GreenBike maratón 2012

Ráno prídem k biku, ktorý som tam nechal od poslednej akcie s Citrónom. Obidve duše spľasnuté. Do štartu ostáva 90 minút. Klídek, veď mám náhradné duše.

Hľadám aspoň jednu dušu a v strese ani za svet neviem nájsť. Jedno koleso som normálne napumpoval, druhé nejde. Dám dole dušu a je precvaknutá. Zalepiť defekt nejde, pretože lepidlo dávno uschlo. Zase až tak často defekty nemávam. Čo teraz?
Je 60 minút do štartu, vravim tatkovi, nech ma zoberie do Karpaty bike, tam si kúpim novú dušu aj nejaké náhradne.

9:17 mám novú dušu. Poslednú. Vypredané. :-(
Snáď na štarte budú mať a kúpim si. Dám šprint na štart nech dôjdem načas.

9:50 Nemali.
V tom strese som si uvedomil, že nemám ani pumpu, ani mobil, ani montpáky. Nič.
Poctivo nosím na všetky maratóny aj náhradné duše aj pumpu a nikdy som na pretekoch defekt nedostal. Miro Bilik mi na štarte hovorí, že na občerstovačkách sú náhradné duše.

10:00 Štart

Bolo mi jasné, že ak sa nechcem motať za pomalšími hneď v prvom stúpani na Hrubý Drieňovec, musím sa trošku prebojovať dopredu. Čiastocne sa mi to podarilo. Akurát som musel obiehať majstra, ktorý si zaradil hrubú pílu a v stojke v upornom kľučkovaní znemožňoval predbehnutie. Tiež ma pobavil pán, ktorý mal v zadnom vrecku fľašku, z ktorej viedla hadička k ústam. Asi inšpirácia z infúziek. Na Bielom kríži som dal len pitie a viac-menej v pohodovom tempe po notoricky známej Štefánikovej magistrále až na Babu. Stihol som popriedbiehať aj nejaké baby. Inak v poslednom čase idú baby až podozrivo dobre. Ani v zjazdoch nemajú problémy.
Na Babe zase pitie, broskynka a fičal ďalej. Nikdy som na pretekoch defekt nedostal. No máš ho mať. Zrovna keď nemám pumpu ani dušu tak sa mi to stane uprostred trasy. A teraz čo? Ani tyčinku Deli som si nemohol dať ani Freshmaker nikde. Nechcel som otravovať ostatných, aby mi požičali pumpu aj dušu. Je to moja chyba a tak dávam bike na plece a turistikujem 2 km peši nazad na občerstvovačku na Babe. Samozrejme aj uhýbať zjazdujúcim.

Konečne som sa doštrachal hore, vymenil dušu, nafúkal, zobral pre istotu ešte jednu náhradnú a znovu repete. Tentokrát som sa tomu šutru čo mi dušu precvakol na 4 miestach v ideálnej stope vyhol. Aj tak ma toto zdržanie stálo vyše 45 minút. Takže v takomto rozpoložení som pokračoval ďalej. Šutrov bolo na tejto trase pomaly viac, ako na Salzkammergute. Pomaly polovica trasy normálna vytriasačka. Ideál na chudnutie. Na asfaltke na Košariskách som predbehol ex-kolegu Petra, ktorý už len v mrákotách opatrne pretáčal pedálmi. Znovu Biely kríž, pitie a po starých známych cestičkách až do cieľa. Radšej ani nepozerám, kde by som sa umiestnil, keby nie defektu. Trasa bola celkom rýchla ale príšerne vytrasená. Lesáci na niektorých miestach vysypali v podstate lámanú skalu a na tom sa dá len ťažko niečo vymyslieť.
Značenie sa mi zdalo dobré ale zase bolo 95% trasy dôverne známe. Dnes som mal blbý deň s defektami ale zase aspoň som sa nevytrieskal lebo kamenistý terén si to vyslovene pýtal. Vlastné fotky nemám lebo aj foták som si zabudol zobrať. Tak aspoň zopár z galérie organizátora.