Trnavských 6666 m, 2001
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Keďže ráno o 9 bol asfalt suchý, tak bolo všetko jasné a začal som šliapať na Pezinok kde som sa hodlal pripojiť k Rasťovi a ísť tak spoločne do Trnavy. Za BEZ-kou bol asfalt pri krajnici ešte mokrý a tak sa tam plížili plže. Začal som sa zabávať jazdením po plžoch. Vydávalo to taký pleskavý zvuk. PLC, PRC PRC-PLC. Pamätám si, ako nám presne tieto isté potvory minulý rok požrali komplet celú úrodu v záhrade, takže som nemal žiadne výčitky svedomia. Konečne Pezinok. Chvíľu som zmätkoval s miestom stretnutia ale nakoniec sme sa našli. Pribudol aj Juro H. a vydali sme sa teda do tej Trnavy. Samozrejme, hneď začali otravovať ako sa mi páči nový bike. Zatiaľ som s tým spokojný, nemám sa na čo sťažovať. Ide to úplne ľahúčko. Myslím, že keby som išiel na horáku, už by som si trošku cítil nohy. Za Pezinkom sme teda odbočili doprava smerom na Šenkvice, odtiaľ na Vištuk, Budmerice, Ružindol, Trnava a smer na Malženice, nejaké letisko. Cesta bola celkom zaujímavá. Ešte som po týchto cestách nešiel, až na pár úsekov v okolí Budmeríc. Ale ten ľudoprázdny kúsok od Vištuku na Budmerice bol fajn. Po celej ceste občas popri nás preletel nejaký blázon na aute ale s tým sa asi nič nedá robiť. Za Budmericami míňame pretekára z MTB cyklomaratónu Brezová pod Bradlom-Bratislava. Buď to už vzdal, alebo......
Rozmýšlal som o tom, že dám prednosť radšej tomuto preteku ale počasie ma spoľahlivo odradilo. Až taký MTB fanatik nie som, aby som jazdil po blate. Keďže tieto lesy poznám, vedel som, že terén bude mokrý, aj keby prestalo pršať pred týždňom. Najmä autá, traktory a motorky dokonale uvalcujú cesty a tak voda nemá kam odtiecť. Mimochodom, motorky jazdia všade po turistických cestičkách. No nevadí, som zvedavý ako sa darilo ktorý si chce siloumocou napraviť nepríjemnú tohtoročnú bilanciu dokončených pretekov. V Trnave sme išli najkratšou cestou cez cesty-necesty až sme dorazili na štart časovky. Hneď sme sa zaregistrovali a vyfásli štartové čísla.
Potom vidím, že Rasťov kolega Roman už ide domov. Aj ja sa pomaly chystám. Volám domov, že už som dojazdil a idem len čo sa rozlúčim s chalanmi. Čaká ma totiž hus s lokšami a to je dobré lákadlo na to, aby som si švihol. Tak som povedal Rasťovi, že už idem domov na obed a pýtam sa, či mám ísť tou istou cestou nazad ako sme išli sem. Prikyvuje, že je to najlepšia trasa. Tak teda dobre, pôjdem po tej iste ceste aj nazad. Síce nemám GPS ale orientačný zmysel našťastie mám. Po ceste nazad som nemal skoro žiadne problémy, za Trnavou prestalo pršať. Celou cestou nazad (aj do Trnavy) som videl na ceste kvantá mŕtvych potkanov. Hmm, tí to už nerozchodia, najmä, keď z ních chýba polovička tela. Skrátka, taký potkaní holokaust.
Vo Vištuku som trošku zazmätkoval, odbočil som priskoro a dostal sa tak do slepej uličky. Ale hneď som to napravil. Za Šenkvicami mi akosi začali dochádzať sily. Uvedomil som si, že som celou cestou nazad nič nepil. Za Pezinkom to už bolo horšie. V Grinave snáď každý vidiečan vytiahol na chodník stolík s litrami burčáku, hroznom, lokšami a neviemčímešte. Hrozne som sa tam trápil. Strašne som chcel zastaviť a kúpiť si burčiak alebo hrozno. Najmä na hrozno som mal hroznú chuť. :-). Keďže doma máme hrozna dosť, tak som vydržal. Cez Svätý Jur som už ledva prešiel ale konečne začal zaberať jonťák takže som švihal ďalej. Zastavil som pri pumpe pri BEZ-ke a odpočinul si trošku. Kukám na mobil či mi došli nejaké SMSky. Akurát vidím v diaľke Romana ako ho stíha nejaký galuskár. Chytro sa balím a kričím mu, že nech ide ďalej, že ho dobehnem. Tak som ho teda dobehol a pokecali si trošku. Keďže sme sa nikde neminuli, bolo jasné, že išiel inou cestou ako ja. V Rači odbočil doprava a je ešte asi pár kilometrov rovno. Rovno, až som došiel domov.