Šarišsko Spišské dni cyklistiky 2006
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Usporiadateľ: CK Torysa Prešov.
1.9.2006 Stará Ľubovňa
Štart etapy bol tesne pod hradom, ktorého najstaršia časť bola vybudovaná v 13. storočí. Rozhodca nás upozornil, že ostrý štart je až na dvanástom kilometri, pretože na ceste sú dvoje semafory na opravovaných úsekoch cesty a je potrebné dodržiavať dopravné predpisy. To znamená na červenú stáť. Horváth však nedbal na upozornenie a rozbalil to hneď v zjazde z hradného kopca na hlavnú cestu. Vytvoril si náskok 300 metrov a Oravec (CK Poprad) s Turčekom (Levice) sa vybrali za ním doťahovať. Po štyroch kilometroch sme boli spolu, ale Horváth to skúšal znova a znova. Najväčšiu šancu mal, keď nás dobehli dve pomalé campingové nákladné autá z Nemecka a zdalo sa, že Horváth sa s nimi v hustej premávke vyvezie. Ale ani to mu nevyšlo.
Prišli semafóry vzdialené od seba asi tri kilometre a my sme na nešťastie pre naháňačkou ustatého Oravca chytili zelenú vlnu. Teraz to začal skúšať Turček. Je to tohtoročný nováčik v našom peletóne a zvykne nám takto „nenápadne“ odchádzať. Pred tiahlym stúpaním Horváth vyrazil za ním, pravdepodobne za účelom vytvorenia dvojice. Teraz už musel zasiahnuť Gežo (CK Piešťany) aby zabránil najhoršiemu, a to odskočeniu mňa alebo Ozogáňa k nim. Do stúpania sme vyleteli slušnou rýchlosťou a keď sme išli okolo dvojice, zadalo sa mi že tam parkujú. Už som sa v duchu rozlúčil s Horváthom. Ten je však bojovník a stihol sa zapojiť do terezína, Turček už nie. Asi na dvadsiatompiatom kilometri odišiel veterán D“ Vogel st. (PR Sport Bratislava) a Ostracký (CK Piešťany) samozrejme za ním. Ostracký trochu zaspal a nestihol skočiť Vogelovi do háku. Nevzdával to však a tak nám postupne odchádzali. Horváth už mal orazené a opäť išiel do úniku. Držal som mu palce aby dobehol Ostrackého. Po mnohých nástupoch sme zostali už iba traja. Ozogán, Gežo a ja. Cesta sa zatočila na sever do protivetra a Horváth bojoval ako lev. Napadlo ma, že v dvojici by to išlo lepšie a tak som išiel do úniku. Gežo však išiel po mne a doťahoval. Chvíľu som ho ešte nechal vytrápiť, a keďže sa prekvapivo na štyridsiatom kilometri blížilo Magurské sedlo (podľa usporiadateľov to malo byť na 50-tom kilometri) nechal som sa dobehnúť. Plížili sme sa za Horváthom a postupne ho dobiehali. Prvá prudká časť so stúpaním 12 promile bola za nami, Horvátha sme predbehli a žiaľ Geža sme ani raz neotestovali. Na kilometri pred vrcholom sme predbehli Ostrackého. Na stovke prvý vyrazil Ozogán, druhý Gežo a samozrejme ja zaspatý ako tretí. Tak sme prešli aj cieľovou páskou na vrchole sedla.
2.9.2006 Bardejov.
Hromadný štart všetkých kategórií. My nad 50 rokov sme mali prejsť dva veľké okruhy (približne 75 km). Všetky kategórie mali cieľ na kopci nad mestom za hotelovým komplexom Belvéder. O tempo v prvej polovici prvého kola sa staral najmä veterán A“ nad 30 rokov Varhaňovský Marek (CK AC V. Krtíš). Neustále odchádzal do úniku a vždy keď mal náskok okolo 200 metrov jeho súperi sa rozhodli dobehnúť ho. Výrazne im v tom pomáhal najstarší člen peletónu, siedmy z tohtoročných MS veteránov v St. Johane Karol Vogel st.
Druhá polovica okruhu mala v prvej časti najhorší povrch zo všetkých troch pretekov. Eliťák Ivan Ješko (D3 Race Bratislava) a cyklisti z CK Martin tu v asi päťkilometrovom nenápadnom stúpaní rozpútali hotové peklo. Eliťáci a veteráni sa jeden po druhom sypali z prednej časti balíka okolo mňa do kategórie odpadlíkov. Z našej kategórie sme zostali iba Ozogán, Gežo, Horváth a ja. Vpredu sa držal Ozogán a my sme sa viezli za Gežom. Gežo musel doťahovať každú dieru. Horváth po pretekoch povedal: „Už som mu aj držal palce aby odvisol, aby už bol koniec toho trápenia.“ Keď bolo po všetkom, Vogel mladší išiel na špicu oznámiť otcovi, že odpadol aj jeho najväčší súper Ostracký a že už nemusí nastupovať. Ten však keď je na pretekoch tak neodpočíva a odišiel pred balík. V druhom okruhu sa divoká jazda zpakovala, ale už nie s takou intenzitou.
Na konci okruhu asi štyri kilometre od Bardejovova sme sa oddelili od balíka smerom k cieľu a Ozogán ihneď naštartoval dohodnutú taktiku. Využil rýchlosť zo zjazdu a odskočil. Gežo musel doťahovať a ja s Horváthom sme sa mu viezli v háku. Zdalo sa mi, že Gežo poľavil tak som vyrazil za Ozogánom vytvoriť dvojičku. Gežo z posledných síl doťahoval. Keď nás dobehol vyrazil mu z háku Horváth do nezadržateľného úniku. Po pár minútach sa nám stratil z dohľadu. Do Bardejova sme sa doviezli v pohodovom tempe až po odbočku z hlavnej cesty. Tam sme dobehli Ostrackého.
Gežo začal na nás strácať, tak som zobral do háku Ozogána a pridal. V ostrej zákrute na kopec mi Ozogán hlási, že sme sami. Na konci 500 metrového prvého úseku, asi osem promilového stúpania, sme už videli Horvátha. Navrhol som Ozogánovi, keďže má najväčšiu šancu z nás troch dobehnúť Geža v súťaži SP Masters, že on bude prvý a ja druhý, aby sme sa zbytočne neunavovali pred zajtrajšími pretekami. Na ceste bola značka dva kilometre do cieľa. Išli sme vedľa seba a krútili malá/25. Na značke 500 metrov do cieľa sme dobehli Horvátha. Ozogán sa začal zosúvať dozadu a pochytilo ma pokušenie porušiť dohodu. Nenápadne som pridal, obzrel som sa, ale Lojzo sa držal môjho zadného kolesa. Neušlo to pozornosti Vogela staršieho ktorý nás tam čakal a hovorí, že s takými ľahkými prevodmi, by sme na sveťáku nepochodili a hecoval nás do súboja. Na stovke pred cieľom Ozogán vyrazil ako prvý a hneď mal na mňa náskok tri metre. Horváth prišiel za nami o 12 sekúnd a slávili sme trojnásobný úspech našich klubových farieb.
3.9.2006 Sabinov
Na programe sme mali preteky na mestskom okruhu dlhom tri kilometre. Dlhá rovinka na hlavnej ulici, 180 stupňová ľavá zatáčka na asi 15 metrov vysoké a 250 metrov dlhé stúpanie, rovinka, prudké klesanie do 90 stupňovej ľavej zatáčky, padák na hlavnú cestu, 90 stupňová pravá, dvestometrový špurt do cieľa a 180 stupňová ľavá otočka. My päťdesiatnici s déčkarmi sme mali osem kôl a štyridsiatnici desať kôl. Prvé dve kolá sa išli vlažne na zahriatie. V treťom začali béčkari skúšať úniky. V stúpaní sme vyleteli hore, ale nášmu Valáškovi s Hadbábnym (CK Trysa Prešov) sa i tak podarilo uniknúť.
Ďalšie pokusy o únik nasledovali v každom kole. Hlavne v cieľovej rovinke a pár stoviek metrov pred stúpaním. Déčkari Vogel s Ostrackým to skúšali niekoľko krát. V piatom a šiestom kole niekoľko krát unikol cyklista z našej kategórie Tábora (PR Sport Bratislava). Doplatil však na neutíchajúce súperenie déčkarov, ktorí nás k nemu vždy priviezli. V siedmom kole som chcel k nemu priskočiť, Vogel s Ostrackým ma však dobehli a zablokovali. Gežo s Ozogánom ma ofúkli po stranách a už boli s Táborom v trojke. Pred stúpaním začali oddychovať, tak sa mne a Horváthovi podarilo dobehnúť ich. Vogel s Ostrackým sa vyviezli. Béčkari nás nechali na pokoji a my sme pokračovali do posledného kola.
Na začiatku rovinky som pridal na rýchlosti, pretože na druhej strane zeleného odedeľujúceho pásu som videl, že nás béčkari dobiehajú. S nimi bol totiž Oravec, ktorý jazdí cez zatáčky akoby mal pätnásť a mohol by nám v špurte robiť problémy. Gežo ako jediný súper musel opäť doťahovať. Špurtéri Horváth s Ozogánom už zabudli na dohodu zo včera a nevystriedali ma. Pri pravoslávnom kostolíku som si oddýchol a vyrazil ešte raz. Gežo musel opäť ťahať. V poslednom stúpaní som ale chytil stratu asi päť metrov a ledva som sa udržal v skupine! V prudkom klesaní na hlavnú ulicu som sa dostal na kontakt s čelom a v poslednej zákrute vpravo bol medzi mnou a Gežom iba Ostracký. Dohoda znela, že ja a Horváth pustíme Ozogána a ten ale naisto musí ošpurtovať Geža. Ozogán v zatáčke stratil rýchlosť a nezachytil nástup Geža. Horváth mu to rozbehol a ja som mu prenechal miesto za Ostrackým. Horváth v oveľa lepšej pozícii čakal kým prejdeme my dvaja, aby sme získali do SP Masters čo najviac bodov. Ozogán úlohu nesplnil a Gežo preteky vyhral.
Záverom: Preteky sa konali v krásnej krajine. Keď dokončia úsek autostrády do Popradu odporúčam organizátorom usporiadať cyklistický maratón aj pre širokú verejnosť ako v Seredi /30 km spoločne za autom/. Krajina od Magurského sedla do Starej Ľubovne bola ako v Rakúsku. Ubytko je za 150,- Sk a výborná strava za pár korún. Obecný úrad v Sabinove zasa pripravil pekné záverečné vyhodnotenie trojdňovej súťaže a štedro boli odmenení traja najlepší cyklisti vo všetkých kategóriách ako sumár všetkých troch pretekov. V našej kategórii bolo nasledujúce poradie: Ozogán, Gežo, ja, Horváth, Turček...
1.9.2006 Stará Ľubovňa
Štart etapy bol tesne pod hradom, ktorého najstaršia časť bola vybudovaná v 13. storočí. Rozhodca nás upozornil, že ostrý štart je až na dvanástom kilometri, pretože na ceste sú dvoje semafory na opravovaných úsekoch cesty a je potrebné dodržiavať dopravné predpisy. To znamená na červenú stáť. Horváth však nedbal na upozornenie a rozbalil to hneď v zjazde z hradného kopca na hlavnú cestu. Vytvoril si náskok 300 metrov a Oravec (CK Poprad) s Turčekom (Levice) sa vybrali za ním doťahovať. Po štyroch kilometroch sme boli spolu, ale Horváth to skúšal znova a znova. Najväčšiu šancu mal, keď nás dobehli dve pomalé campingové nákladné autá z Nemecka a zdalo sa, že Horváth sa s nimi v hustej premávke vyvezie. Ale ani to mu nevyšlo.
Prišli semafóry vzdialené od seba asi tri kilometre a my sme na nešťastie pre naháňačkou ustatého Oravca chytili zelenú vlnu. Teraz to začal skúšať Turček. Je to tohtoročný nováčik v našom peletóne a zvykne nám takto „nenápadne“ odchádzať. Pred tiahlym stúpaním Horváth vyrazil za ním, pravdepodobne za účelom vytvorenia dvojice. Teraz už musel zasiahnuť Gežo (CK Piešťany) aby zabránil najhoršiemu, a to odskočeniu mňa alebo Ozogáňa k nim. Do stúpania sme vyleteli slušnou rýchlosťou a keď sme išli okolo dvojice, zadalo sa mi že tam parkujú. Už som sa v duchu rozlúčil s Horváthom. Ten je však bojovník a stihol sa zapojiť do terezína, Turček už nie. Asi na dvadsiatompiatom kilometri odišiel veterán D“ Vogel st. (PR Sport Bratislava) a Ostracký (CK Piešťany) samozrejme za ním. Ostracký trochu zaspal a nestihol skočiť Vogelovi do háku. Nevzdával to však a tak nám postupne odchádzali. Horváth už mal orazené a opäť išiel do úniku. Držal som mu palce aby dobehol Ostrackého. Po mnohých nástupoch sme zostali už iba traja. Ozogán, Gežo a ja. Cesta sa zatočila na sever do protivetra a Horváth bojoval ako lev. Napadlo ma, že v dvojici by to išlo lepšie a tak som išiel do úniku. Gežo však išiel po mne a doťahoval. Chvíľu som ho ešte nechal vytrápiť, a keďže sa prekvapivo na štyridsiatom kilometri blížilo Magurské sedlo (podľa usporiadateľov to malo byť na 50-tom kilometri) nechal som sa dobehnúť. Plížili sme sa za Horváthom a postupne ho dobiehali. Prvá prudká časť so stúpaním 12 promile bola za nami, Horvátha sme predbehli a žiaľ Geža sme ani raz neotestovali. Na kilometri pred vrcholom sme predbehli Ostrackého. Na stovke prvý vyrazil Ozogán, druhý Gežo a samozrejme ja zaspatý ako tretí. Tak sme prešli aj cieľovou páskou na vrchole sedla.
2.9.2006 Bardejov.
Hromadný štart všetkých kategórií. My nad 50 rokov sme mali prejsť dva veľké okruhy (približne 75 km). Všetky kategórie mali cieľ na kopci nad mestom za hotelovým komplexom Belvéder. O tempo v prvej polovici prvého kola sa staral najmä veterán A“ nad 30 rokov Varhaňovský Marek (CK AC V. Krtíš). Neustále odchádzal do úniku a vždy keď mal náskok okolo 200 metrov jeho súperi sa rozhodli dobehnúť ho. Výrazne im v tom pomáhal najstarší člen peletónu, siedmy z tohtoročných MS veteránov v St. Johane Karol Vogel st.
Druhá polovica okruhu mala v prvej časti najhorší povrch zo všetkých troch pretekov. Eliťák Ivan Ješko (D3 Race Bratislava) a cyklisti z CK Martin tu v asi päťkilometrovom nenápadnom stúpaní rozpútali hotové peklo. Eliťáci a veteráni sa jeden po druhom sypali z prednej časti balíka okolo mňa do kategórie odpadlíkov. Z našej kategórie sme zostali iba Ozogán, Gežo, Horváth a ja. Vpredu sa držal Ozogán a my sme sa viezli za Gežom. Gežo musel doťahovať každú dieru. Horváth po pretekoch povedal: „Už som mu aj držal palce aby odvisol, aby už bol koniec toho trápenia.“ Keď bolo po všetkom, Vogel mladší išiel na špicu oznámiť otcovi, že odpadol aj jeho najväčší súper Ostracký a že už nemusí nastupovať. Ten však keď je na pretekoch tak neodpočíva a odišiel pred balík. V druhom okruhu sa divoká jazda zpakovala, ale už nie s takou intenzitou.
Na konci okruhu asi štyri kilometre od Bardejovova sme sa oddelili od balíka smerom k cieľu a Ozogán ihneď naštartoval dohodnutú taktiku. Využil rýchlosť zo zjazdu a odskočil. Gežo musel doťahovať a ja s Horváthom sme sa mu viezli v háku. Zdalo sa mi, že Gežo poľavil tak som vyrazil za Ozogánom vytvoriť dvojičku. Gežo z posledných síl doťahoval. Keď nás dobehol vyrazil mu z háku Horváth do nezadržateľného úniku. Po pár minútach sa nám stratil z dohľadu. Do Bardejova sme sa doviezli v pohodovom tempe až po odbočku z hlavnej cesty. Tam sme dobehli Ostrackého.
Gežo začal na nás strácať, tak som zobral do háku Ozogána a pridal. V ostrej zákrute na kopec mi Ozogán hlási, že sme sami. Na konci 500 metrového prvého úseku, asi osem promilového stúpania, sme už videli Horvátha. Navrhol som Ozogánovi, keďže má najväčšiu šancu z nás troch dobehnúť Geža v súťaži SP Masters, že on bude prvý a ja druhý, aby sme sa zbytočne neunavovali pred zajtrajšími pretekami. Na ceste bola značka dva kilometre do cieľa. Išli sme vedľa seba a krútili malá/25. Na značke 500 metrov do cieľa sme dobehli Horvátha. Ozogán sa začal zosúvať dozadu a pochytilo ma pokušenie porušiť dohodu. Nenápadne som pridal, obzrel som sa, ale Lojzo sa držal môjho zadného kolesa. Neušlo to pozornosti Vogela staršieho ktorý nás tam čakal a hovorí, že s takými ľahkými prevodmi, by sme na sveťáku nepochodili a hecoval nás do súboja. Na stovke pred cieľom Ozogán vyrazil ako prvý a hneď mal na mňa náskok tri metre. Horváth prišiel za nami o 12 sekúnd a slávili sme trojnásobný úspech našich klubových farieb.
3.9.2006 Sabinov
Na programe sme mali preteky na mestskom okruhu dlhom tri kilometre. Dlhá rovinka na hlavnej ulici, 180 stupňová ľavá zatáčka na asi 15 metrov vysoké a 250 metrov dlhé stúpanie, rovinka, prudké klesanie do 90 stupňovej ľavej zatáčky, padák na hlavnú cestu, 90 stupňová pravá, dvestometrový špurt do cieľa a 180 stupňová ľavá otočka. My päťdesiatnici s déčkarmi sme mali osem kôl a štyridsiatnici desať kôl. Prvé dve kolá sa išli vlažne na zahriatie. V treťom začali béčkari skúšať úniky. V stúpaní sme vyleteli hore, ale nášmu Valáškovi s Hadbábnym (CK Trysa Prešov) sa i tak podarilo uniknúť.
Ďalšie pokusy o únik nasledovali v každom kole. Hlavne v cieľovej rovinke a pár stoviek metrov pred stúpaním. Déčkari Vogel s Ostrackým to skúšali niekoľko krát. V piatom a šiestom kole niekoľko krát unikol cyklista z našej kategórie Tábora (PR Sport Bratislava). Doplatil však na neutíchajúce súperenie déčkarov, ktorí nás k nemu vždy priviezli. V siedmom kole som chcel k nemu priskočiť, Vogel s Ostrackým ma však dobehli a zablokovali. Gežo s Ozogánom ma ofúkli po stranách a už boli s Táborom v trojke. Pred stúpaním začali oddychovať, tak sa mne a Horváthovi podarilo dobehnúť ich. Vogel s Ostrackým sa vyviezli. Béčkari nás nechali na pokoji a my sme pokračovali do posledného kola.
Na začiatku rovinky som pridal na rýchlosti, pretože na druhej strane zeleného odedeľujúceho pásu som videl, že nás béčkari dobiehajú. S nimi bol totiž Oravec, ktorý jazdí cez zatáčky akoby mal pätnásť a mohol by nám v špurte robiť problémy. Gežo ako jediný súper musel opäť doťahovať. Špurtéri Horváth s Ozogánom už zabudli na dohodu zo včera a nevystriedali ma. Pri pravoslávnom kostolíku som si oddýchol a vyrazil ešte raz. Gežo musel opäť ťahať. V poslednom stúpaní som ale chytil stratu asi päť metrov a ledva som sa udržal v skupine! V prudkom klesaní na hlavnú ulicu som sa dostal na kontakt s čelom a v poslednej zákrute vpravo bol medzi mnou a Gežom iba Ostracký. Dohoda znela, že ja a Horváth pustíme Ozogána a ten ale naisto musí ošpurtovať Geža. Ozogán v zatáčke stratil rýchlosť a nezachytil nástup Geža. Horváth mu to rozbehol a ja som mu prenechal miesto za Ostrackým. Horváth v oveľa lepšej pozícii čakal kým prejdeme my dvaja, aby sme získali do SP Masters čo najviac bodov. Ozogán úlohu nesplnil a Gežo preteky vyhral.
Záverom: Preteky sa konali v krásnej krajine. Keď dokončia úsek autostrády do Popradu odporúčam organizátorom usporiadať cyklistický maratón aj pre širokú verejnosť ako v Seredi /30 km spoločne za autom/. Krajina od Magurského sedla do Starej Ľubovne bola ako v Rakúsku. Ubytko je za 150,- Sk a výborná strava za pár korún. Obecný úrad v Sabinove zasa pripravil pekné záverečné vyhodnotenie trojdňovej súťaže a štedro boli odmenení traja najlepší cyklisti vo všetkých kategóriách ako sumár všetkých troch pretekov. V našej kategórii bolo nasledujúce poradie: Ozogán, Gežo, ja, Horváth, Turček...
Marian Hlbocký
