Zo Stropkova do Liptovského Mikuláša na vlak 4.9.2005
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Po včerajšej Stropkovskej časovke som sa vybral na vlak. Keďže do Stropkova vlaky nechodia, bolo treba sa nejako dopraviť na železničnú stanicu. Najbližšia normálna vyzerala v Kysaku ale to sa mi zdalo až príliš blízko. Tak som sa teda rozhodol ísť aspoň na Poprad. Ak to dobre pôjde, tak do Liptovského Mikuláša.
Pôvodne som chcel ísť už o siedmej ale také ráno, aké na mňa vykuklo, sa len tak nevidí. Viac napovie fotka. Počkal som teda, kým sa ranná hmla trošku rozplynie. O 7:20 som napokon vyrazil zo Stropkova smerom na Svidník. Tempo len také vegetné s cieľom držať tepy na úrovni 110-115 tepov a striktná frekvencia. Cesty totálne ale totálne prázdne a pusté. Len v dedinách sa občas ranní vtáci motali pomaly do kostola.
Za Hutkami bol prvý poriadny zjazd a nasledovalo pomalé stúpanie na Zborov. Bolo okorenené festovnými hupkami. Odporúčam niekedy pojazdiť. Uffff. Aj bol pekný výhľad na zrúcaninu hradu Zborov. V zjazde som míňal bikerov, ktorí vyzerali na to, že jazdia pravidelnejšie. Pozdravili sme sa a ja rýchlo na Bardejov.
V Bardejove som sa chvíľu nevedel zorientovať, ako a kedy mám odbočiť doprava na Starú Ľubovňu. Nakoniec som trafil na prvý krát. Od toho momentu sa mi zdalo, že sa trošku zmenila krajina oproti terénom v okolí Svidníka. Celkom sa mi to pozdávalo. Aj asfalt bol viac-menej v norme, tak sa dalo. Kdesi za Mokroluhom som míňal podozrivo pomaly jazdiacu škodovku 105 s ooooobrovským prívesom. Snáď v tom vozia tí cigáni celú svoju rodinu alebo čo. Za dedinou ma už škodovka predbehla a to sa mi prestávalo páčiť, lebo som ju neskôr odstavenú predbehol. Už som začal rozmýšľať, či ma tí cigáni nechcú niekde vytlačiť do škarpy a ozbíjať. Možno nato vozia taký veľký príves, aby sa im tam rýchlo vošiel akýkoľvek lup.
Za Gerlachovom ma znovu predbehli a po chvíli som znovu obehol odstavenú škodovku na krajnici. Od toho momentu som sa prakticky nepretržite pozeral dozadu, či nejde. Až kdesi za Lenartovom som si definitívne oddýchol, už sa neukázali. Asi preto sa tak podozrivo pomaly presúšali na ceste, lebo hľadali vhodnú jabloň pri ceste na obratie.
Potom už nasledovalo stúpanie na sedlo Obručné. Stúpanie asi ako na Babu ale kratšie. Hore som sa najedol, napil, odpočinul a spustil dole na Plaveč. Áut trošku pribudlo ale zároveň sa aj zlepšil asfalt, takže to bolo na rýchlosti cítiť. Takže aj tá Stará Ľubovňa sa celkom rýchlo blížila, čo ma celkom potešilo, lebo počítal s pomalším postupom. Starú Ľubovňu som teda prefrčal a prehodnotil medzitým ďalší postup. Nepôjdem na Poprad ale cez Štrbské pleso to v pohode stihnem do Liptovského Mikuláša.
Asfalt striedal horšie úseky s lepšími. Ale úplné peklo ma čakalo za Spišskou Belou na Tatranskú Javorinu. Asfalt neskutočne vytrasený a poplátaný kadečím. A to ma už v niektorých úsekoch na Spišskú Belú mohlo v predstihu varovať, ako to bude ďalej. Normálne mi to citeľne uberalo síl. Ale ako som sa dostal na cestu vedúcu na Štrbské pleso, hneď to bolo o 100 percent lepšie. Aj som dobehol dvoch veteránov na cesťákoch, ktorých som zahliadol, že išli od Tatranskej Javoriny. Jeden z nich bol asi F. Pitko (musím sa ho opýtať, či to bol naozaj on) a trošku sme pokecali odkiaľ ideme a kam. Keď som povedal, že idem zo Stropkova, tak sa ma opýtal, či to bicyklovanie mám ako robotu. :-)
Môjmu tempu nestačili a tak som išiel ďalej sám. Pitie mi dochádzalo a aj hlad sa už ozýval. V Starom Smokovci som sa v bistre najedol a napil. Časová rezerva bola dostatočná a tak som si doprial aj stúpanie na Štrbské Pleso. Počasie je celý deň vyložene cyklistické, škoda to nevyužiť.
Išlo to hore jaksi ľahšie ako som si doteraz pamätal. Ani som sa nenazdal, a už som bol pri plese. Nabudúce si dám asi radšej Sliezsky dom alebo čo. :-) Orazil som, pofotil, obliekol dlhý dres a spustil sa dole. Prakticky až na pár výnimiek až do Liptovského Hrádku priemerkou nad 40 km/h.
Na margo Vysokých Taier zopár viet. Počas celého prejazdu, som si dôkladne obzrel všetky dôsledky veternej kalamity z minulého roka. Polomy, stromy pováľané, polámané ako zápalky, skrátka smutný pohľad. Ešte dlho to takto bude strašiť. :-(
Za Podbanským bol asi nedávno položený novučičký asfalt, takže bola radosť si to huliť 40 km/h po ceste dole brehom na Lipt. Hrádok. V Liptovskom Hrádku asi večne opravujú cestu, lebo to tam vyzerá hrozne. Ďalej už nasledoval len rýchly presun do Liptovského Mikuláša na vlak. Časová rezerva mi umožňovala pokračovať ďalej aj na Ružomberok, ale tam IC vlaky nestoja a Expres Slovenská Strela by som nemusel stíhať a tak som to nechal tak. Obyčajným rýchlikom ísť do BA je zbytočná strata času. A tá Slovenská Strela išla naozaj ako strela. :-) O pol desiatej som už bol v BA.
Takže sumár dnešného dňa. 225 km s priemerkou 27 km/h. Išiel som však na pohodu a nebúšil zbytočne do pedálov. Vďaka rozumnému tempu som sa v pohode dostal príjemne unavený domov.
Vo vlaku ma chcel spočiatku sprievodca vyhodiť zo zadnej súpravy, lebo som si kúpil iba obyčajný lístok a nie do prvej triedy ale ukecal som ho, že je jedno, či stojím v prvej alebo druhej triede, pretože mám riť takú rozpálenú, že rozhodne nemám chuť si niekam sadnúť do kupé. "No tak dobre" povedal, podal mi potvrdenku o zaplatení 20 korún za prevážaný bickel a nechal ma tak. :-)