Okolo priehrady
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Málinec, cyklistické preteky jednotlivcov.
Usporiadateľ: Cykloklub Poltár.
Po päťročnej prestávke usporiadal CK Poltár preteky okolo vodnej nádrže Málinec. Keďže cyklistiku robím tretí rok, bola pre mňa novinka. Vraj je tam jeden kopec vedľa sypanej hrádze a jedenásť kilometrový okruh okolo nádrže.
Tentokrát sme štartovali veteráni B“nad 40, vet. C“ nad 50 a vet. D“ nad 60 rokov spolu. Dohromady nás bolo asi tridsať. My päťdesiatnici sme mali predpísaných šesť okruhov. Po štarte v obci Málinec prevzal taktovku tajomník pretekov, domáci béčkar Vlado Melo. Po štyroch kilometroch sme sa dostali na okruh. Pred nami vyrástlo priehradné teleso vysoké ako najvyššia veža z trnavských kostolov. A to bola iba polovica kopca, pretože ten pokračoval po úbočí na pravej strane nádrže, vysoko nad vodnú hladinu. Melo ťahal špicu celý prvý okruh, aby upozorňoval na nebezpečné miesta. Bolo tam iba pár plytkých dier, ale veľa ostrých zatáčiek po prudkých zjazdoch. V zatáčkach našťastie usporiadatelia pozametali naplavený štrk. Moja predstava o ceste okolo vodorovnej vodnej hladiny sa rozplynula. Až na jeden krátky úsek na konci nádrže nebolo na okruhu 100 metrov rovnej cesty. Stále hore dolu, doľava a doprava.
Druhý prejazd kopcom béčkari už pridali do tempa, hlavne Uličný z nášho klubu. My céčkari sme sa strážili, kto pôjde s nimi. Nikto nejavil záujem, tak sme zostali spolu a nechali sme odísť štyroch béčkarov. Vzadu sa balík už začal trhať. Stratili sme aj nášho parťáka Horvátha.
V treťom okruhu v plovici kopca veterán C“ Gežo išiel na špicu. Všimol si, že Ozogán z nášho klubu zaostáva, tak ho chcel utrhnúť. Aj sa mu to podarilo. Zostali sme už iba deviati, déčkar Karol Vogel, štyria béčkari, a my céčkari Gežo, Tupý (CK Piešťany), Petko (CK Prešov) a ja.
Pri nájazde do štvrtého okruhu v pohode jazdiaci Milan Tupý dostal defekt. Pod hrádzou mu pre zranenie odpočívajúci Jano Kunštár požičal koleso. Geža sme niekde stratili. V skupine sme teda zostali dvaja z kategórie C“. Cítil som zodpovednosť za klubové farby CK Generali Trnava a hneď sa mi lepšie ťahalo.
V piatom okruhu v závere asi 1,5 kilometra dlhého kopca začal strácať béčkar Marián Stančík (CK Piešťany). Hovorím si, ak to nedoskočí odstúpim aj ja, veď tie dva okruhy spolu nejako zvládneme. Stančík ale pridal a z oddychovania nebolo nič. Celý piaty okruh odtiahol špicu déčkar Karol Vogel st. Bol to jeho posledný okruh a pod priehradou odbočil do cieľa smerom na Málinec ako víťaz kategórie D“.
Šiesty kopec sa mi išiel najlepšie. Sklonil som hlavu, a keď to už išlo ľahko, vedel som že sme hore. V dvoch tretinách kopca bola občerstvovačka. Konečne jedna slečna pochopila, že chcem ten orosený pohár vody vyliať na hlavu. To bola pohoda. Na konci šiesteho okruhu sme sa s Petkom odpútali od štvorice béčkarov ktorých čakal ešte jeden okruh a blížili sme sa k cieľu.
V špurte som Petka (víťaza SP Masters 2004!) spravil v J. Bohuniciach aj v Dubovej, tak som si veril. Ibaže tentokrát cieľová rovinka bola opačne ako predtým, cesta išla mierne dolu kopcom a on mal v kazete jedenásť zubové kolečko. Karol Vogel st. išiel za nami a navrhol nám, aby sme išli na férovku, každý na inej strane cesty. Petko súhlasil, ale i tak mi išiel v háku o pol bicykla. Dovliekli sme sa až na dvojstovku a tak som chcel využiť moment prekvapenia a náskok polovice bicykla. Nastúpil som, Petko mal stále stratu kolesa. Zvyšoval som rýchlosť a Petko stále o koleso vzadu. Do cieľa bolo sedemdesiat metrov a hovorím si: „Už to mám“. Vtedy ale Petko zabral a získal náskok pol kolesa. Pridal som aj ja, ale zrýchliť ešte o kúsok viac som už nedokázal.
Niekoľko minút po nás si to rozdala o tretie miesto dvojica Ozogán (CK Generali Trnava) a Longauer (JoKo Banská Bystrica). Ozogán s prehľadom vyhral. Potom prišiel osamotený Tupý. Špurt o šieste miesto vyhral náš Horváth pred Gežom.
Béčkari po siedmych okruhoch prišli do cieľa celí mokrí. Na najvzdialenejšom konci vodnej nádrže vraj zúrila búrka a pritom v Málinci pieklo slnko s teplotou vysoko nad tridsať stupňov.
Záverom: Usporiadateľ si dal záležať a pripravil preteky s dobre upravenou i keď azda až príliš náročnou traťou. V každom okruhu sme prekonali 240 výškových metrov, čo je bez 40 metrov trať automobilových pretekov do vrchu na Pezinskej Babe! Potešila porcia chutnej cestoviny a dostatok minerálky po pretekoch.
Usporiadateľ: Cykloklub Poltár.
Po päťročnej prestávke usporiadal CK Poltár preteky okolo vodnej nádrže Málinec. Keďže cyklistiku robím tretí rok, bola pre mňa novinka. Vraj je tam jeden kopec vedľa sypanej hrádze a jedenásť kilometrový okruh okolo nádrže.
Tentokrát sme štartovali veteráni B“nad 40, vet. C“ nad 50 a vet. D“ nad 60 rokov spolu. Dohromady nás bolo asi tridsať. My päťdesiatnici sme mali predpísaných šesť okruhov. Po štarte v obci Málinec prevzal taktovku tajomník pretekov, domáci béčkar Vlado Melo. Po štyroch kilometroch sme sa dostali na okruh. Pred nami vyrástlo priehradné teleso vysoké ako najvyššia veža z trnavských kostolov. A to bola iba polovica kopca, pretože ten pokračoval po úbočí na pravej strane nádrže, vysoko nad vodnú hladinu. Melo ťahal špicu celý prvý okruh, aby upozorňoval na nebezpečné miesta. Bolo tam iba pár plytkých dier, ale veľa ostrých zatáčiek po prudkých zjazdoch. V zatáčkach našťastie usporiadatelia pozametali naplavený štrk. Moja predstava o ceste okolo vodorovnej vodnej hladiny sa rozplynula. Až na jeden krátky úsek na konci nádrže nebolo na okruhu 100 metrov rovnej cesty. Stále hore dolu, doľava a doprava.
Druhý prejazd kopcom béčkari už pridali do tempa, hlavne Uličný z nášho klubu. My céčkari sme sa strážili, kto pôjde s nimi. Nikto nejavil záujem, tak sme zostali spolu a nechali sme odísť štyroch béčkarov. Vzadu sa balík už začal trhať. Stratili sme aj nášho parťáka Horvátha.
V treťom okruhu v plovici kopca veterán C“ Gežo išiel na špicu. Všimol si, že Ozogán z nášho klubu zaostáva, tak ho chcel utrhnúť. Aj sa mu to podarilo. Zostali sme už iba deviati, déčkar Karol Vogel, štyria béčkari, a my céčkari Gežo, Tupý (CK Piešťany), Petko (CK Prešov) a ja.
Pri nájazde do štvrtého okruhu v pohode jazdiaci Milan Tupý dostal defekt. Pod hrádzou mu pre zranenie odpočívajúci Jano Kunštár požičal koleso. Geža sme niekde stratili. V skupine sme teda zostali dvaja z kategórie C“. Cítil som zodpovednosť za klubové farby CK Generali Trnava a hneď sa mi lepšie ťahalo.
V piatom okruhu v závere asi 1,5 kilometra dlhého kopca začal strácať béčkar Marián Stančík (CK Piešťany). Hovorím si, ak to nedoskočí odstúpim aj ja, veď tie dva okruhy spolu nejako zvládneme. Stančík ale pridal a z oddychovania nebolo nič. Celý piaty okruh odtiahol špicu déčkar Karol Vogel st. Bol to jeho posledný okruh a pod priehradou odbočil do cieľa smerom na Málinec ako víťaz kategórie D“.
Šiesty kopec sa mi išiel najlepšie. Sklonil som hlavu, a keď to už išlo ľahko, vedel som že sme hore. V dvoch tretinách kopca bola občerstvovačka. Konečne jedna slečna pochopila, že chcem ten orosený pohár vody vyliať na hlavu. To bola pohoda. Na konci šiesteho okruhu sme sa s Petkom odpútali od štvorice béčkarov ktorých čakal ešte jeden okruh a blížili sme sa k cieľu.
V špurte som Petka (víťaza SP Masters 2004!) spravil v J. Bohuniciach aj v Dubovej, tak som si veril. Ibaže tentokrát cieľová rovinka bola opačne ako predtým, cesta išla mierne dolu kopcom a on mal v kazete jedenásť zubové kolečko. Karol Vogel st. išiel za nami a navrhol nám, aby sme išli na férovku, každý na inej strane cesty. Petko súhlasil, ale i tak mi išiel v háku o pol bicykla. Dovliekli sme sa až na dvojstovku a tak som chcel využiť moment prekvapenia a náskok polovice bicykla. Nastúpil som, Petko mal stále stratu kolesa. Zvyšoval som rýchlosť a Petko stále o koleso vzadu. Do cieľa bolo sedemdesiat metrov a hovorím si: „Už to mám“. Vtedy ale Petko zabral a získal náskok pol kolesa. Pridal som aj ja, ale zrýchliť ešte o kúsok viac som už nedokázal.
Niekoľko minút po nás si to rozdala o tretie miesto dvojica Ozogán (CK Generali Trnava) a Longauer (JoKo Banská Bystrica). Ozogán s prehľadom vyhral. Potom prišiel osamotený Tupý. Špurt o šieste miesto vyhral náš Horváth pred Gežom.
Béčkari po siedmych okruhoch prišli do cieľa celí mokrí. Na najvzdialenejšom konci vodnej nádrže vraj zúrila búrka a pritom v Málinci pieklo slnko s teplotou vysoko nad tridsať stupňov.
Záverom: Usporiadateľ si dal záležať a pripravil preteky s dobre upravenou i keď azda až príliš náročnou traťou. V každom okruhu sme prekonali 240 výškových metrov, čo je bez 40 metrov trať automobilových pretekov do vrchu na Pezinskej Babe! Potešila porcia chutnej cestoviny a dostatok minerálky po pretekoch.
Marian Hlbocký
