Trnavsko-Kopaniciarsky maratón 2003
- Napísal: Andrej Matiašovský
- Published in Cestná cyklistika
Je odštartované. Vyjdeme z Trnavy a už od začiatku je veľké nebezpečie kolízii, pretože mnoho cyklistov nie je zvyknutých jazdiť v balíku. To sa však postupne pominie a ideme po rovine smerom na Vrbové, stále okolo 28 km/h. Rýchlosť je však strašne nerovnomerná, chvíľami ideme dokonca pod 20, inokedy nad 40. Je to v balíku strašne vegetové tempo, preto sa rozprávam s Ivanom dosť dlhú časť cesty. Vôbec neviem, kde sa nachádzame, ani či stúpame alebo klesáme, nemám proste v ničom prehľad, pretože musím dávať veľký pozor na hromadné pády, ktoré sa našťastie nevyskytli (lebo minulé roky vraj nejaké boli). S toľkými zelenáčmi v balíku veru nie je problém ocitnúť sa na asfalte.
Po asi hodine vyjdeme z nejakého mesta, začína nejaké stúpanie, a to odhadujem, že sme vyšli z Vrbového. Ideme strašne pomaly a začíname sa trhať. Po klesaní, v ktorom sa išlo aj vyše 55 sme znovu všetci pokope a takto to ide ešte dosť dlho. Až vyjdeme zo Starej Turej (teda asi tam to bolo), začína dlhšie tiahle stúpanie, kde sa oveľa viac trháme, ja som úplne vpredu, pretože viem, že už tu niekde bude občerstvovačka a chcem si na nej čo najdlhšie oddýchnuť. Prichádzame na nejakú zastávku, tu je zopár fliaš minerálok, to je celá občerstvovačka. Stojí sa tu zhruba 5 minút a zrazu zaznie povel na postavenie sa na štart a pár sekúnd na to je odštartované.
Škoda, že som sa nepostavil viac dopredu, totiž profíci vpredu to teraz rozbiehajú aj 45-kou hore kopcom, mnohí slabší cyklisti odpadávajú, ja som za nimi a potom musím prvý balík dobiehať. Ide sa neobyčajne rýchlo a ja v snahe dobehnúť prvý balík predbieham veľa cyklistov. Keď ho však konečne dobehnem, z jeho konca odpadnú ďalší cyklisti a zase musím len dobiehať. Toto sa opakuje niekoľko krát, až pred Myjavou už prvý balík, kde ostalo asi 35 cyklistov sa odo mňa tak vzdiali, že vzdávam sa nápadu ísť s ním. Stále predbieham ďalších odpadlíkov z tohoto balíka, až som nakoniec sám. Škoda, myslím, že by som s nimi vládal ísť, ale pri štarte som sa proste postavil na nesprávne miesto a odpadlíci z balíka ma už len zbrzdili.
Asi o km ma dobieha 1 cyklista, ktorý mal taký istý problém ako ja, tak sa začíname ťahať. Dobiehajú nás ďalší dvaja, chvíľu ideme cez Myjavu spolu, ale v kopci za ňou sa úplne rozpadáme. Zrazu začína prudké stúpanie, tu sa troška rozdádžeme, o chvíľu sme však už piati a takto to ťaháme v následnom klesaní až do Brezovej pod Bradlom, stále okolo 40-50. Tu nám zrazu skríži cestu autobusár, musíme úplne spomaliť a obiehať ho, strácame asi 30 sekúnd a zozadu nás medzitým pohltí veľká, asi 30 členná skupina, kde je aj Ivan a Dušan. Už nemusím skoro vôbec ťahať na čele, ide sa dobre. Prejdeme Jablonicu, kde sa nás policajti pýtajú, či sme už poslední. To si už pomyslím, že som na tom veľmi zle, hoci sme v prvej 50-ke.
Začína stúpanie do sedla Biela hora, každý vie, že ako skupina sa neudržíme a rozpadneme sa. Mne sa znovu ide dobre, celý balík predbieham a idem popredu sám. Zrazu však cítim, ako mi začínajú kŕče, hoci mám v sebe magnéziové tabletky. Po minuloročnom Karpaťáku ma napadajú hrozné myšlienky, že či vôbec dôjdem do cieľa. Postupne sa z toho dostávam, a do sedla prichádzam ako druhý zo skupinky. Všetok strach náhle opadol a môžem pokračovať, len si treba trochu dávať pozor. V klesaní idem v háku, no sú tu pomerne veľké zákruty, ktoré vôbec nepoznám. Keď prestanú, idem na čelo, sme dvaja a predbiehame ďalších odpadlíkov z prvej skupiny. Znovu nás však zozadu dobiehajú ďalší - prvá časť zo skupiny, z ktorej sme zdrhli. Je nás dokopy asi 15, ďalších chytíme ešte v Trstíne. Odtiaľ začína asi 2 km stúpanie, kde sa veľmi obávam kŕčov, no našťastie sa zvoľňuje tempo a neskôr klesáme do Hornej Krupej. V nej je ešte krátke stúpanie, kde mám nemalé problémy s udržaním sa v skupine, ale potom prejdeme cez Dolnú Krupú, odtiaľ je to do cieľa už iba vyše 10 km po rovine. To sa už ide celkom dobre, stále v závetrí. Až do Trnavy ideme pomerne v pohode, tam začína záverečný špurt, ktorý síce pri tomto umiestnení už nemá moc význam, ale veď sme predsa na pretekoch, nie?. Postupne sa predieram na čelo skupiny, tesne pred cieľom predbieham aj Dušana a do cieľa prichádzam asi ako 8. v skupinke. Chvíľu ešte vydychujem, hneď potom idem pre kofolu. Ešte tu nie je ani 50 cyklistov, no hovorím si, že som skončil celkom dobre. Postupne prichádzajú ďalší a ďalší a zisťujem, že som došiel do cieľa okolo 35. miesta ako prvý Pezinčan, v tretej skupinke, pretože tá prvá sa ešte rozdelila. S umiestnením som teda spokojn, čakal som horšie.
Som však tak strašne hladný a smädný, že postupne vypijem 2 litre kofoly a zjem 5 párkov. Asi o 15:00 začína tombola, všetci z Pezinskej partie okrem Ivana niečo vyhrajú, všetko sú to však len neužitočné veci, či už stará nemotorná fľaša, alebo takmer nefunkčná pumpa. Pri rozdávaní pohárov som veľmi prekvapený, keď povedia moje meno - som vraj najmladší účastník pretekov! Tombola onedlho končí, hlavnú cenu - turistický bicykel vyhráva majiteľ obchodu, ktorý ho sponzoroval. Pomaly sa zberáme domov, všetci sme úplne zničení. Spolu je nás 6, ktorí ideme smerom na PK - z toho dvaja cyklisti sú z Modry. Dlho ideme len okolo 20, postupne však zrýchľujeme a ešte robíme aj odbočku do Harmónie, kde si ešte ideme na chvíľku posedieť, potom sa spúšťame do Pezinka, už len ja, Dušan a Ivan.
V Pezinku ide ešte Ivan s Dušanom na ďalšie pivo, ja už sa rýchlo uberám domov. Nakoniec nie som ani tak hrozne unavený. Celkovo hodnotím akciu veľmi pozitívne, organizácia bola perfektná, počasie vyšlo, len keby tam prišlo ešte viac známych účastníkov, ktorí tu boli minulé roky. S časom som spokojný, aj s mojou formou. Dobrá akcia. Takže o rok, ak bude čas, repete!