Rock FM 2004
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Na Rock FM som sa pripravoval už dávnejšie a ako sa blížil termín, absolvoval som zopár \"kontrolných akcií\" (Schwechater, Trnavský m.) aby som si otestoval, či ešte netreba kopce alebo roviny doladiť. :-)
Prihlasovanie partie Pezinčanov teraz prischlo mne. Síce som nadával ako chorá vrana ale čo už pre nich človek nespraví. Hehehe. Ešte som prehovoril aj Mariána, nech sa neondí a nech ide tiež. Veď na Schwechateri aj na Trnaváku išiel celkom dobre. S Lubošom sme išli v stredu pre štartové čísla a nohavice. Akurát som to posral s Rasťovými náležitosťami a tak si musel pre gate ísť sám. Aspoň sa prešiel, keď už nemá najazdené. :-)
Tohtoročné psie počasie na našich tvárach rýpe pekné ornamenty. Nieto pekného víkendu a niekedy ani pracovný týždeň nestojí za fajku močky. Celý týždeň sme s Rasťom, Mariánom meditovali nad tým, či bude alebo nebude pršať. Obaja dokonca vyťahovali Iľkové predpovede počasia. Lenže na optimizmus je aj skúsený meteorológ krátky. Veril som celý čas, že nezmokneme. Možno aj tieto chmúrne predpovede zatlačili Mariánové obavy, či to dokáže prejsť.
Sobota. 12.6.2004V sobotu ráno o 3 už som hore a kompletizujem čo som si nachystal. Pôjdeme s Mariánom z Rače na Zlaté Piesky bicyklovo. Veci si potom uložíme do Dubákového auta. Dáša nám bude robiť ozbrojený sprievod.
Je pol piatej ráno, vozovka pomaly schne, je celkom teplo, nálada na dobrej úrovni a štartujeme za nočných svetiel pouličných lámp do Jasnej. Keďže krátko pred štartom trošku napršalo, začínam cítiť, že mi niečo chladí nohy a zadok. Stále počuť zvuky píšťaliek jazdiacich organizátorov, aby sme sa zoradili do dvojradu. Na stále prispaté uši mi je rázny zvuk dosť nepríjemný. Hneď aj v duchu toho "nášho" organizátora v duchu premenúvam na "fašouna". :-) Za Vajnormi je už cesta suchá a tak zase pomaly schneme. Som rád, že som si včera kúpil gumové návleky na tretry. Teraz by mi práve schli tiež. Balík sa šinie dopredu slušnou a rovnomernou rýchlosťou. Počas brieždenia sa cestou vznáša cvrkot orechov, vŕzganie pedálov a rozhovorov. Juro Teplan mi vraví, že čítal, že mám za sebou celkom úspešnú sezónu. Kuknem na neho, či to myslí vážne alebo ako. Veď mám za sebou len jeden MTB maratón a tri odrieknuté. V Slovenskom Grobe sa stáčame nazad akoby do Bratislavy smerom na Chorvátsky grob. Medzi Grobmi počuť vpredu rambajz, balík spomaľuje a vpredu pobehujú splašené tri diviaky a riadne statné. Ja by som sa asi posral od strachu, keby to do mňa v plnej rýchlosti nejaký sviniak napálil.
Vysoko adrenalínovú vložku sme teda absolvovali a nemuseli sme si dokonca ani meniť vložky. Pred Bernolákovom sa definitívne odkláňame smerom na Nitru. Ideme stále v celkom dobrom tempe. "Fašouni" neustále pískajú na neposlušný balík, aby sa zoradili do dvojradu. Harmonikový efekt sa už celkom dobre prejavuje. Raz si to fachčíme 36 aby sme vzápätí padli na 24 km/h. Fakt otravné. Aj sa nad tým pohoršujeme ako staré baby. :-) Pred Sencom odbočujeme doprava a po chvíli už pravidelne dusáme po betónke. Všade mokro ale neprší. Celkom smiešne v tom vyznieva neďaleké pole, na ktorých poľnohospodári odušu polievajú plodiny. Veď nakoniec aj náš balík, ktorý si pravidelne značkuje trasu aby nezablúdil. :-)
Určite nikto nezabudne ten moment, ako sme opustili betónku a prešli na hladučký asfalt pred Sereďou. Áááááách. Dokonca som cítil, ako mi pravidelne jemne ťuká na zadnom kolese stará záplata po defekte. S Dušanom debatíme, kedy bude prvá zástavka. Trvá na tom, že prvá je až na Zubore. Ja vravím, že na benzínpumpe na diaľnici. Každý máme svojím spôsobom pravdu. To je jedno. Ďaleko vľavo vidieť chladiace veže atómky. Aspoň vieme, kto tu tie oblaky naokolo vyrába, kua. Vchádzame na diaľnicu a mašírujeme si to pri pravom okraji. "Fašouni" sa zase činia. Po chvíli dorážame na benzínku. Všeobecný chaos pri preberaní pitia a tyčiniek. Každý sa tlačí dopredu aby nezavadzal ďalším. Zoraďujeme sa asi 200 metrov za benzínkou. Niektorí to využívajú na náhlivé zošrotovanie všetkého, čo sme dostali. Krátko po zoskupení prichádza pokyn pokračovať. Nestihol som vypiť ani hlt z fľašky tak som si ju dal do zadného vrecka. Necítim sa nejako príjemne, preto ju vypijem celú, aby som sa jej mohol zbaviť. Resp. ju zmuchlať a napchať do vrecka tak, aby nevypadla. Počasie sa začína pekne vykresľovať. Normálne sme z toho pokakaní ako nám to pekne vychádza. Obloha sa čistí a v diaľke vidieť Zobor. Začína mi byť zle. To pitie na ex asi nebol dobrý nápad. Skúšam sa z toho nejako vygrgať. Po pár kilometroch sa mi to konečne darí a znovu sa dostávam do pohody. Blížime sa do Nitry. Rasťo ukazuje napravo na Nitriansky hrad či čo. Je pekne osvetlený slnkom. Nitrou prefrčíme na plné pecky a dostávame sa na známe hupáky.
Za Nitrou teda prichádzajú obvyklé stupáčiky a klesania. S balíkom to robí čudesné cvičenia a posúva sa ako húsenica dopredu. Čoraz neodbytnejšie si uvedomujem, že mi je v dlhých windstopper nohaviciach teplejšie. Musím si ich na zastávke dať dole, lebo sa uvarím a budem mať vajcia natvrdo. Pýtam sa preto Rasťa, či mu nie je zima v kraťasoch. Zdá sa, že je v pohode. Akurát ho bolí noha či čo. Ale zmysel pre čierny humor ho neopúšťa. Zrazeného ježka na ceste v pokročilom štádiu rozkladu by som si teda ako traťovku naozaj nedal. :-) Zvyšok úseku ideme až po zástavku pri Zubore spolu s Rasťom a za nami Marián so španielom. Aj som ich pritom vodblejsknul. :-)
Tesne pred zástavkou na benzínovej pumpe sa zrazili pred nami dve autá. Síce ťukesy ale vodič vinníka sa išiel chytro ospravedlňovať. Aspoň mi tak pripadala jeho gestikulácia. Prvé čo idem spraviť, vyzliecť sa. Je mi naozaj teplo. Nakoniec dávam dole aj jarný dlhý dres dole a ideme sa najesť. Dostávam syr s dvoma pomačkanými žemľami. Určite si taký osud nezaslúžili. :-) Keksíky dám do Oscara na ťažšie časy. Bagety pripravené z domu som sa ani nedotkol. Nie som nejako extra hladný, tak načo?
Vyvenčili sme sa a môžme ísť pomaly ďalej. Ozýva sa zvuk píšťalky, bača nás privoláva, odchádzame.
Minulý rok ma toto stúpanie smerom na Kozárovce nenormálne bolelo. Preto som nešiel hore ani na 50 percent možností. Nech sa nožičky radšej pekne-krásne zahrejú. Nasledoval dlhý zjazd dole a za dedinou doľava. Pekný úsek popri Hrone. Na železničnom priecestí sa ktosi vydrbáva a Luboš sa mu v poslednom momente stíha vyhnúť. Neskôr vravel, že maník si nadvihol nad koľajami predné koleso a úplne nepochopiteľne ľahol. Asi mu odkĺzlo koleso alebo čo. Vďaka čerstvo postavenej diaľnici v tomto úseku, dramaticky ubudlo áut na cestách. A keď sme išli kúsok dokonca po nejakých vedľajších cestách (celkom zjazdných) tak už bol problém stretnúť nejaké auto. Skôr či neskôr sme museli ísť cez Žarnovicu a potom sa napojiť na hlavnú cestu, vedúcu do Žiaru nad Hronom. Spolu s Mariánom sme si všimli, že je tu fantasticky chladivý, vlhký vzdúšik s nezameniteľnou arómou hríbov. Fašouni-Bachari majú znovu prácu vyše hlavy so zoraďovaním balíku do dvojradu. Navyše zvlnený terén znovu zvýrazňoval taktické nedostatky cyklistov. Harmonika ako na tácke. V tej chvíli som si vravel, ako pekne vyučujú jazdu v balíku pred nami jazdiaci Rasťo a Ivan. Nenechajú sa strhnúť nerovnomernou rýchlosťou jazdiacej hrče pred nimi ale ukľudnujú ju ponechaním si rezervy na vykrývanie náhleho spomalenia-zrýchlenia cyklistov pred nimi. Síce je to trošku viac vyčerpávajúce ale dávajú pekný príklad, ako sa to má robiť.
Prechádzame cez Žiar nad Hronom. Snaží sa nás predbehnúť benzínová cisterna aj keď nechápem, kam sa už ponáhľa keď je tu každú chvíľu diaľnica. Resp. to, čo z nej zostalo. Každú chvíľu nejaká pekelná diera hroziaca minimálne hadom. Prežili sme to v poriadku a v Pohronskej Dúbrave sa zastavujeme na druhej zástavke dnešného dňa. Dostávame banána, pitie, kekse. Dávam dole návleky, mením ponožky, natieram sa Daylongom, skrátka, kompletka. Luboš si natiera boľavé kolená dubákovým vínom. Obďaleč stojaci Pukalovič len nemo pozerá, čím si to ten Luboš preboha natiera nohy. Luboš ho ponúka, nech si dá dubákové víno. Je jasné, že zvedavosť ho premohla, čo to len môže byť, to dubákové víno. Také ešte nepil. Ešte chvíľu si ho Luboš vychutnával a vyšiel s pravdou von. To je Dubákové víno, tuto vedľa stojí. To je jeho víno. :-) Ja by som sa asi urazil, keby si niekto mojím vínom nohy umýval. Hoc aj boľavé. Ale ako Luboš povedal, víno sa do nôh takto dostane rýchlejšie ako zvnútra. :-) 
Pomaly sa balíme lebo je čas odchodu. Minulý rok som si tu už cítil nohy. Teraz úplná pohoda. Akoby som práve odjazdil slabú stovečku. To je dobré, lebo si chcem otestovať Donovaly, ako to s Giosom pôjde. Vyrážame smerom na Zvolen a rozprávame sa s Mariánom o tacháčoch a ako nám divne merajú naše tacháče vzdialenosti, priemerku a podobne. V krátkom zjazde dole do Zvolena míňame \"sociálne\" pracovníčky. Doteraz ľutujeme, že sme sa vôbec snažili pozrieť do tváre aspoň jednej z nich. Aj keby som im dal ponožky na hlavu, aj tak by som ani bicykel o ne neoprel. Hrozné škraty. Možno to boli chlapi, kto vie. :-) Odbočujeme doprava smerom na BB. Zopár križovatiek a pokračujeme rovno na Kováčovú. Stále lepšie ako minuloročné dupanie do pedálov po diaľnici. Ideme cez Tri Duby a vojak strážiaci pri bráne kasární s otvorenými ústami pozerá na náš balík. Ten je jasný. :-)
Rýchlym tempom sa blížime do BB a ešte rýchlejšie sa presúvame cez viadukt na Donovaly. Ruch v balíku pomaly utícha. Každý je pripravený vyraziť na zteč. Poučený z minulého roka sa nikam neponáhľam. Lámať sa to bude až za Motyčkami. Na križovatke na Harmanec odbočujeme doľava a zisťujem, že je tu pekne chladno. Balík sa stále drží pohromade aj keď napätie je cítiť doďaleka. Ako sa blížia Staré Hory, zdá sa, že sa to pekne zvrhlo. Tempo sa zrýchlilo. Alebo spomalilo? Ostávam stále na rovnakej rýchlosti a napredujem dopredu. Zatiaľ to ide. Za Motyčkami padla kosa na kameň. Stupák riadne pritvrdil a cítim, že už idem nad aeróbny prah. Takto dlho nevydržím. Ale keď tréning, tak poriadny, nech uvidím, ako to pôjde ďalej. Hlava mi už horí, prilbu som dal dole už dávno. Voľakto mi za mnou čosi vraví ale nereagujem. Mám dosť vlastných problémov. :-) Po sto metrov pochopím, kde je problém. Spadla mi čelenka/kukla na cestu. Zastavujem a obzerám sa, kde spadla. Našťastie mi ju zobral biker čo ma na to upozorňoval a podal mi ju počas jazdy. Tuším mal číslo 131. Tak mu aspoň ešte aj takto poďakujem. bohvieaký. Ale to som už napísal inde.
Držím si ho na dohľad a tak sa pomaly šinieme na vrchol. Ku koncu som už ako obvykle zrýchlil až konečne Donovaly pokoril. :-) Než som došiel dole na parkovisko, už som bol vydýchaný a mohol začať fotiť prichádzajúcich Rasťovým foťákom, lebo Mariánov som už zaplnil fotkami.
Ideme sa potom najesť s Mariánom polievky a špagiet. Celkom nám chutí. Prekvapujúco mi stačí polievka na dvakrát a špagety. Nechápem. Minule som sa musel doraziť bagetkou pripravenou z domu. Teraz sa cítim tak akurát. Každopádne si treba dať pred týmto zjazdom dole do Liptovskej Osady windstopper dres. To budú zjazdy s vetrom opreteky. Rasťo sa s obavami pýta, aké sú to tie kopčeky pred Liptovským Mikulášom. Nech sa môže na ne aspoň mentálne pripraviť. Minuloročnej premiéry toho úseku sa totiž nezúčastnil. Upokojujem/desím ho :-), že to bude zhruba to isté, čo za Nitrou. To je aj tak jedno, tam to pôjde aj tak pomaly. Spúšťam sa dole ako odtrhnutý vagón vyskúšať, koľko to vytiahne a koľko spravím maximálku. Dole som sa pozrel, koľko zjazd dal. 75,3 km/h. Mno, už som išiel aj rýchlejšie ale inde. Alebo nemám dobre nastavený tacháč. :-) Dole sa čakáme a pripravujeme na finálnu jazdu. Dlho sme sa tam nemotali a vyrazili. Vravím Mariánovi, nech si dáva pozor, lebo po Donovaloch môže prísť k poklesu ostražitosti cyklistov, takže sa ľahko môže niekto vysypať. V Podsuchej mu ukazujem naľavo, aký strašný stupák vedie hore na Smrekovicu a ako by som chcel ten stupák raz doraziť na jeden krát bez zosadnutia či tlačenia. Každopádne výživný stupák na tréning. Prechádzame okolo odbočky na Vlkolínec a sme v Ružomberku. Odbočujeme doprava a za Ružomberkom znovu hromadné močenie. :-) Pred diaľnicou odbočujeme doprava na Partizánsku Lupču a po chvíli zastavujem, lebo si chcem dať dole windstopper dres. Nemám chuť sa tu kdesi uvariť. Tuná sa aj tak ide pomaly (ledva 22 km/h) takže nebude problém balík dobehnúť. Spolujazdec zo sprievodného auta mechanikov mi avizuje, že mi bliká blikačka. No nech bliká. No a čo? :-) Aspoň ma vidia. Zo srandy im signalizujem diery v asfalte. :-) Posledný stupák za Gôtovanmi a ide zjazd do LM. Ten preletíme ako blázni a stáčame to doprava na Jasnú. Cieľ je takpovediac na dohľad.
Aj podľa itinerára v bulletine som čakal, že bude krátka prestávka na parkovisku ako minule. Mariánovi som to tiež hovoril. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme popri parkovisku prefrčali a mazali ďalej. Vyčurať som sa chcel. Serem na to, radšej to vypotím. :-) To sme sa už vnorili do lesa. Valíme sa ako veľká voda dopredu. Vrava v pelotóne ustala. Napätie sa dá krájať. Naľavo Demänovská jaskyňa. Po mojej ľavici sa vynoril Luboš a pýtam sa ho, či nemá niečo na pitie, lebo svoje som stihol vychľastať. Podáva mi jednu fľašku a sosám. Zaujímavé pitivo má ten Luboš. Hore sa ho opýtam, čo si to sype. :-) Tempo neustáva. Aj by som to odfotil ale je tu taký stisk, že by sa to nemuselo vyplatiť. Stúpanie pritvrdzuje. Menej trénovaní už začínajú odpadávať. Lúčky. Lepšie trénovaní už začínajú unikať. Prvého som videl iba po prvú zákrutu. :-) To už máme pred sebou prvú stojku. Každý sa morduje s kopcom ako vie. Kopec je sviňa a pomaly ma obieha nejaká baba. Chlapík ju v pravidelných intervaloch posúva dopredu potlačením za zadok. Skusmo mu vravím, že aj mňa by mohol. :-) Len sa uchechtol, že no úúúúúrčite.
Prichádza zmiernenie, kratučká rovinka a znovu hore. Zákruta doľava, druhá stojka, doprava a cieľ je už tu. S myšlienkami som už pri fotení, nech splním fotiace poslanie. Pofotím ostatných chalanov. Nabudúce to budem radšej flákať, aby som sa tejto povinnosti zbavil. :-)
Po chvíli prichádza Efa a nedá sa povedať, že by bol zvlášť unavený. Rozdáva jeden reklamný úsmev za druhým. :-) Postupne prichádzajú ďalší a ďalší. Aj baby. Tie zožínajú najväčší potlesk a uznanie. Moderátor Stano G. si odchytáva jednu z nich a pýta sa jej, čo ju najviac bolí. Všetko. :-)
V cieli dostávame chlebíčky a pitie. Kofolu alebo pivo. Každému koľko hrdlo ráči. Vybalíme sa, osprchujeme, poležíme a potom na večeru. Po dobrej večeri si dáme debatný krúžok kde dostáva Ivan nezdravo veľa priestoru. :-)) Téma bola hádam \"jasná\". :-) Okolo jedenástej sme si skočili dole na didžinu a keď sa tam ani po polnoci nič zaujívamé nedialo, išli sme spať. Nedeľa. 13.6.2004
Na druhý deň bolo naplánované vyhodnotenie akcie, ocenenie zúčastneným, sponzorom a tombola. Minulý rok som nič nevyhral a preto som zmenil taktiku pri kupovaní tombolových lístkov. Kupujem iba jednu farbu nech nemusím stále čumieť, či mám to, či ono číslo. Stačí počuť farbu a viem, či má význam čumeť na čísla. Efa sa poďakoval sponzorom, ocenil jednotlivcov, zhodnotil akciu. Na budúci rok už bude na Rock FM prilba povinná. Určite tomu prispel aj nešťastný pád jedného z cyklistov, ktorý si rozbil hlavu. Keby mal prilbu, tak by sa mu možno nič nestalo a nemuseli by ho poslať domov.
Ocenil aj jazdiacich organizátorov \"bacharov\" ktorí mali za úlohu dozerať na bezpečnosť pri jazdení cez kritické úseky. Potom prišlo na rad oceňovanie zvláštnych výkonov. Rodina, najmladší cyklista, baby, \"Zdeno Chára\" :-), Medo dostal ocenenie najťažšieho bikera. :-)
Na konci dostali priestor aj samotní cyklisti. Zaujala pripomienka jedného z nich, že cyklisti zahadzujú použíté PE flašky do priekopy, či by sa s tým niečo nedalo robiť. (Rasťo, videl som ťa, tiež to len tak zahadzuješ. :-) Ďalší zase podotkol, na ktorej strane treba močiť. Či naľavo alebo napravo. Božechráň aby sa z toho nestalo hromadné zastavovanie kvôli močeniu. :-) Uvidíme, čo sa s tým do budúcnosti urobí.
Tombola. Čakal som, že budú opakované problémy s identifikáciou farieb v tombole. Slabomodrá bola na nerozoznanie od slabofialovej. A tak kopec "výhercov" chodilo sem a tam. Vždy aspoň jeden z nich s dlhým nosom nazad. :-) Žeby to takto robili organizátori naschvál? :-) Marián konečne zlomil tombolové prekliatie a vyhral tašku s výhrou. Keď si Medo išiel už pre druhú výhru v tombole, tak som mu mierne vytočený začal nadávať, nech už s tým zbieraním ocenení a tomboly láskavo prestane. Aj ostatní chcú dačo vyhrať. Vtedy vytiahli moje číslo. To sa už rozdávali v tombole tie zaujímavejšie veci. Mnóóóóó. To sa robí takto? To som nevedel. Treba rázne protestovať a výsledky sa dostavia. :-) Vyhral som pumpu Author, knižku o histórii Radenska, dres Radenska. Už mi to s tými tombolami celkom dobre ide. 4 akcie tento rok a v dvoch z nich som vyhral dres. :-) Z hlavnej ceny sa vykľula dovolenka v zahraničí v štýle markizáckych Cestovín. Odchod už zajtra z Košického letiska. Gratulujemééé. :-))) Akcia vyšla perfektne. Som spokojný. Teda mne sa išlo celý čas fajn. Dokonca sa necítim ani nejako extra zmordovaný. Určite v tom má prsty vietor zozadu. No a samozrejme tohtoročná príprava na Salzkammergut. Počasie vyšlo, bicykel mi slúžil spoľahlivo. Nie som ani veľmi unavený a bodaj by mi forma vydržala aj po zbytok sezóny. Bachari odviedli dobrú prácu aj keď by mohli plniť funkciu akéhosi zrovnomerňovača rýchlosti. Radšej v rámci veľkého balíka urobiť 30-50 členné skupinky ako stádo 200 bikerov jazdiacich ako veľká voda. Možno len mudrujem. Preto končím so slovami, ak bude takto aj nabudúce, idem znova.
Marián si tiež pochvaľoval akciu aj keď ten náš záver nebol bohvieaký.
