hoľa, akurát, že síl už toľko nebolo.
Marián
Vychutnával som si hladkú šotolinovú cestu a tajne dúfal, že by mohla vydrzať až na vrchol.
Luboš
Po piatich km sa šotolina skončila a otvorila sa krásna scenéria lúk. Tráva kládla mojim pneumatikám značný odpor. A takto ešte 4km. Skoro som zomrel, ale nezosadol som :o) Akurát na najvyššom bode, pri ďalšej náramkovej kontrole som už musel, lebo to nešlo :o)
Marián
Brodili sme sa chvíľu vysokou trávou, cez ktorú nebolo vidno poriadne na cestu. Začalo popŕchať, tak sme sa snažili trochu zrýchliť a dúfať, že tomu dažďu utečieme. Krátky výjazd a smerovčík nás už smeruje doprava dole. Táto časť trate je mi známa. To je RÓDEO zjazd! Hurá! Vychutnal som si ho rovnako, ako pred niekoľkými hodinami, aj keď teraz už asi nie tak rýchlo.
Luboš
V Tepličke som dal powergel,rozhýbal chrbát a vydal sa na poslednú časť trate.
Marián
Krátky kamenistý výjazd/zjazd a už som si pýtal na občerstvovačke v Liptovskej Tepličke teplý bujón. Vyrazili sme spolu na záverečné brdky. Výjazd po asfalte na opustenú križovatku trati krejzi-lejzi bol celkom v pohode. Polovicu som vládal v pohode udýchať na strednej píle. Asi už bujón začal účinkovať.
Luboš
Asfalt bol ťažký, ale hneď na začiatku dlhého mierneho stúpania asi už zabral gel, a potom sa išlo výborne.
Robo
Každému zaberá v kopcoch niečo iné. :-)
Marián
Hore ma popoháňa Zima st. so slovami, aby som pridal, vraj už mám konkurenciu v pätách. Obzrel som sa teda, ale vidieť bolo akurát zničeného Staxa, ledva točiaceho najľahšie prevody. Takej konkurencie môže byť aj tucet. :-)
Luboš
Kráľ Šuňavy bol celkom pekný singlík, nič náročne, ale potešilo.
Marián
Vlietam do lesa natešený po roku opäť pokoriť Kráľa Šuňavy. Na bažinu s jamami presne vzdialenými na dve kolesá bajku som bol pripravený. Našťastie mi nik nezavadzal a tak cez ňu bez problémov prelietam. Ešte chvíľu kľučky pomedzi stromčeky, korene a trial končí.
Luboš
V ďalšom kopci to už išlo ťažšie. Keby som bol vedel, že to je ešte taký kus, nemal som to pred rokom vzdať. Tak som sa už nikam teda neponáhľal a posledné stúpanie som šiel s Krejzistom, ktorý to poňal ešte viac turisticky.
Marián
Po krátkom ozdravnom pobyte na poslednej občerstvovačke sme vyrazili po asfalte cez Šuňavu. Od Šuňavy tento úsek vyzeral skoro ako rovinka, no zblízka sa mi zdá strašne strmý. Chvíľu som ťahal strednú aby si oddýchla ľava šľacha, s ktorou sa trápim už od Smrečinského sedla, chvíľu zase malú aby som sa rozdýchal. Z poľa vybehla líška a zastavila na okraji lesa. Neviem či líšky žerú zdochliny, Stax od toho stavu nemá ďaleko. Ja by som sa ešte dokázal nejakú tú minútku brániť. Líška sekundu-dve čakala, či niekto z nás predsa len neodkväcne, no nakoniec zmizla v lese. Konečne sme sa vyštverali hore. Rýchly zjazd, lúka, zjazd, lúka, zjazd a už sme brodili potok v Lopušnej. Stax na mňa z diaľky kričal, aby som ho nečakal, vraj trafí.
Nejakí ľudia pri trati ma povzbudzovali, vraj nie som posledný, lebo čakajú ešte na nejakého známeho, ktorý ešte neprišiel. Snáď sa dočkajú.
Sklon zjazdu sa začal priostrovať, no snažil som sa udržať v sedle. Vycvakol som v momente, keď mi začalo podklzovať zadné koleso. Tú zvyšnú polovicu už nejako dotlačím. Chlapík v zákrute hlásil moje štartovné číslo do vysielačky a mňa poslal ešte kamsi medzi stromy. Musel som si dávať pozor. Korene boli veľmi šmykľavé a nerád by som sa dokaličil tu, pár metrov od cieľa. Konečne som vyšiel z lesa na vytúžený asfalt a sledoval smerové šípky. Predo mnou sa zjavili nafukovačky Dema, Merida a ja s úľavou prešiel popod ne. Tuším mi aj pár ľudí pri dojazde zatlieskalo. Ďakujem. V rýchlosti som zaregistroval čas 10h 20m a nejaké drobné. Počkal 10 minút, kým nepríde Stax. Prišiel akurát včas, práve začalo vyhlasovanie výsledkov. Spolu sme si v tej kose vytrpeli aj losovanie tomboly a odišli sa najesť, okúpať.
Luboš
Podľa časov prvých, ale aj ďalších som zistil, že celková náročnost trate vzrástla o asi polhodinu oproti ročníku 2004,2005. Ak sa teda víťazi neflákali :o)) Čo teda potvrdzuje fakt, že prevýšenie a dĺžka trate nie je rozhodujúcim kritérium pre náročnosť maratónu. Napokon ... ísť 12km na Kráľovú Hoľu po ľahkej šotolinke a z toho 5km po asfalte je pohoda, ale zápasiť s blatom a trávou je drina. A to isté platí o zjazde. Žiadny priemer cez 50km dole kopcom, ale pekne 15km/h v trialoch.
Takže tá Kráľova Hoľa možno nakoniec až tak nechýba. Teda síce, tradícia je tradícia, rovnako ako si môže človek pekne vždy merať časy podľa histórie, tiež legendárny Telgárt, Pusté Pole, žltá Avia, dobýjanie Smrečinského sedla a hlavne túžobne očakávana možnosť snehu na Kráľovej ... to sú krásy starého Horala.
Ale z hľadiska obtiažnosti horského maratónu je súčasná trať asi náročnejšia. Neviem si ju predstaviť za zlých podmienok. Resp. nechcem si to predstavovať.
Marián
Sumár:
+ nová trasa
+ počasie
+ značenie
+ vybavenie občerstvovačiek
- Latanka
- v cieli by som studené pivo či kofolu bez váhania vymenil za horúci čaj alebo bujón
- umývanie bajkov už bolo zrušené
- že je Horal iba raz za rok.
Na tohoročný Horal som sa chystal zo zmiešanými pocitmi, keďže sa zmenila trať a moja obľúbená Kráľová Hoľa bola vyradená ako nevyhovujúca.
A tak som sa tešil na ten sneh :o) Ale zase na druhej strane to vyzeralo podľa propozícii ľahšie dĺžkou aj prevýšením. I keď usporiadatelia naznačovali, že to bude možno ťažšie.
Dlhé trasy som netrénoval a jazdil som len pár maratónov ... naposledy B. Štiavnica a predtým etapový závod BikeChallenge na území Poľska a Čiech. Čo sa ale na druhej strane dá považovať za tréning podľa hesla, že najlepší tréning sú preteky :o)
Marián
Na predštartové stresy sme už zvyknutí, Horal nie je predsa náš prvý maratón. Asi sa však na nás prejavila únava (rozumej spoločenská :-) zo včerajšieho školenia. Stalo sa nám, že sme nestihli štart. A tak sme sa ja a Stax pripojili na chvost okoloidúceho pelotónu prechádzajúceho práve popred hotel Mladosť v rámci slávnostného kolečka.
Hneď po zjazde z asfaltu sa so mnou Stax rozlúčil, že ide chytiť Luboša. Chce ísť s ním kvôli bodom. Ja body do celkového hodnotenia seriálu nepotrebujem, tak mi to je jedno. Mojím dnešným cieľom je prísť v limite do cieľa. Mám na to jedenásť hodín. Nikam sa teda nenáhlim a užívam si prvé kilometre na chvoste.
Na asfalte zo Spišskej Teplice na mňa čaká prekvapenie, zahliadol som Latanku. Pamätám si ho zo Štiavnice. Čudujem sa, že ho aj tu organizátori pustili na štart len s čiapkou pripomínajúcu dráharsku pokrývku hlavy zo 70-tych rokov. A Latankovi sa čudujem, že sa vôbec odváži ísť do lesa len s koženkovou atrapou na hlave, namiesto poriadnej cyklistickej prilby.
Luboš
Stúpanie na Smrečinské sedlo išlo ťažko, ale napriek tomu sa mi zdalo, že tohto roku ho skrátili. Možno aj preto, že som si neodskočil na výlet na Kráľovu Hoľu. :o) Trošku som však vyprovokoval smerovčíka k nejakej činnosti, pretože som tam akože odbočil :o)
Marián
Prvé čo ma počas stúpania na Smrečinské sedlo napadlo, bola včerajšia Staxova poznámka:
„Vidíš dĺžku tých stúpaní? Tak si priprav témy, o ktorých budeš počas šlapania rozmýšľať.“
Na prvej občerstvovačke som nalial do seba čo sa dalo a vyrazil ďalej. Vrchol už nie je ďaleko. Na lúke pred začiatkom zjazdu bola prvá kontrola. Na ruku som dostal žltú gumičku.
Luboš
Hore sme vyfasovali pekný textilný náramok na ruku a už sa mohlo začať zjazdovať.
Robo
Tak textilný alebo gumový náramok? Boli ste obaja na tej istej akcii? :-)
Marián
Na túto pasáž trate som sa tešil celý rok. Ródeo zjazd. Pustil som brzdy, uvoľnil ruky na rajdoch a s úsmevom od ucha k uchu užíval plávajúci bajk podo mnou. Pred ostrou ľavotočivou zákrutou som vcucol nazad slinu (aj šušník? :-) pozn. Robo), ktorá mi od blaženosti visela z okraja úst. Čo keby ma niekto fotil. :-)
Prišiel som k bufetu v Liptovskej Tepličke. Organizátori si zo mňa robia srandu, či nechcem vazelíny na kotúče, aby tak nevŕzgali. Najem sa, dám jeden banán do zadného vrecka, poďakujem za rýchloservis prednej brzdy a vyrazil na najobávanejšie stúpanie.
Luboš
Ani sa človeku nechcelo ísť preč, hlavne keď sa v diaľke rysovala Panská Hoľa. No ale poďme na panské :o). Kúsok asfalt a potom krásnou dolinou po .., nenazval by som to šotolina, tie šutre už boli na šotolinu trošku veľké.
Marián
Zišiel som z asfaltu na šotolinu, (ktorú by Luboš nenazval šotolinou, pozn. Robo ;-) a tajne dúfal, že tá stena v profile nie je zjazdovka, čo práve vidieť. Za zákrutou sa však otvorila široká dolina. Usmievam sa do objektívu pani fotografke (p. Zimová) idúcej oproti v terénnom aute a nechal sa navigovať na otočku vľavo o 180o (Celzia :-).
Luboš
No, moc by som to šlapaním nenazýval, ani mi nešlo veľmi sa usmievať na vrcholové foto. Zlaté pohodové stúpanie na KH.
Marián
Stretol som kontrolu číslo 2. a dostal na ruku ďalšiu gumičku. Nasledoval rýchly zjazd a krátky strmý výjazd. Opäť som zastavil kvôli sedlu. Zatiaľ čo som sa snažil poriadne dotiahnuť zámok sedla, prešli okolo mňa dvaja bajkeri bez čísla.
Prešiel som okolo salašu. Bača je jasný fanúšik cyklistiky a povzbudzuje ma obrovskými zvoncami. Konečne prišiel vytúžený zjazd. Najprv prejazd cez bažinu v ktorej som si navlhčil nohu až po členok, potom prejazd krížom cez čučoriedky. Trasu vyznačovali do modra zafarbené vetvičky stromčekov. Nádhera. Vjazd do lesa trochu schladil moje nadšenie. Po trase vedúcej priamo cez lokálnu skládku plastových odpadov netúži snáď žiaden bajker. Po pár metroch ostal už len čistý a technický singletrail a moje vytešovanie pokračovalo.
Na pitnej občerstvovačke sa ma pani pýtala či chcem vodu.
Jasné, aj do fľaše. Siahol som dolu, no rukou zalovil v prázdne. Prichádzajúceho usporiadateľa na štvorkolke som sa opýtal, či nestretol cestou dolu jednu červenú fľašu. Psie oči mi stačili na to, aby mi po ňu šiel. Zlatí ľudia tu žijú. Ja som si zatiaľ pochutil na banáne z predchádzajúcej občerstvovacky. O päť minút som už frčal ďalej. Usporiadatelia ma navigovali doprava na technický zjazd k Čiernemu Váhu končiacim drevenou lávkou.
Robo
Alebo inak. :-)
Luboš
Hneď po nej kúsok po asfalte, ale miesto pokojného zabočenia na zvážnicu nás usporiadateľ poslal po bláznivom krátkom triale, ktorý som šiel pekne pešky, vrátane lávky cez potok. A následky kus prudko hore po koreňoch rovnako pekne s bajkom na pleci. Dobré na rozhýbanie chrbtice. Je vidno, že usporiadatelia myslia na všetko.
Zato ďalšie kúsky .. rovina a malý zjazdík bol veľmi pekný. Pár ďalších stúpaní, kde už mi to moc nešlo a Krejzisti predo mnou sa neustále približovali a vzďaľovali. Nakoniec ma v lese dobehol nejaký iný Krejzista, zjavne zapol prídavné spaľovanie.
Nasledujúci úsek - zjazdy bol zaujímavý, pretože mi bol povedomý. A veruže áno .. veď tade som šiel pred dvoma rokmi .. akurát opačným smerom. Fuj.
Marián
Vo vzduchu som už cítil ďalšiu občerstvovačku, tak som dupal čo to dalo. Krátky lúčny výjazd sa rýchlo zmenil na dlhý lúčny zjazd. Nakrátko spasená trávička, hladká a čistá stopa, kam len oko dovidí. Pustil som brzdy a tešil sa z rýchlosti, ako malý chlapec.
Luboš
Taký by som zjazdoval bárs aj 2 hodiny v kuse. Obrovská lúka predo mnou, za mnou, vpravo aj vľavo. V ďialke hory, dole smer jazdy a naviac nie rozbitý.
Marián
Na občerstvovačke vo Vikartovciach sa na mňa škeril Stax. Vraj na 60-tom km okolo neho niekto prešiel a stlačil „off“. Skoro to vraj vzdal, no tento posledný zjazd si super vychutnal. Endorfíny z toho zjazdu mu ešte stále striekali ušami.
Luboš
Medzitým ma na občerstvovačke síce pár pretekárov predbehlo, ale o nič nešlo, keďže sa začínalo stúpanie na sedlo Madejovo. Podľa profilu kratšie a s menším prevýšením ako Kráľová Hoľa, akurát, že síl už toľko nebolo.
Marián
Vychutnával som si hladkú šotolinovú cestu a tajne dúfal, že by mohla vydrzať až na vrchol.
Luboš
Po piatich km sa šotolina skončila a otvorila sa krásna scenéria lúk. Tráva kládla mojim pneumatikám značný odpor. A takto ešte 4km. Skoro som zomrel, ale nezosadol som :o) Akurát na najvyššom bode, pri ďalšej náramkovej kontrole som už musel, lebo to nešlo :o)
Marián
Brodili sme sa chvíľu vysokou trávou, cez ktorú nebolo vidno poriadne na cestu. Začalo popŕchať, tak sme sa snažili trochu zrýchliť a dúfať, že tomu dažďu utečieme. Krátky výjazd a smerovčík nás už smeruje doprava dole. Táto časť trate je mi známa. To je RÓDEO zjazd! Hurá! Vychutnal som si ho rovnako, ako pred niekoľkými hodinami, aj keď teraz už asi nie tak rýchlo.
Luboš
V Tepličke som dal powergel,rozhýbal chrbát a vydal sa na poslednú časť trate.
Marián
Krátky kamenistý výjazd/zjazd a už som si pýtal na občerstvovačke v Liptovskej Tepličke teplý bujón. Vyrazili sme spolu na záverečné brdky. Výjazd po asfalte na opustenú križovatku trati krejzi-lejzi bol celkom v pohode. Polovicu som vládal v pohode udýchať na strednej píle. Asi už bujón začal účinkovať.
Luboš
Asfalt bol ťažký, ale hneď na začiatku dlhého mierneho stúpania asi už zabral gel, a potom sa išlo výborne.
Robo
Každému zaberá v kopcoch niečo iné. :-)
Marián
Hore ma popoháňa Zima st. so slovami, aby som pridal, vraj už mám konkurenciu v pätách. Obzrel som sa teda, ale vidieť bolo akurát zničeného Staxa, ledva točiaceho najľahšie prevody. Takej konkurencie môže byť aj tucet. :-)
Luboš
Kráľ Šuňavy bol celkom pekný singlík, nič náročne, ale potešilo.
Marián
Vlietam do lesa natešený po roku opäť pokoriť Kráľa Šuňavy. Na bažinu s jamami presne vzdialenými na dve kolesá bajku som bol pripravený. Našťastie mi nik nezavadzal a tak cez ňu bez problémov prelietam. Ešte chvíľu kľučky pomedzi stromčeky, korene a trial končí.
Luboš
V ďalšom kopci to už išlo ťažšie. Keby som bol vedel, že to je ešte taký kus, nemal som to pred rokom vzdať. Tak som sa už nikam teda neponáhľal a posledné stúpanie som šiel s Krejzistom, ktorý to poňal ešte viac turisticky.
Marián
Po krátkom ozdravnom pobyte na poslednej občerstvovačke sme vyrazili po asfalte cez Šuňavu. Od Šuňavy tento úsek vyzeral skoro ako rovinka, no zblízka sa mi zdá strašne strmý. Chvíľu som ťahal strednú aby si oddýchla ľava šľacha, s ktorou sa trápim už od Smrečinského sedla, chvíľu zase malú aby som sa rozdýchal. Z poľa vybehla líška a zastavila na okraji lesa. Neviem či líšky žerú zdochliny, Stax od toho stavu nemá ďaleko. Ja by som sa ešte dokázal nejakú tú minútku brániť. Líška sekundu-dve čakala, či niekto z nás predsa len neodkväcne, no nakoniec zmizla v lese. Konečne sme sa vyštverali hore. Rýchly zjazd, lúka, zjazd, lúka, zjazd a už sme brodili potok v Lopušnej. Stax na mňa z diaľky kričal, aby som ho nečakal, vraj trafí.
Nejakí ľudia pri trati ma povzbudzovali, vraj nie som posledný, lebo čakajú ešte na nejakého známeho, ktorý ešte neprišiel. Snáď sa dočkajú.
Sklon zjazdu sa začal priostrovať, no snažil som sa udržať v sedle. Vycvakol som v momente, keď mi začalo podklzovať zadné koleso. Tú zvyšnú polovicu už nejako dotlačím. Chlapík v zákrute hlásil moje štartovné číslo do vysielačky a mňa poslal ešte kamsi medzi stromy. Musel som si dávať pozor. Korene boli veľmi šmykľavé a nerád by som sa dokaličil tu, pár metrov od cieľa. Konečne som vyšiel z lesa na vytúžený asfalt a sledoval smerové šípky. Predo mnou sa zjavili nafukovačky Dema, Merida a ja s úľavou prešiel popod ne. Tuším mi aj pár ľudí pri dojazde zatlieskalo. Ďakujem. V rýchlosti som zaregistroval čas 10h 20m a nejaké drobné. Počkal 10 minút, kým nepríde Stax. Prišiel akurát včas, práve začalo vyhlasovanie výsledkov. Spolu sme si v tej kose vytrpeli aj losovanie tomboly a odišli sa najesť, okúpať.
Luboš
Podľa časov prvých, ale aj ďalších som zistil, že celková náročnost trate vzrástla o asi polhodinu oproti ročníku 2004,2005. Ak sa teda víťazi neflákali :o)) Čo teda potvrdzuje fakt, že prevýšenie a dĺžka trate nie je rozhodujúcim kritérium pre náročnosť maratónu. Napokon ... ísť 12km na Kráľovú Hoľu po ľahkej šotolinke a z toho 5km po asfalte je pohoda, ale zápasiť s blatom a trávou je drina. A to isté platí o zjazde. Žiadny priemer cez 50km dole kopcom, ale pekne 15km/h v trialoch.
Takže tá Kráľova Hoľa možno nakoniec až tak nechýba. Teda síce, tradícia je tradícia, rovnako ako si môže človek pekne vždy merať časy podľa histórie, tiež legendárny Telgárt, Pusté Pole, žltá Avia, dobýjanie Smrečinského sedla a hlavne túžobne očakávana možnosť snehu na Kráľovej ... to sú krásy starého Horala.
Ale z hľadiska obtiažnosti horského maratónu je súčasná trať asi náročnejšia. Neviem si ju predstaviť za zlých podmienok. Resp. nechcem si to predstavovať.
Marián
Sumár:
+ nová trasa
+ počasie
+ značenie
+ vybavenie občerstvovačiek
- Latanka
- v cieli by som studené pivo či kofolu bez váhania vymenil za horúci čaj alebo bujón
- umývanie bajkov už bolo zrušené
- že je Horal iba raz za rok.
